English version

Na veky vekov budem Bohu vďačná, že mi vďaka projektu mimovládnej organizácie postavili dom. Dom s kuchyňou, splachovacou toaletou a ozajstnými vyhrievanými podlahami. Sľubujem, že budem podporovať pozitívne zmeny vo svojej komunite. Sľubujem, že budem propagovať hodnoty spolupráce. Po tom, ako so mnou nakrútili rozhovor, však túžim vyrozprávať aj vlastný príbeh. Ako byť žobráčkou v medzinárodnom kontexte a osobou, ktorá sa pripravuje na najhoršie, v tom lokálnom – ako byť čímkoľvek, čo zo mňa chcú mať, a iné neuveriteľné príhody a nehody mojej identity.

Stalo sa to v deň, keď som Franciscovi vrátila peniaze. V deň, keď som Franciscovi konečne vrátila peniaze. Niečo mi dokonca ostalo, takže som si mohla kúpiť, čo som chcela. Cítila som sa slobodne, ako keby som rozbila policajné auto vo filme o bielych mužoch v policajných uniformách. Keď teda potom celá tá apokalyptická záležitosť začala, cítila som vinu. Moje pochabé chúťky vo mne vyvolávali výčitky svedomia. V uliciach bolo viac vody než v slzách všetkých ľudí z Beiry! Všetkých ľudí Mozambiku! Všetkých ľudí, ktorí vedia, kde na zemi Beira vôbec leží a akí úžasní sú jej obyvatelia a obyvateľky. V tej vode bolo viac sračiek než v zahraničnom dlhu celej krajiny.

Vietor, ktorý potopu priniesol, páchol ropou a peniazmi z globálneho Severu. Ten pach som poznala, svojho času som sa uchádzala o prácu v hoteloch, ktoré smrdeli rovnako. Snívala som o tom, ako budem na ich stoly servírovať pečené ryby. Ako budem počas kvapkania kokosového mlieka na filety z barakudy počúvať rozhovory dôležitých ľudí. Ich neziskovka by mala pekný názov: Nový Mozambik. Vytvárali by kreatívne príležitosti pre mladých aktivistov a aktivistky plné motivácie. Ja by som si tam chodila po hygienické vložky.

Ľudia z Betónového Mesta pracujú s Trstinovým Mestom. Nie v ňom, ale s ním. Obyvateľstvo Trstinového mesta je niečo ako nástroj potrebný na ich prácu. Na budovanie kariéry a bohatnutie. V Trstinovom Meste som kedysi žila, v Trstinovom Meste som domov stratila, a práve tu musím aj čakať a dúfať. Boh si vypočuje moje modlitby, moje návrhy, moju odovzdanosť aj moje čo ti jebe.

Na tlačive som zaškrtla, že mám dostatok vložiek. Zaškrtla som, že mi boli podané inštrukcie. Zaškrtla som, že som žiadala o mikropôžičky, viac než raz. Zaškrtla som, že ma povzbudili. Zaškrtla som, že nemám kde bývať. Zaškrtla som, že nemám kde študovať. Zaškrtla som, že nemám kam ísť. Zaškrtla som, že nemám čo stratiť. Zaškrtla som, že mi neprekáža, ak neziskovka použije moje osobné údaje v budúcich projektoch.

Odtiaľto sa dostaneš len letecky. Táto možnosť je však iba pre privilegovaných, pre tých, čo sa topia v peniazoch, tých, čo vyhľadávajú exotické hovadiny a pre batôžkarov z Lonely Planet na apropriačných misiách. Pre tých, čo využívajú cudzie krídla, cudzie metafory a cudzie rytmy na to, aby lietali vysoko a došli ďaleko. V skratke – pre tých, ktorí vyprodukujú oveľa viac uhlíka než ty a glorifikujú všetky tie sračky, čo ti spôsobili. Sme tu na to, aby sme vám pomohli, naozaj.

Veria len vo svoje vlastné peniaze a svoju vlastnú vakcínu. Ale život je viac než iba bohatstvo a injekcia. Pomôžem ti dostať sa do EÚ! Žiadne podvody, iba zázrak! Dám ti aj dobrú zľavu, veď si z Beiry. A ja mám rád dievčatá z Beiry! Tu je môj WhatsApp. Zavolať mi môžeš kedykoľvek, len tak pre zábavu, pozvať ma na rande, na noc, alebo ďalej prediskutovať našu dohodu, vidím totiž, že si veľmi seriózna dáma.

Radšej tú zmluvu podpíš – neunúvaj sa ju čítať – a my potom budeme môcť vykonať zázrak. Premeníme ťa na vtáka. Teda presnejšie: vtáka v systéme. Žiadne GMO a žiadne 5G. Máme viacero možností, viacero druhov peria, viacero rôznych rýchlostí a viacero ciest cez zverimexy, zoologické záhrady, jedálne, žartujem. Ale včelárik zlatý je nepochybne najlepšou voľbou sezóny.

V angličtine sa včelárik zlatý volá European bee-eater, no zazrieť ho môžeš aj tu, v blízkosti riek aj všelikde inde. Má v mene Európu, pretože letí do Európy. Vieš, to je sloboda. Odletíš do Európy a pristaneš tam. Sama sa rozhodneš, kam patríš. Tam. A ak nezapadáš, nemusí ťa to trápiť. Pretože Európa je Európa, a to je celé.

Tento druh hniezdi v norách, však? Nory sú ako tunely, no nie? Mám strach, že zomriem v tuneli, mám strach už len z predstavy, že by som v tuneli mala spať. Nemôžem radšej letieť ako orol alebo sova? Nemôžem letieť ako hračkársky dron?

Nie, túto sezónu nepochybne existuje jediná najlepšia možnosť. Zázraky sa v Beire predávajú ako teplé rožky, tak si pohni! Ak sa nechceš zakrádať ako plaz, je lepšie letieť ako včelárik. Európsky včelárik! Ten, ktorý miluje slobodu, no nepatrí nikam!

Tvoj cieľ je Mariupoľ, Ukrajina. Je ako Európa: kopa práce a zábavy. A Ukrajinci vždy vyhrávajú Eurovíziu, videla si? Nevadí. Mariupoľ je veľké mesto. Je ako Beira, hneď pri pobreží, ale oveľa priemyselnejšie. Nespočetne veľa príležitostí pre volavky a labute v bahnistých vodách, pre čajky pri mólach, kormorány blízko rybárskych sietí, pre dudkov v alejach stromov na predmestí, pre vrabce na trhoviskách, sojky v starých parkoch, holuby v nových parkoch, straky vo všetkých parkoch, pre havrany na skládkach odpadu a pre teba na piesočných útesoch. Tak vidíš, aký pestrý je ekonomický a kultúrny život v krásnom meste Mariupoľ.

Dorazíš v polovici apríla, v tom čase je tam chladnejšie než kedykoľvek počas roka v Beire, no našťastie tam nie sú žiadne záplavy ani hurikány. Iba občasný potlesk hromov. Nezabudni navštíviť park Veselka! Pripomína naše Chiveve, vtáčia perspektíva je tu ideálna. Dodáme ti špeciálnu optiku, aby si všetko videla ako skutočný vták. Bude tetrachromatická, hneď tri druhy špeciálnych efektov. Bývať však budeš musieť v Piščanke, na opačnom konci mesta, kde je piesočná pláž so strmými pieskovými útesmi. Vyhĺb si tam tunel a užívaj skoré leto! Oteplilo sa, určite teda nezamrzneš! Na večeru bude včelárikovi k dispozícii množstvo hmyzu! Pozor si dávaj len na štvorkolky, ktoré jazdia ako šialené hore a dole z kopcov a vydávajú kopu hluku! Ale inak je tu bezpečne.

Existujú včelárikovia a včelári, existujú takí, čo nič nejedia a takí, čo nič nechovajú. Ak je tam kopa práce a kopa zábavy, nevadí mi, že musím byť istý čas na čudnej diéte.

Odovzdaj mi tep svojho srdca! Odovzdaj mi rytmus svojich peňazí! Nechaj si vysať mozog! Pretváram ťa na vtáka menom Merops apiaster! Nech ťa na ceste do EÚ sprevádza šťastie! Nech ťa tvoja pieseň priblíži k oblohe! Nech ti osy chutia rovnako ako menu v hoteloch, kde si si skúšala nájsť prácu, no nemohla si si v nich dovoliť ani len kávu!

Ostať by si tam mala do konca mája. Potom sa opäť premeníš na človeka. Ukrajinci môžu do EÚ cestovať bez víz. Jednoducho nasadni na vlak z Mariupoľu, je to jednodenná cesta. Ukrajinci sú dobrí cestovní spoločníci, budú sa ti páčiť. Niektorí rozprávajú rasistické vtipy, vtedy ich jednoducho pošli do čerta. Vo všeobecnosti je to krásna krajina, má potenciál, no je mierne nevypočítateľná. Mimochodom, ak sa rozhodneš na Ukrajine zostať, vrátime ti polovicu sumy, väčšina peňazí totiž putuje k európskym koordinátorom slobody a manažérom zázrakov.

Som na pláži Piščanka a je to čisté peklo. Sedím na divokom olivovníku a trasiem sa od strachu, oblasť prečesávajú Rusi. Mariupoľ je rovnako desivý ako Beira v roku 2019. Jeden zo svojich 7D leteckých objektívov som stratila, keď som uvidela, ako na mesto útočí ruský bombardér. Prvá bomba zničila päťposchodový panelák. Druhá zasiahla ihrisko vedľa neho, nikto tam však nebol, iba neďaleké čerstvé hroby. Idem sa zblázniť, viem totiž lietať ako vták a spievať ako vták, ale jedno z mojich očí sa premenilo naspäť na ľudské. A v živote som videla dve peklá, Beiru v roku 2019 a Mariupoľ v roku 2022. Rusi z Uhlíkovej ríše zaútočili na ukrajinských ľudí. Ich imperialistické sračky smrdia rovnako ako ropa a plyn, ako záplava v Beire pred troma rokmi, ako bejzbalová čiapka s korporátnym logom môjho frajera. Doniesol si ju z Cabo Delgado, kde brigádoval pre LNG projekt. Nevidel rozdiel medzi láskou a násilím, tak som ho poslala kade ľahšie a čiapku vyhodila.

Škorce dorazili už skôr v marci, teraz spievajú ako démoni, čo napodobňujú zvuk zbraní. Pískajú ako mínomety, vrčia ako autá s raketometmi, dunia ako rakety. V uliciach ležia telá, okolo nich sa hrajú šteniatka. Raňajkujú ľudské svaly, obedujú ľudské mozgy a večerajú ľudské kosti. Mesto horí už niekoľko dní. Rusi vyhodili do vzduchu všetky hasičské autá, aby oheň horel dlhšie a sálal horúcejšie. Uhlíková stopa toho všetkého mi opäť raz pripomína úbohú starú Beiru.

Rané leto smrdí rozkladom. Leto pre mňa už navždy bude smrdieť rozkladom. Tisícky obyvateľov a obyvateliek Mariupoľu zabitých Rusmi ležia celé týždne na zemi a čakajú, kým západní intelektuáli a intelektuálky uskutočnia ďalší múdry ťah na svojej geopolitickej šachovnici. Nedeje sa však nič, telá sa nehýbu. Vtedy si uvedomím, že je s mojou schopnosťou premeny niečo zle. Neprepla som sa stopercentne naspäť. Je skoré leto a ja som ešte stále sčasti včelárik zlatý, uviaznutý v tomto mŕtvom meste, ktoré zdieľam s inými druhmi a časť z nich pritom požieram.

Stále dokážem lietať, no už len ako sliepka, čo v podstate žiadne lietanie nie je. Dokážem plakať ako človek, no môj nárek znie skôr ako piesne včelárikov, čo šelestia na modrej oblohe. Mám ľudský čuch, no jasne rozoznám jediný pach – rozklad. Dokážem sa orientovať ako vták, pohodlnejšie je však použiť Google Maps. A na to, aby som sa zmestila do tunela na strane útesu, už som priveľká. Urbánnu zónu teda opúšťam pešo. Od prvého tela, na ktoré natrafím, si vezmem slušné tenisky a telefón. Od druhého tričko a tepláky. Na pobreží sú opustené hotely, skoro ako Grande Hotel v Beire. Boli preplnené utečencami a utečenkyňami. Niekoľko dní som spala vedľa živých tiel, ktoré sa v spánku mrvili a ráno sa, rovnako ako ja, prebudili a to pre mňa znamenalo veľa.

WhatsApp môjho transformátora mlčí. Online nebol už týždne. Našla som dobrovoľnícku skupinu, ktorá z Mariupoľu evakuuje zvieratá. Domácich miláčikov, čo stratili domovy a majiteľov. Počítam sa vôbec za zviera? Mohla by som ich požiadať o pomoc? Napísala som im, predstierajúc, že som majiteľka exotického pštrosa, a inštruovala ich, kde majú vyzdvihnúť moju klietku. Potom som musela dostatočne veľkú klietku nájsť, takú, do ktorej sa pri prevoze zmestím. Dobrovoľníci si ani nevšimli, že som sa v nej nezamkla. „Veľký papagáj, možno ušiel zo zoo“, povedal chlapík, ktorý ma nakladal do batožinového priestoru. Nikdy som necítila zúfalejšiu túžbu po slobode než v tom batožinovom priestore na ceste z Mariupoľu. So mnou v ňom bolo hneď niekoľko prepraviek na mačky. Uvažovala som, či sú aj mačky v skutočnosti ľudia, ktorí sa nechali premeniť nejakým podozrivým mužom, aby ich dostal do EÚ.

Dostať sa do Záporožia trvalo celú večnosť, Rusi na viacerých kontrolných stanovištiach prehľadali batožinový priestor. Jeden z nich povedal „Vták nie je poriadne zamknutý. Zamknite tú klietku, inak ju kurva rozbijeme“. Druhý Rus povedal „Kam s tým ideš, buzerant? Zakrútim tým zvieratám krkom a narvem ti ich do riti“. Keď som tie slová počula, ľutovala som, že som neostala včelárikom naveky, aby som sa s takým človekom nikdy nemusela stretnúť. Šofér dobrovoľníkov mu dal päť bankoviek, dosť na to, aby človek v Beire prežil pol roka. Čo tu vôbec robím? Kam na tejto planéte patrím? Dobrovoľník moju klietku očividne nechal odomknutú zámerne, pre prípad, že by som potrebovala ujsť.

Kto si? Tvrdíš, že sa ti mozambický pas rozmočil a ukrajinský zhorel. Nemohla si byť opatrnejšia? Ako ťa máme identifikovať, ak je všetko, čo potrebujeme vedieť, rozmočené alebo spálené? Bez dokladov ťa naspäť premeniť nedokážeme, ani s tvojím neznámym stavom nevieme nič urobiť. Kto ťa premenil na včelárika? Tvoj kamoš? Tvoj nekontaktovateľný kontakt z WhatsAppu? Mal ťa radšej premeniť na morku, dnes by sme mali skvelú večeru, ha ha. Prečo si si nevybavila vodotesné doklady? Alebo ešte lepšie, ohňovzdorné? Si dospelá! Keď si sa pripravovala na premenu, nemohla si si vytvoriť zálohu všetkého, čím si kedysi bola?

Nie je tento príbeh o každom človeku na svete, ktorý môže cestovať len vtedy, keď je nútený utekať? Nie je tento príbeh o každom na svete, kto je večne odsunutý na okraj a mimo vlastného času? Čakala som v rade do Európskeho koordinačného centra slobody, číslo tisíc-niečo. Neboli tam žiadne lavičky, žiadna klimatizácia, žiadni novinári ani novinárky, aby mi povedali, ako sa cítim, žiadne wifi, aby som si mohla nainštalovať akúkoľvek hlúpu appku, žiadna občianska spoločnosť, žiadna participatívna demokracia, iba rodovo segregované toalety s vodou z vodovodu, ktorá je podľa všetkého pitná. Trvá mi deň, kým si zvyknem, že do ich požiadaviek sa jednoducho nevpracem. Získam dojem, že čím horšie mi je, tým ďalej v rade poskočím.

Budú sa ma pýtať na prvú lásku? Bolo to biele dievča, misionárka s ježišovským úsmevom a neustále prežúvajúcou sánkou. Snívala som o tom, že spolu poletíme na koniec sveta. Ona si však zrejme bola istá, že už tam je, a až tak sa jej to nepáčilo. Budú sa ma pýtať na obľúbený nápoj? R&R som zbožňovala tak veľmi, že som sa po jednom glgu dokázala zaľúbiť do kohokoľvek v podniku. Iste, viem, že to nebolo rozumné, pre mňa to však bol spôsob, ako posúvať vlastné limity. Budú sa ma pýtať na sny, ktoré sa mi opakovane vracajú? Neustále snívam o vzniku nového hudobného štýlu z Beiry, rebelského a melancholického zároveň, aby každá stratená duša tohto sveta túžila vyraziť na púť do beirských klubov s cieľom vypočuť si to najlepšie. Pred očami mám tancujúcich ľudí, no hudba znie príliš vzdialene.

Vyzeráš ako nejaký druh vtáka, ale dokážeš chodiť a usmievať sa! Máš skúsenosti s prácou v reklame na vajcia a kuracie mäso? Fíha, hovoríš dobre po anglicky. Máš skúsenosti s nahrávaním automatických správ pre call centrá predajcov vajec a kuracieho mäsa? Rada by si pracovala kreatívnejšie? Môžeme ťa registrovať ako slávika s povolením spievať od 5.00 do 5.30 ráno v dopredu určených oblastiach. Alebo ako drozda, pre tých však momentálne nie sú žiadne voľné spevácke miesta. Pokiaľ ide o včelárikov, tých v súčasnosti na pobreží nepotrebujeme. Vedeli by sme ťa však umiestniť na ropnú plošinu v Severnom mori, v takýchto prípadoch sa to odporúča. Trikrát denne by si dostávala zavárané osy v plechovke, k tomu špeciálny adaptačný program, prehliadky po okolí so sprievodcom a satelitnú televíziu 24/7. Tu je čiapka a uniforma korporácie, ktorá sa o teba počas tvojho pobytu na vrte bude starať. Či musíš čiapku nosiť? Nuž, nie je povinné ju mať počas celého pobytu, budeme ťa v nej však musieť odfotiť kvôli sociálnym sieťam a iným výstupom.

Ana, neprefarbila som si vlasy, toto je moje operenie. Ana, vyzerám tak veľmi smutne, pretože smutná som, k tebe môžem byť vždy úprimná. Ana, neviem, kedy sa mi podarí vycestovať do Beiry. Ana, neviem, kedy ťa sem budem môcť pozvať. Ana, ten transformátor, ktorý ma premenil, je celkom nebezpečný. Ana, never supermužom. Ana, ani my by sme sa nemali snažiť byť superženami. Ana, dôveruj radšej len skromným a priateľským ľuďom. Ana, nemôžem ti poslať peniaze, nemám nič. Ana, keď si nájdem prácu, pomôžem ti. Ana, ďakujem, si moja najlepšia priateľka. Ana, vedela som, že v Mozambiku byť šťastná nedokážem. Teraz som navštívila už dve ďalšie miesta, na ktorých to nie je možné, Mariupoľ a ropnú plošinu. Ana, je to bremeno, je to ako nosiť v sebe naraz tri deti bez šance uvidieť nový život.

Ak účty za plyn platíš tak, ako máš, môžeš tým ušiť búdu na niekoho, kým pohŕdaš. Iste, je to len pre zábavu, nič zlé sa tým nemyslí a žiadne tieňové výnosy v tom nie sú. A ak plyn ťažíš, môžeš si dovoliť byť o čosi dotieravejšia a ambicióznejšia, pokiaľ ide o tvoje sebavedomie a plánovanie ziskov. Je dobrý nápad začať uvažovať o investovaní, premeniť vyťažený plyn na čosi iné, čosi dlhotrvajúcejšie a užitočnejšie. Môžeš tomu hovoriť veľká kultúra. V našom múzeu máme špeciálne oddelenie venované veľkým ideám, veľkým národným identitám, veľkým mysliam za všetkou tou veľkosťou. Keď sme stavbu múzea plánovali, tiež sme chceli, aby bolo veľkolepé, nie však konvenčným spôsobom. Preto sme sa ho rozhodli umiestniť na izolovanú ropnú plošinu uprostred mora, môžeš sa tak zamýšľať nad nádherou a významom plynu a ropy doslova v strede ničoho. Dostaneš sa sem iba loďou, a v takýchto hmlistých dňoch ani nevidíš, kam smeruješ, čo je súčasťou celého zážitku. Je to nutný predpoklad uvažovania o sile veľkých myšlienok a ich dynamike. Ak sa s veľkými myšlienkami nestotožňuješ, žiadny problém. Sociálni pracovníci tvrdia, že morská hmla je aspoň prospešná pre zdravie. Veľkosť dokážeš prijať zo vzduchu, tvoje perie bude žiariť, a ty tak budeš atraktívnejšia partnerka, alebo, ak ťa viac zaujíma budovanie kariéry, úspešnejšia žiadateľka.

Fíha, do nášho projektu sa nepochybne hodíš, taká apokalyptická osobnosť, toľko skúseností s nepriateľskými podmienkami! Radi ťa zamestnáme na celú dĺžku projektu, skúšobná lehota bude trvať tak dlho, ako len budeš potrebovať, aby si si privykla na naše hodnoty a pracovné tempo. Sme rodinný biznis, čo znamená, že pracujeme naozaj tvrdo, pretože náš rodinný život je naša práca a naopak. V jednej z našich víl by sme radi zriadili zimné centrum apokalypsy. Za propagáciu a administráciu projektu budeme zodpovední my, ty sa zatiaľ postaráš o všetko praktické, aby mali naši klienti pocit, že naozaj žijú v nesmierne krutých časoch. Môj manžel je Rus, no do Ruska cestuje zásadne iba pracovne, veľmi vážne tiež berie zločiny svojej krajiny a ich následky. O svoju úzkosť sa so mnou delí, domnievam sa, že je to veľmi inšpiratívne a znepokojivé zároveň. Miesto obviňovania a viktimizácie odporúčam každému skôr reflexívnejšiu a hĺbkovejšiu stratégiu. Náš projekt sa volá „Sedem dní deštrukcie“.

Existujú úplné sračky a božie sračky, podnikanie s úplnými sračkami a s božími sračkami. Ak sú v tom peniaze, nevadí mi chvíľu pracovať v apokalyptickom priemysle.

Musíš osrať celú toaletu, samozrejme, tečúca voda bude odstavená. Videl som to na fotkách. Zdá sa mi to neskutočne frustrujúce a fascinujúce. Jasné, že v druhej časti domu máme funkčnú kúpeľňu, a zákazníci by mohli platiť za jej návštevu. Peniaze navyše ničomu neublížia, ani keď práve končí svet. Tu, v kuchyni, mrazák odpoj už niekoľko dní pred príchodom, aby klienti museli jedlé potraviny hľadať medzi pokazenými mliečnymi výrobkami a údeninami. Necháme tu pár škatúľ kaviáru. Ten ste v Mariupole mali? To je jedno, myslíme si, že to do konceptu výborne zapadá. Objednali sme tiež najlacnejšie víno na trhu, polosladké biele, dokonale sa hodí, najmä ku kaviáru. Budú tu aj nejaké minerálky, ale tie predávame za peniaze, po treťom dni im bude sto libier pripadať ako skvelá cena. Do stropu, prosím, vyvŕtaj niekoľko dier, aby cez strechu zatekalo. Tu je balenie lepiacej pásky. Nalep ju do kríža cez všetky okná, nech priestor vyzerá autentickejšie a krehkejšie. Po dvore rozlož figuríny v životnej veľkosti s otvorenými ranami, v dodávke ich nájdeš kopu. Poplašnú sirénu doručia zajtra. Nainštaluj ju potom niekde v záhrade, dostaneš rozpis, vymyslel ho náš dizajnér, ten musíš poctivo dodržiavať. V okolí zorganizujeme dva alebo tri skutočné výbuchy, neskôr budeme púšťať už len nahrávky. Ušetríme tak na výbušninách. Tak či onak, budú vtedy musieť s narýchlo zbalenými ruksakmi bežať do pivnice. V pivnici sú vlhké matrace a nejaké voskové sviečky. Prvý deň bude elektrina striedavo fungovať a vypadávať, nech je to dramatické, neskôr večer ju odstavíme úplne. Počas týždňa budeme mať niekoľko incidentov s bezpilotnými lietadlami a rabovací výlet so sprievodcom do obchodu na rohu, ktorý si na niekoľko hodín prenajmeme. Siedmy deň ti odporúčame, aby si sa pri ohnisku objavila oblečená v extravagantných leopardích kožiach a predviedla nejaký tanček, čo ľudia v Mozambiku robia, keď sa zabávajú, čosi extatické a nezastaviteľné. Bude to symbolizovať koniec dobrodružstva. Za každého účastníka, ktorý sa k tebe v tanci pridá, ti vyplatíme bonus. Musíš ich preto skúsiť zapojiť! Musia energiu apokalypsy naozaj pocítiť! Musia mať dojem, že svoju prácu odviedli skutočne dobre. Vlastne nám ani nevadí, ak si od nich v tejto vrcholnej chvíli vezmeš nejaké prepitné. Celú scénu budeme samozrejme tajne nakrúcať dvojicou infračervených bezpečnostných kamier, aby sme po skončení projektu získali peniaze navyše a nejakú tú publicitu. Odpracovať musíš celý sedemdňový turnus, no dostaneš ubytovanie zadarmo, nikam nemusíš dochádzať a k dispozícii máš toľko kaviáru a vína, koľko len chceš. Zvažujeme tri turnusy mesačne, podľa toho, ako sa bude projektu dariť a ako rýchlo dokážu údržbári pripraviť dom na ďalší turnus. Prepáč, lekárničku ani kurz prvej pomoci ti preplatiť nemôžeme, podľa zákona totiž zamestnancom nedovoľujeme vykonávať žiadne nebezpečné úkony. Celé je to len predstavenie, všetky riziká sú jeho súčasťou a všetko musí bežať podľa plánu, precíznosť a horlivosť našich zamestnancov sú teda pre projekt kľúčové. Ako vidíš, ide nám o to, poukázať na význam všetkých tragédií, ktoré ľudia vo vojnou zasiahnutých krajinách zažili, iba sme zvolili záživnejšie postupy, aby sme zvedavým ľuďom predstavili extrémne formy reality. Veríme, že sa takýto druh zábavy postupne stane dostupným pre ľudí všetkých spoločenských vrstiev a bez ohľadu na ich postavenie.

Odpracovala som tri turnusy. Skúšobné obdobie som nezvládla, počas môjho prvého turnusu totiž účastníci a účastníčky objavili škatule s minerálkou. Počas druhého turnusu sa vlúpali na fungujúci záchod a zanechali tam veľmi nelichotivé grafiti. Počas tretieho sa im zase podarilo zamknúť projektový manažment v spálni a potom si zaobstarať trávu od týpkov, ktorí práve išli okolo domu. Tí sa k našej apokalypse pridali, dobre sme sa zabavili, neskôr ma však projektový manažment obvinil z poskytovania apokalyptických služieb neplatiacim zákazníkom. A tak ma vyhodili. No prisahám, že som pri ohni ani len nepredvádzala tanec z toho sna, čo sa mi neustále opakuje. Miesto toho som vždy odtancovala nejakú náhodnú sračku.

Neskôr som pracovala v sklade, kde mi jeden premúdrelý chalan, fanúšik konšpiračných teórií, rozprával, ako počul, že projekt apokalyptickej pivnice bol len malou súčasťou obrovského start-upu, ktorý mal bývalým rusáckym pilotom s pocitmi nostalgie umožniť prelietavať nad územím a zhodiť si na vopred určené lokácie zopár bomb. Údajne prebehlo prísne tajné vyšetrovanie, nikam však neviedlo. Všetko, čo máme, sú kryptické správy v textoch piesní niekoľkých rockových skupín zložených z detí vyšetrovateľov. Ale premúdrelý chalan na ne nevedel nájsť odkaz a mne sa na nete žiadne ďalšie dôkazy nájsť nepodarilo.

Autor je filmový režisér a aktivista z Mariupoľu, spoluzakladateľ kolektívu Freefilmers. Vo svojich filmoch sa zaoberá témami pamäti, inakosti a odcudzenia. V súčasnosti žije v Záporoží, kde pôsobí ako dobrovoľník pre vnútorne vysídlených ľudí a ukrajinskú armádu.

Z angličtiny preložil Michal Tallo

Text vznikol v spolupráci s pražskou kanceláriou Heinrich Böll Stiftung

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: