Preč s pokorou!

Debut Viktórie Citrákovej vo svojom názve Synestetika spája dva výrazy: synestézia a syntetika. Synestézia odkazuje na princíp metaforického kríženia zmyslových vnemov, syntetika zastupuje proces výroby, povýšený na vlastnosť človeka a ľudstva (v rozpätí od priemyselnej až po digitálnu). V spojení synestetika tu navyše vzniká echo výrazu estetika – Citrákovej verše sa tak dajú čítať ako básnický zápis pozorovania antropocénu.

Obraz „pod solídnou oblohou“ tak môže vypovedať o klimatickej kríze – uvoľňovanie skleníkových plynov metaforicky spôsobuje solidifikáciu, akoby stvrdnutie oblohy a uzavretie planéty do tuhej, nepreniknuteľnej škrupiny, vnútri ktorej je priestor čím ďalej, tým toxickejší. Prívlastok „solídna“ však môžeme čítať aj ako „solídne vyzerajúca“, teda hodná zachytenia – instagramovateľná obloha.

Ide o zmenu paradigmy, prevrátenie hodnotových systémov – je tu výraz nekonečnej ľudskej deštrukcie spôsobujúcej klimatickú krízu, a zároveň náznak ironického komentáru k nášmu konzumnému spôsobu života založenému na okamžitom prvoplánovom uspokojení (aké dosahujeme, keď zdieľame na sociálnych sieťach „niečo pekné“, trebárs – alebo najmä – seba). Jednoducho, ako to Citráková formuluje v básni hluk: „nová meta“.

Druhý a tretí verš citovaného úryvku naznačujú bezmocnosť jednotlivstva tvárou v tvár vyššie spomínanej deštrukcii, hnanej predovšetkým fosílnym a cloudovým kapitálom. Obzvlášť rezavo pôsobí vyjadrenie ľudského života dvoma slovesami („stať sa a zaniknúť“) v neurčitkovej forme – akoby sme naozaj nemali žiadnu pôsobnosť (agency). Ostáva nám len držať si klobúky počas tejto závratnej jazdy dolu z „vrchu svahu“?

Veľkým symbolom antropocénu sú igelitky (zastupujú „plasty“). Ďalej je tu však aj odkaz na snahy o okliešťovanie reprodukčných práv žien („nenarodené deti“), pričom spoločným menovateľom týchto negatívnych obrazov sú alt-right politiky (reprezentované ľuďmi ako Donald Trump či Elon Musk). Dezilúziu podčiarkuje výraz „garantovaná pokora“, ten sa však dá čítať nielen ako kapitulácia – možno je výzvou k tomu, aby sme menej za cnosť považovali pokoru a viac jej opak: rebéliu voči statusu quo.

Viktória Citráková: Synestetika. Fintice, FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, 2024.

Autorstvo tvorí obsah instagramového projektu @instapretacia