James Baldwin a film ako prostriedok kultúrnej dekonštrukcie Film formoval, sprevádzal a reflektoval život a tvorbu Jamesa Baldwina v rôznych formách a žánroch. Napriek tomu, že sa Baldwinovi tvorcovsky do filmovej produkcie nikdy nepodarilo dostať, aj v kinematografii zanechal svoju poeticky jadrnú a rétoricky strhujúcu stopu. Tá sa vpečatila do kultúrnej histórie najmä vo forme dokumentov, kde Baldwin figuruje ako subjekt, no taktiež vo forme autorskej, v podobe knižnej eseje o filmovej kritike The Devil Finds Work (1976). Baldwin v eseji film využíva ako silný formatívny aspekt vlastnej umeleckej, sociálnej a politickej identity, referenčný bod či prostriedok sociálnej kritiky amerických rasových reálií. Dokumentárna tvorba a filmová kritika sa spoločne stávajú miestom svedectva, obvinenia a analýzy amerického systému: zažitého a žitého, nespravodlivého, brutálneho a vražedného. Baldwin v tomto priestore vystupuje vo svojej existenčne externej pozícii vyhnanca spoločnosti, aby použitím svojho epistemického vhľadu adresoval a chirurgicky presne dekonštruoval patologický naratív amerických kultúrnych fantázií o mýte bielej (ne)viny a čistoty. Take This Hammer, hlas občianskeho aktivizmu a Baldwinova kriticko-filozofická pozícia San Francisco, rok 1964. Je to práve rok po teroristickom bombovom útoku bielych supremacistov na afroamerický kostol v meste Birmingham v Alabame, po Pochode na Washington za prácu a slobodu, či Baldwinovom frustrujúcom stretnutí s vtedajším generálnym prokurátorom Bobbym Kennedym. Rok prijatia desegregačného zákona o občianskych právach. James [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Predchádzajúci
Okno do sveta nežiaducich životov
Ďalší
