Hnutie mladých feministiek z Ghany sa bráni proti patriarchátu a kultúre znásilnenia v afropopovej hudbe.
Začiatkom februára roku 2019 niekto na Twitteri tvrdil, že pieseň Kakyerɛ me z roku 2007 od ghanského hudobného tria Praye „by mala väčšiu odozvu, ak by ju vydali dnes, pretože by na nich zaútočili feministky za to, že sa opovažujú pýtať, kto bude manželovi prať a upratovať jeho časť izby, keď ho žena opustí.“
Zhruba pol roka predtým, ku koncu augusta 2018, keď sme robili zoznam piesní na retro večierok, som s dvomi priateľmi narazil na pesničku s názvom Konkontibaa od Oboura (v spolupráci so Saminim). Najprv sme rozmýšľali, že ju zaradíme, pretože to bol kedysi hit – pred pätnástimi rokmi, aby som bol presný. No čoskoro sme si uvedomili, že bude oveľa lepšie, ak ju nezaradíme. Tiež sme si uvedomili, že keď Konkontibaa vyšla, spievali sme si ju a tancovali na ňu.
Bližší pohľad na túto pieseň však ukazuje, aká je problematická. Tu je preklad úvodných veršov Konkontibaa: „… táto je naozaj malá / viem, že je malá / ale jedine ona sa mi páči.“ Refrén: „Tá malá žubrienka raz musí vyrásť vo veľkú žabu.“
Žubrienka, o ktorej sa spieva, je mladé dievča, konkrétne v období pred alebo počas skorej puberty. V čase, keď Obour a Samini túto pieseň vydali, mali obaja dvadsaťdva rokov, z čoho vyplýva, že tento ich hit je prinajlepšom predátorský a v najhoršom prípade – predátorský.
Pokiaľ viem, Konkontibaa sa po vydaní nestretla so žiadnymi významnejšími výhradami. Avšak stalo sa niečo naozaj zaujímavé – a veľavravné. Jedného dňa v marci 2005 výbor pre nominácie galavečera Ghana’s National Music Awards predvolal Oboura a Saminiho, aby svoje piesne, nominované na ocenenie populárna pieseň roka, obhájili pred obvineniami z nemravnosti. Obour mal obhájiť pieseň Konkontibaa a Samini vlastnú pieseň Linda, v ktorej vystupuje mladý muž túžiaci po sexe s dočasne neprítomnou milenkou.
Nakoniec podľa článku, ktorý o vývoji tejto kauzy informoval, Linda bola odsúdená na to, že ju v tom roku do nominácií nezaradili, zatiaľ čo Konkontibaa bola oslobodená a zahrnutá do nominácií. V článku sa tiež spomína, že „ďalšou piesňou, ktorá vypadla zo súťaže v kategórii populárnych piesní, bola Awoso Me od Mzbel.“ (V Mzbelinej piesni speváčka prejavuje túžbu po sexuálnej rozkoši podobne ako Samini.)
A tak dve piesne, v ktorých mladí, dospelí ľudia len vyjadrovali sexuálnu túžbu, verdikt označil za neprijateľné a tretia pieseň so svojím predátorským, pedofilným obsahom bola zbavená obvinenia a mohla slobodne pokračovať na ceste k víťazstvu nielen v kategórii najpopulárnejšia pieseň roka, ale aj k piatim ďalším oceneniam, vrátane tých najžiadanejších: umelec roka a album roka.
Po ceremoniáli Obour v rozhovore pre Ghana News Agency povedal, že samozrejme očakával obrovské víťazstvo, „pretože Konkontibaa dosiahla v uplynulom roku obrovskú mieru popularity medzi mladými aj starými – stala sa z nej rodinná pieseň.“ A dodal: „Kam prídete, všade si ju pospevujú.“
Spoločnosť, ktorá prejavuje takúto úroveň entuziazmu nad takouto piesňou, je zákonite spoločnosťou, v ktorej je kultúra znásilnenia normalizovaná, a preto sa jej darí. Hojnosť príkladov, ktoré tento fakt dosvedčujú, skvelo a podrobne opisuje vo svojej eseji novinárka a feministická aktivistka Nana Ama Agyeman.
Pred dvomi rokmi sa raper Sarkodie dostal do problémov za to, že vychrlil údajne mizogýnny text, zachovávajúci stereotyp pochádzajúci z mýtu o ghanskom kmeni Krobo, podľa ktorého Okomfo Anokye, kňaz kráľovstva Asante, preklial krobské ženy promiskuitou. Vznikol rozruch. A Sarkodie sa musel ospravedlniť, hoci to neurobil celkom úprimne.
Rok predtým, v máji 2016, vyšla na ghanskom intersekcionálnom feministickom webe Ghana Feminism esej s podrobným opisom obvinení šiestich žien, ktoré tvrdia, že ich znásilnil raper XO Senavoe. Obaa Boni, zakladateľka blogu, ktorá článok publikovala – dokonca po tom, ako jej raperov advokát volal a vyhrážal sa žalobou, ak článok zverejní –, sa vyjadrila, že obvinenia chcela sprístupniť verejnosti, aby „narušila tú kultúrnu stenu ticha, ktorá umožňuje páchateľom pokračovať v násilnostiach bez toho, aby bola voči nim vyvodená zodpovednosť.“ A to sa jej aj, vzhľadom na množstvo pozornosti, ktorú článok vyvolal, podarilo. Hlas rapera XO Senavoe bol veľmi výrazne stlmený, jeho kariéra utrpela nenapraviteľnú ranu. Jeho moc spľasla a jeho verejný vplyv sa znížil, čo samé osebe predstavuje malé víťazstvá.
Ghana Feminism tvorí len jednu časť hnutia, ktoré vzniklo po takmer desiatich rokoch od vydania Konkontibaa. Sú tu aj podobné organizácie ako: Drama Queens, Pepper Dem Ministries a The Young Feminist Collective, ktoré – slovami z vyhlásenia Ghana Feminism – „sa usilujú o oslobodenie ghanských žien z obmedzujúceho rodovo podmieneného útlaku“, teda v podstate patriarchálneho násilia, ktorého ústrednú časť predstavuje normalizovaná kultúra znásilnenia. Spolu s ďalšími ghanskými ženami bojujúcimi proti patriarchátu na internete a mimo neho striehnu na umelca, ktorý sa opováži vydať ďalšiu Konkontibaa, neočakávajúc žiadne výhrady či následky.
Napriek tomuto úsiliu je príliš skoro myslieť si, že ghanskí raperi prestali chrliť urážlivý, nevhodný rap o dievčatách alebo ženách. Avšak posun v kultúrnej klíme za uplynulých pätnásť rokov, odkedy Obour (súčasný predseda Ghanskej národnej hudobníckej únie) vydal svoju pomerne odpornú pieseň, stojí za povšimnutie.
Môžeme si predstavovať, že to malé dievča, o ktorom vtedy tak nepatrične spievali, je dnes mladou ženou. Má niečo cez dvadsať rokov a pridala sa k svojim sestrám, aby spoločne skandovali za koniec kultúry znásilnenia. V skutočnosti nie sú všetky správy až také úžasné – tou zlou je, že vlak smerujúci do stanice bez kultúry znásilnenia ide veľmi pomaly; dobrou však to, že napriek všetkému sa hýbe. A luta continua.
Autor je publicista, žije v Ghane, miluje dážď a rád sa považuje za rovnostára
Z anglického originálu na webe africasacountry.com preložila Zuzana Miháliková
