2020 03 NeposlušnosťTematický KapitálRecyklovať a mávať transparentmi nestačí

 

V decembri minulého roka prehovorila environmentálna aktivistka Rose Whipple na klimatickom samite Organizácie spojených národov, ktorý sa konal v Madride, ako vôbec prvá delegátka mládeže pôvodného obyvateľstva z organizácie SustainUS. Preklad jej príhovoru nasleduje za týmto krátkym úvodom. V tom istom roku, no o niečo skôr, vydal Medzivládny panel OSN pre klimatickú zmenu Osobitnú správu o zmene klímy a pôde, ktorá apeluje na nevyhnutnosť posilniť práva pôvodného obyvateľstva a komunít vo vzťahu k pôde. Prečo je posilnenie práv domorodých ľudí také zásadné pre zachovanie obývateľnosti planéty a teda pre nás všetkých? Prečo by sme aj tu, v stredoeurópskom regióne, mali počúvať hlasy pôvodného obyvateľstva z geograficky vzdialených kútov sveta, a čo je dôležitejšie, prečo by sme sa mali za ich práva aktívne postaviť?

 

Fyzické zraňovanie týchto, pre nás takých vzdialených ľudí, a odopieranie ich práv má súvis aj s našimi životmi. Porušovanie práv pôvodného obyvateľstva napr. v Kanade, Spojených štátoch či Brazílii má aj priame negatívne fyzické následky na mnohých a mnohé z nás, najmä na ľudí patriacich k chudobnejším častiam populácie. Na jednom mieste svojho príhovoru Rose Whipple hovorí, že klimatická kríza je viac ako len diskusia o jeden a pol stupni Celzia. Tvrdí, že klimatická kríza má aj podobu uväznených detí na hraniciach Mexika a Spojených štátov či nezvestných a zavraždených domorodých žien, ktoré bránili právo svojich komunít na (neznečistené) prírodné zdroje. Klimatická kríza má rozmanité podoby, mnohé z nich by sme s ňou na prvý pohľad nespájali. Vyzerá aj ako žena v Írsku, ktorá pod dlhými rukávmi skrýva podliatiny po bitke od svojho muža; ako pracovník továrne vo Francúzsku, ktorý je v dôsledku namáhavej práce odsúdený na lieky proti bolesti, lieky, ktoré si nemôže dovoliť, lebo štát ich neprepláca; ako mexická opatrovateľka v Spojených štátoch bez dokladov; ako záchranná zdravotná služba privolaná do fabriky v Poľsku, kde pracovník v dôsledku prikrátkej prestávky počas letných mesiacov skolaboval; ako lesbický pár, ktorý na Slovensku nepustili do baru. Ak je totiž boj za klimatickú spravodlivosť dôsledný, potom je bojom proti nadradenosti. Nadradenosti, ktorá nám dáva pocit oprávnenia ubližovať druhým a vykorisťovať ich. Nadradenosti, ktorá uprednostňuje zisk pred ľudskými životmi. Veľká časť uhlia, ropy a zemného plynu je uložená pod zemou, na ktorú má legálne aj historicky právo práve pôvodné obyvateľstvo. To sa o svoje životné prostredie stará už po stáročia. A pokiaľ ich právo na tieto územia nebude porušované, bude sa starať aj počas tých nadchádzajúcich. Uhlie, ropa a plyn tak zostanú pod zemou, kde patria, a to prospeje nám všetkým, aj keď si v súčasnosti nevieme do dôsledkov predstaviť, aké zmeny v spôsobe života to pre nás bude znamenať.

 

Kristína Országhová

 

Živo si vybavujem slnko na tvári, keď som stála pri prameni rieky Mississippi, zdroji vody pre viac než osemnásť miliónov ľudí. Práve tam, v Mni Sote, som sa pridala k mladému pôvodnému obyvateľstvu, aby sme sa spoločne pripravili na celomesačnú kanoistickú výpravu po krajine našich predkov, ktorú im ukradli. Pádlovali sme, aby sme upozornili na plánovaný ropovod určený na prepravu suroviny z ropných pieskov, ktorý môže zničiť naše komunity. Spojenými dlaňami sme načierali do rieky a pili sme z nej čistú vodu. Je to ten istý posvätný tok, v ktorom moji dakotskí predkovia tisícky rokov zbierali divokú ryžu. Táto rieka bola dôležitá a nedotknuteľná nielen pre nich, ale je takou dodnes aj pre mňa a mojich súčasníkov. Šťastlivo sme sa celé týždne spúšťali po prúde, smiali sme sa a bavili, zdieľali sme svoje sny o svete bez fosílnych palív. Čoskoro sa však všetko zmenilo a akosi potemnelo: obloha, voda aj vzduch. Na našu výpravu dopadol tieň továrne, ktorá sa nad nami týčila ako nočná mora. Naša posvätná voda bola otrávená, naša nádej sa topila na zúfalstvo. Vtedy sme sa rozhodli konať.

 

V pamätnom súdnom spore proti výstavbe ropovodu sme sa ako mládež spojili, aby sme s ďalšími piatimi kmeňmi zabojovali o spravodlivosť. Zápasili sme za našu rieku, prosili sme, aby dali našej vode a pôde pokoj, aby zamietli plánovaný ropovod – to všetko bolo málo. Ropovod bol jednomyseľne schválený. Napádali sme podobné vykorisťovateľské projekty v rámci amerického súdneho systému, ale chyba lávky! Táto koloniálna inštitúcia si naďalej viac cení zisky korporácií než život pôvodných komunít. Je to víchor nespravodlivosti a nádeje, ktorý ma k vám dnes privial.

 

Hau mitakuyepi. Rose Whipple emakiyapi. Santee hemateha. Pozdravujem vás, moji milí. Som Rose Whipple a mám osemnásť rokov. Pri týchto globálnych rokovaniach som prvýkrát a som tu ako zástupkyňa prvej mládežníckej delegácie amerického pôvodného obyvateľstva organizácie SustainUS. Prišli sme, aby sme sa s vami podelili o naše príbehy a modlitby. Prišli sme, aby sme náš frontový boj priniesli aj do sál OSN. Náš ľud pochádza z rôznych území, povodí a kultúr, ale všetci sa tu odvolávame na silu našich predkov, aby sme si pripomenuli svoje záväzky voči budúcim generáciám. Pýtate sa na naše hnutia za ochranu posvätných miest a území? Nech sa páči: „Protect Mauna Kea“, „No Shasta Dam Raise“ v Kalifornii, „Stand with Bears Ears“ v Utahu a „Demilitarize Guam“. A čo naše hnutia za ochranu vodných zdrojov? Prosím: „Stop Jordan Cove“ v Oregone, „Save Bristol Bay“ na Aljaške, „No Keystone XL Pipeline“ a „No DAPL Expansion“ na Veľkých planinách, najmä však „No Line 3 Pipeline“ v Minnesote.

 

Pri klimatickej kríze ide o viac než o jeden a pol stupňa Celzia. Ide aj o odobraté a väznené deti na hranici medzi Spojenými štátmi a Mexikom. Ide aj o zmiznuté a zavraždené domorodé ženy. Ľudia umierajú. Obrancovia a obrankyne pôdy z radov pôvodného obyvateľstva sú likvidovaní. Klimatická kríza je duchovnou krízou celého sveta. V našich riešeniach sa musí snúbiť veda s duchovnosťou a tradičné ekologické poznatky s modernými technológiami. Recyklovať a mávať transparentmi nestačí. Je na každom jednom z nás, aby sme budovali také hnutia, ktoré pozornosť upriamia nielen na pôvodné komunity, ale aj na zdravie a spravodlivosť pre sedem nasledujúcich generácií. Nadišiel čas, aby sme obnovili naše spojenie s matkou Zemou. Pripomeňme si, ako jej načúvať, aby nás viedla pri hľadaní východísk z klimatickej krízy. Stačilo nadvlády bielych!

 

Rose Whipple

 

Autorka je klimatická aktivistka činná v organizácii SustainUS

 

Z anglického originálu dostupného na stránke democracynow.org preložil Martin Makara

 

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *