Koncom roka 2020 desiatky miliónov domácností na celom svete pritiahol k obrazovkám nový pohľad na britskú smotánku devätnásteho storočia. Očaril ich svet večierkov v prezdobených miestnostiach, veľké parochne, okázalé róby, rozhovory povrchných ľudí o majetkoch, sexe a dohodnutých sobášoch. Zdalo by sa, že hit Netflixu Bridgertonovci je prázdnou telenovelou, ktorá púta skôr atraktívnym obalom než obsahom. Nehovoriac o tom, že celú parádu dopĺňajú sláčikové prerábky súčasných popových pesničiek. (Zaujíma vás, ako by to znelo, keby Bach prerobil Miley Cyrus?)
Na prvú sériu koncom marca nadviazala druhá a dá sa bez servítky zhodnotiť, že základná premisa seriálu je hrozná nuda. Hoci sa o tom dlho filozofuje, divák či diváčka so základným kultúrnym prehľadom správne po prvých scénach uhádne, ako to celé skončí, kto sa s kým vyspí a kto koho požiada o ruku. Počas šestnástich epizód však Bridgertonovci v druhom pláne otvárajú niekoľko podnetných problémov.
Zdá sa, že svet, v ktorom sa seriál odohráva, je akousi paralelnou realitou k tej našej: britská kráľovná má tmavú pleť a rasová otázka nie je témou vyššej spoločnosti. Môže to pôsobiť ako lenivosť, ktorá ignoruje historickú skutočnosť, ale viacero ďalších motívov v seriáli naznačuje, že jeho tvorcom hlboko záleží na glosovaní súčasnej spoločnosti.
Vystupuje v ňom napríklad tajomná Lady Whistledown, ktorá pod pseudonymom píše pravidelné klebetníky, a tie sa potom vo forme letákov rozdávajú na ulici. Je to mimoriadne zaujímavá postava, v skutočnosti utiahnuté dievča, ktoré smotánka odsunula na okraj pre jej vzhľad a vystupovanie. Jej anonymné letáky môžeme vnímať ako protest, ktorý sa snaží rozložiť povrchné prostredie elity. Ako hrozbu ju vníma aj samotná kráľovná.
Druhá séria ešte zásadnejšie vyzdvihuje triedny problém. Sobáše musia byť dohodnuté medzi rešpektovanými rodinami; ak sa dievča z vyššej triedy zaľúbi do chudobného tlačiara, spôsobí to škandál. Rodiny sa vzájomne prísne posudzujú. Konanie jedného člena môže zásadne ovplyvniť šťastie ostatných. Niekedy to pripomína šachovú partiu, kde môže jeden chybný ťah viesť k matu pre hneď niekoľko ďalších postáv.
Je zaujímavé, ako seriál reflektuje rodové stereotypy. Ženské postavy sú motivované k tomu, aby vyzerali ako ozdoby, na samostatnosť a emancipáciu sa hľadí s obavami. Prostredie seriálu ešte toxickejšie ovplyvňuje mužov. Hlavný hrdina prvej série, vojvoda z Hastingsu, odmieta vstúpiť do manželstva a mať potomkov. Jeho krutý otec sa ho totiž vzdal, keď zistil, že koktá. Vojvoda zatrpkol a živí v sebe nenávisť.
Hrdina druhej série, Anthony, má podobný problém. Otec mu umrel, keď bol mladý, a ako najstarší syn bol nútený stať sa hlavou rodiny. Odmieta sa zaoberať svojimi pocitmi, je naučený konať racionálne a tvrdo. Sestre a matke vyčíta, že ony sa môžu riadiť impulzmi, kým jemu to kvôli zodpovednosti za rodinu nie je umožnené. Keď prestaneme vnímať základnú dejovú líniu o hľadaní pravej lásky, vynorí sa viacero podobných a vzrušujúcich liniek. Kiež by všetky popové produkty mali toľko rôznych vrstiev.
Bridgerton (2. séria), tvorca: Chris Van Dussen, Spojené štáty americké (8-dielny TV seriál). Premiéra na Netflixe: 25. marca 2022.
Marek Hudec
