Žena je vždy na vine

Influencerka Natalie si postavila kariéru na propagácii idylického tradičného života. Jedného rána sa však prebudí v roku 1855 – bez opatrovateliek, producentky, moderných technológií a ďalších vymožeností, na ktoré sa pri prezentácii svojej „dokonalej“ farmy i domácnosti na internete spoliehala. Teraz sa ukáž, sestra, ako si poradíš v skutočne tradičnom svete, ktorý si ospevovala!

Anotácia bestselleru Yesteryear (v češtine vyšiel pod názvom NEdávno) sľubuje orgie škodoradosti.

Anotácia, podobne ako dokonalé životy na Instagrame, však klame. A sklame aj mainstreamové publikum, ktoré čakalo prvoplánové zosmiešnenie hnutia tradwives. Namiesto toho dostáva systémovú kritiku dnešného ponímania materstva, liberálneho feminizmu, attention economy a sveta, v ktorom žena nemôže nikdy vyhrať.

Vo svete Natalie je totiž všetko vizitkou ženy: upečený koláč, vyleštená kuchyňa, atraktívny obsah na sociálnych sieťach, manželov úspech i kvalita jeho erekcie. Ak niečo z toho zlyhá, chyba je vždy v žene.

Autorka románu Yesteryear Caro Claire Burke je súčasťou autorskej dvojice vynikajúceho popkultúrno-politického podcastu Diabolical Lies. Pri písaní svojho debutu Yesteryear sa zjavne inšpirovala reálnym hnutím tradwives, najmä profilom Ballerina Farm.

Hlavná postava románu Natalie je totiž fiktívnym odrazom populárnej influencerky, ktorá stojí za spomínaným profilom. Zároveň je jedinou postavou knihy prepracovanou do hĺbky – sledujeme svet cez jej optiku, nenávidíme jej chladný cynizmus či manipuláciu a sympatizujeme s jej postrehmi, ambíciami a vynachádzavosťou, s ktorou drží celú farmu finančne aj organizačne na nohách. Žiadna submisívna „žena v ženskej energii“ z ezopríručiek, ale neúprosná manažérka vlastnej idyly. Jej vnútorný monológ je taký presvedčivý, že nám spočiatku ani nenapadne pochybovať o jej rozprávačskej spoľahlivosti.

Oproti komplexnej Natalie vyznievajú postavy detí, personálu farmy či manžela Caleba skôr plocho. Jeho desivému  prepadu do manosféry autorka venuje málo priestoru. Zostáva otázne, či sa mu dalo predísť, keby dostal šancu venovať sa jedinej práci, ktorá ho skutočne bavila – byť vychovávateľom v škôlke. Vo svete, v ktorom musí aj privilegovaný muž naplniť očakávania spoločnosti a rodiny, to však nezistíme.

„Byť náhradným vychovávateľom v škôlke bolo kariérnou verziou spľasnutého penisu. Stelesnené poníženie.“

K najsilnejším momentom knihy patria opisy prvého pôrodu a popôrodnej depresie. Natalie je v šoku z náhlej straty vlastnej identity a autonómie. Cíti sa oklamaná matkou, svokrou aj všetkými generáciami žien pred ňou, ktoré prezentovali materstvo ako prirodzené a najdôležitejšie poslanie ženy.

„Cítila som sa ako jeden z tých mladíkov počas vylodenia v Normandii. Čakala som, že sa s materskou rolou zžijem prirodzene, keďže rola matky je ženskou prirodzenosťou. No nič na tom mi nepripadalo prirodzené.“

Práve materstvo je pre mnohé ženy kľúčovým bodom radikalizácie rôznymi smermi. Ako píše Naomi Klein v Dvojníčke, niekedy môže byť pomenovanie problému správne, no stačí, že zle prehodíme jednu výhybku a ocitneme sa na úplne inej koľaji. Nie nevyhnutne na tej, na konci ktorej čaká slovenská videoblogerka a kandidátka strany Republika Lívia v kvetovaných šatách s prísľubom kváskového chleba a šťastnej budúcnosti pre biele deti. Možno len na tej, kde stretnete komičku Klaudiu mudrujúcu na YouTube, či sme to s tým feminizmom požadujúcim od žien úspešnú kariéru i stopercentnú domácnosť trochu neprehnali.

Dilemu, či sa zodrať v domácnosti alebo v korporáte, možno vyriešiť predstieraním obrazu dokonalej gazdinej na internete. A hádam vás budú považovať aj za feministickú ikonu, ktorá „vydrbala“ s kapitalizmom a svoje výrobné prostriedky (domácnosť a deti) vlastní sama.

Burke brilantne odhaľuje, že cieľom influencerov a influenceriek nie je byť ani obľúbenými, ani neznesiteľnými. Cieľom je byť všetkým zároveň – a hlavne, byť návykovými. Šou s názvom „Online Natalie“ sa stáva dokonalejšou než jej živá predloha, hranica medzi pózou a realitou sa rozmazáva.

„Zobudiť sa. Sprcha. Umyť vlasy šampónom a kondicionérom. Peeling. Oholiť sa. Vyfúkať vlasy. Natočiť vlasy. Navrstviť na pleť krémy a produkty. Make-up, lícenka, kliešte na riasy, maskara, ceruzka na obočie. Ako by povedala tvoja svokra: absolútny základ. Kým vonku vychádza slnko, hľadieť na svoj odraz v zrkadle v kúpeľni a skúmať nedokonalosti. Cvičiť si vetu: to nič nie je. Cvičiť si vetu: rada začínam deň malou chvíľkou pre seba. Prehltnúť stúpajúcu nevoľnosť v hrdle. Prehltnúť zlosť. Prehltnúť úzkosť. Prehltnúť túžbu zapáliť dom a vyjsť hlavným vchodom, zatiaľ čo manžel, dieťa a svokrovci zhoria zaživa. Dýchať. Dýchať. Dýchať. Zabiť sa. Nie — vzývať followerov. Vzývať Ježiša.“

Žánrovo ide o klasický triler, dej odsýpa bez zbytočných prestávok a nedovolí nám knihu odložiť. Ku koncu prichádza veľký plot twist. Po ňom príbeh prirýchlo „cvála“ do finále, pričom kľúčové udalosti sú dovysvetlené len prostredníctvom neprehľadných spomienok.

Napriek týmto formálnym nedostatkom sa podľa prvých reakcií čitateľov a čitateliek javí ako väčší problém samotný obsah. Kniha trpí podobným syndrómom ako film Barbie. Pre mainstreamové publikum očakávajúce jednoduché vytrestanie nesympatickej protagonistky je až príliš komplexná. A pre ľudí uvedomujúcich si škody, ktoré na nás napáchala neviditeľná ruka patriarchátu a internalizovaná mizogýnia, je zas málo radikálna.

Caro Claire Burke: Yesteryear. Alfred A. Knopf, 2026.

Caro Claire Burke: NEdávno. CZ Ikar, 2026.

Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.