Anora: Láska dvoch ľudí nikdy nezmení svet, ale môže odhaliť jeho chorobu
Autor víťazného filmu z tohtoročného festivalu v Cannes Sean Baker vraj nechcel nakrútiť príbeh láskou sklamanej striptérky ako gangsterku. Ale jeho postavy z prostredia sexuálnej práce – tanečnice v striptízových kluboch, pornoherci, díleri a exkluzívne spoločníčky – sú už z povahy svojho povolania tlačené na hranu zákona. Nehovoriac o tom, že riziku
„pracovného úrazu“ vystavujú vlastné telá a duševné zdravie. A práve to kritizuje tragikomédia Anora.
Baker svojou tvorbou systematicky upozorňuje na to, že sexuálna práca je práca ako každá iná. Usiluje sa o to, aby bola očistená od predsudkov a stigmatizácie. K negatívnym reakciám spoločnosti prispieva aj jej vykorisťujúce a povrchné zobrazovanie v mainstreamovom filme a televízii. Voči tomu sa Baker ohraňuje dôsledným prienikom do reálnych prostredí, aby upriamil pozornosť na každodenné problémy ľudí z tohto sektora. V tragikomédii Anora je práve povolanie hlavnej hrdinky príčinou jej sklamania v láske a skratkou k traumatickej a vďaka tomu aj formatívnej, životnej skúsenosti.
Je to už Bakerovo piate dielo, ktorým ako angažovaný autor amerického nezávislého filmu otvára životnú perspektívu postavy pracujúcej v legislatívne šikanovanom a predsudkami na okraj tlačenom odvetví sexuálnej práce. Striptérku Ani postavil ako Dávida proti rodine ruských oligarchov, aby však – odkláňajúc sa od bájneho naratívu, že v súboji nezáleží na veľkosti a sile, ale na dobre mierenom výstrele – ; napokon prehrala boj proti Goliášovi. Táto planéta totiž nie je pre chudobných, a už tobôž nie pre dcéry imigrantov.
Zločin nie je jednoznačne pomenovaný, ale hrá sa špinavá hra, ktorej pravidlá diktuje silnejší. Baker rozohráva absurdnú situáciu na motívy rozprávky o Popoluške, v ktorej sa obyčajné dievča dostane do priazne princa. Veľké príbehy o zakázanej láske Rómea a Júlie či Tristana a Izoldy však zbavuje sentimentu a konfrontuje ich s postupmi gangsterského žánra či sociálnej drámy, inšpirovaný tvorbou Mikea Leigha, bratov Dardennovcov, ale aj krikľavými disneyovkami. Pri Anore, podobne ako pri všetkých jeho predošlých dielach počnúc snímkami Starlet, Transdarinka, Florida Project a končiac čiernou komédiou o vyslúžilom pornohercovi Red Rocket, je najdôležitejší práve sociálno-kritický rozmer komediálneho dobrodružstva. Zúfalú situáciu outsiderov z okraja kondenzuje v šialene zhustenom čase niekoľkých hodín. Aj Anoru a jej väzniteľov necháva blúdiť studenou nocou predmestí New Yorku, aby na záver nechal v ostrých kontrapunktoch vyznieť pointu o tom, ako veľmi sme v súčasnom systéme determinovaní svojim pôvodom a zostatkom na bankovom účte.
Princezná to nie je, jasný pane
Telá ľudí, ktorí ich používajú na živobytie, sú výhradne ich telami, a mali by o nich rozhodovať autonómne. Zákon by mal prispieť k tomu, aby bola sexuálna práca férová a bezpečná. Anora sa sama a dobrovoľne rozhodne pracovať ako exkluzívna spoločníčka a prijme ponuku od solventného klienta. Zoberie si voľno v oficiálnej práci, a keďže kšeft uzavrú samozrejme „načierno“, pravidlá hry dizajnujú sami. Problém vyplynie z toho, že Ani nemá terén ohmataný v profesionálnych podmienkach a zabudne na reality check aj odstup. Do milionárskej vily tak neprináša len svoje telo, ale aj srdce. Keď sa z novopečenej manželky stáva v sekunde rukojemníčkou, nemá sa na koho obrátiť s prosbou o pomoc, právnu, ani inú. A tak len zostáva dúfať, že všetko dobre dopadne.
Baker je už tradične autentický vo vykresľovaní charakterov a divákovi dovoľuje stotožniť sa s každou, hoci aj s vedľajšou postavou. Aj prvoplánového mafiána, ktorý neúmyselne ohrozí vlastnú manželku, exponuje sofistikovane: ako bohatého synáčika ruského oligarchu, ktorý sa skamoší s miestnou mládežou – na rozdiel od rodičov nepozerá na ich pôvod z výšky. Váňa navyše stelesňuje autentický nihilizmus generácie dospievajúcej v ústrety koncu sveta. Dieťa prepychu je veľkorysé, lebo si nič neváži. A preto sa s ľahkosťou podelí o bohatstvo rodičov s Ani a ďalšími deckami z pracujúcej triedy. A tí dostanú štedro dotovaných sedem dní, počas ktorých môžu všetko a nemusia do práce.
Párty killerom sa stanú Váňovi rodičia – po ich vstupe na scénu sa druhé dejstvo odkloní od hurá optimizmu. Akonáhle zistia, že ich nepolepšiteľný syn sa po týždňovej známosti oženil, vyšlú svoje gorily, aby našli „majiteľku stratenej črievičky“, manželstvo anulovali a celú eskapádu s „falošnou princeznou“ vymazali z rodinnej histórie. Trápna nepríjemnosť je pre boháčov o to väčšia, že dievča považujú za prostitútku, čo v ich svete automaticky a bez diskusie znamená menejcenná osoba.
Pamätaj, kúzlo sa do polnoci rozplynie
Váňa po vpáde otcových kumpánov utečie z domu a Ani sa stáva ich zajatkyňou. Ako to už u Bakera býva zvykom, nesúrodé postavy smoliarov a ostrieľaných drsňákov z ulice spolu strávia zhustený a poriadne nepríjemný čas, aby spoločný problém, v ktorom majú opačné záujmy, vyriešili s čo najmenšou ujmou pre všetky strany. Vždy sa to deje mimo oficiálnych štruktúr a zákonov, a vždy veľmi nemotorne.
Ani je v sprievode väzniteľov nútená hľadať Váňu po všetkých putikách a kluboch. Sú to síce ambivalentní a nešikovní, no predsa pomerne archetypálni gangstri. Vrátane postavy citlivého záporáka, ktorý sa do Ani tajne zaľúbi. Rovnako ako ona, tiež len vykonáva svoju nezdanenú prácu, aby ako imigrant prežil. Pre scenár výborne vypočítané motivácie sa ušli aj obom rodičom, aj Váňovi. Všetci, scenáristicky tak trochu účelovo, plnia svoju úlohu, ale čo tam po tom, aj tak pomôžu priniesť naratív ku katarzii a pointe.
V realite neskorého kapitalizmu sa síce môžu bohatí a chudobní stretnúť pri rovnakej konzumnej činnosti, napríklad v pánskom klube, kde sú si v sexe rovní, no krízový manažment našich krízou zasiahnutých životov určuje presnú deliacu čiaru medzi elitami a proletariátom.
Pre Ani je pracovným nástrojom vlastné telo, na ktorom nemôže vypnúť pocity. Vo filme sa stáva prostriedkom na vyjadrenie širokej škály emócií, od vzrušenia a zamilovanosti až po obmedzenie slobody, fyzickú bolesť, túžbu po pomste, pocit poníženia a napokon aj smútok. Hovorí sa, že keď smútime, je nám zima. Ani blúdiac nočným mestom mrzne a jej nepohodlie prenáša zimomriavky na naše predlaktia.
Baker síce neprekračuje a nenarúša status quo, ale tým, že presne pomenúva symptómy patologických procesov spoločnosti, exponuje kolektívnu traumu a ukazuje na ňu prstom ako na zdieľanú skúsenosť. Všetci bez výnimky sme súčasťou rovnakého sveta a udržiavame ho rovnaký, aj keď s ním dávno nie je nikto spokojný.
Anora vynáša súd, že bohatí nemajú srdce a rozdrvia ho aj chudobným. Príbeh oklamanej sexuálnej pracovníčky, ktorá bojuje proti najbohatším ľuďom sveta každou bunkou tela, zdôrazňuje, že sa nemôžu rovnať. Zatiaľ čo ona musí vstávať do práce, ktorá je jednou z najťažších, Váňa míňa peniaze rodičov a dni trávi vyhýbaním sa práci. Nie je to však naničhodník, ktorý sa váľa na gauči s hracou konzolou, také jednoduché to nie je. Vzdoruje očakávaniam rodičov – že bude ako oni, že bude pracovať v rodinnom podniku a ďalej hromadiť kapitál – práve programovým a vyprázdneným napĺňaním túžob či záhaľkou. Jeho rebelantstvo a vyhýbanie sa realite je politické. Radikálne odmieta prácu, na ktorej parazituje neskorý kapitalizmus. Rovnaký postoj k práci má Ani, avšak s tým rozdielom, že ona pracovať musí. Akákoľvek zmena sveta sa vždy očakáva práve od mladých, teda aj od Váňu a Ani. Sila filmu tkvie práve v ich vzdore voči autoritám. Ich láska síce skončila, ale práve bolesť z nej odkryla čosi pravdivé.
Roberta Tóthová
Autorka je filmová publicistka