Koľkokrát sme to už videli? Šťastná rodina v novom aute, v ktorom smiech neustáva ani vtedy, keď sú džúsom pooblievané zadné sedadlá. Už sa film začal alebo je to generická reklama? Odrazu však volá neznáme číslo. Otec hovor neprijme, ale staršia dcéra sa ponúkne, že mu nový telefón spáruje s kontom Google. Popritom sa dostane aj do fotogalérie, v ktorej objaví provokatívnu fotografiu akejsi tínedžerky. Diváctvo síce pravdepodobne vie, na čo sa do kina vybralo, aj tak však môže byť prekvapené touto rýchlou eskaláciou. Nuž, dobre, malomeštiacka harmónia opäť raz nemá tak pevné základy, ako sa navonok zdá.
Snímka #annaismissing je najnovším príspevkom k téme vzťahu sociálnych médií a zločinu, ktorá má v stredoeurópskej kinematografii v ostatných rokoch relatívne stabilné zastúpenie; len náhodne možno spomenúť hrané filmy Miestnosť samovrahov (2011) a FOMO (2019) alebo dokument V sieti (2020). Názov recenzovaného filmu odkazuje na pätnásťročnú influencerku Annu, ktorá sa prostredníctvom svojej tvorby na YouTube snaží svoje publikum vystríhať pred sexuálnymi predátormi; nad rámec osvetovej činnosti však týchto predátorov zároveň loví. Cez falošné účty si s nimi píše a akonáhle ju začnú obťažovať či posielať jej nevhodné fotografie, zverejní ich mená, fotografie aj dokumentáciu ich konverzácie. Prináša jej to síce sledovanosť, zároveň však množstvo nepriateľov.
Keď si Nina spojí, že tínedžerka, ktorú našla v otcovom mobile a známa influencerka sú tou istou osobou, ktorá je navyše už niekoľko dní nezvestná, začína na vlastnú päsť pátranie po tom, kam Anna zmizla a čo sa jej stalo. Tvorcovia snímky si dávajú záležať na napätí, pomáhajú si pritom však aj schematickými figúrami (dramatické zjavenie sa otca za dcérou v suteréne) a dejových zvratov je zvlášť v druhej polovici filmu akosi priveľa, pričom podozrenie sa buduje až didakticky názorne (v kontexte budovaného podozrenia z pedofílie fyzický kontakt otca s dcérou so sexuálnym náznakom). K vyriešeniu záhady pomáha séria náhod (čím iným než deus ex machina je tajná aplikácia v telefóne influencerky, ktorá jej bývalému priateľovi umožňuje neobmedzený prístup k jej polohe, konverzáciám aj fotografiám?), zatiaľ čo dve relatívne dôležité príbehové línie vedú do stratena (vzťah Niny s priateľom Robinom a vzťah Anny s jej matkou).
Ak sa postupne zdá, že by príbeh mohol mať nejednoznačné vyústenie, napokon sa to týka len Nininho otca; všetky ostatné postavy majú vo svojej podstate celkom jasný morálny príznak a ambivalenciu prejavujú len na povrchu. Najzásadnejšou otázkou, ktorú film prostredníctvom svojho rozuzlenia vznáša, je, slovami klasika, otázka primeranosti medzi zločinom a trestom. V tomto zmysle je snímka hodnotnejšia ako vstup do diskusie o „kultúre rušenia“ (aké sú dôsledky spoločenského „zrušenia“? ak existuje hranica previnenia, za ktorou je toto „zrušenie“ oprávnené, kadiaľ vedie?) než ako poučenie o bezpečnom správaní sa na internete – a dokonca aj než ako triler.
#annaismissing, réžia: Pavel Soukup, Česko/Slovensko, 2023.
Martin Makara
