Osemdesiate výročie Slovenského národného povstania bude ďalšou príležitosťou pripomínať si významné osobnosti, slávne boje či politicko-medzinárodné okolnosti. Mimo hlavného záberu však zostávajú nemenej zaujímavé aspekty: hospodársko-ekonomické vízie a ich politické kontexty. Cieľom článku nie je hodnotiť tieto reálie v dlhodobom kontexte a ich aplikáciu do praxe, ale poukázať na to, že antifašistické snaženie nepredstavovalo len negáciu v zmysle odmietnutia fašizmu, ale zároveň prinášalo emancipačné prvky, ktoré môžu stále inšpirovať. Preto má zmysel pripomínať si ho a analyzovať. Základné politické ciele Povstania boli jasné: poraziť fašizmus (zosobnený v domácom ľudáckom režime a nacistických okupantoch) a obnoviť Československo. Tento rámec je zakotvený vo viacerých kľúčových dokumentoch: Vianočnej dohode, deklarácii Slovenskej národnej rady (SNR) z 1. septembra 1944, vyhláseniach československej vlády v Londýne. Objavuje sa v nich však aj iný motív, a to vymedzenie sa voči politickým a hospodársko-sociálnym reáliám prvej republiky. A práve na povstaleckom území došlo k prvým krokom a experimentom smerujúcim k prekonaniu starých pomerov. Spoločnosť bola nasiaknutá revolučnou náladou požadujúcou radikálne zmeny. Politické manifesty Vianočná dohoda z decembra 1943 predstavovala výsledok rokovaní troch odbojových prúdov: komunistického, občianskeho a sociálno-demokratického. V rámci sledovanej otázky sa dohodli na tom, že myšlienku demokracie „treba preniesť a prehĺbiť i na pole hospodárske a sociálne tak, aby [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Predchádzajúci
Hrdinové, nebo oběti? SNP z perspektivy slovenských Němců
Ďalší
