Veda je typická svojím pragmatickým jazykom, pomocou ktorého nachádzame univerzálne odpovede. Naopak, umenie je typické mnohovrstevnatosťou a zameraním na individuálnu skúsenosť. Z hľadiska praxe sú síce tieto disciplíny odlišné, z perspektívy výskumu ich však spája potreba dotvárať určitý typ poznania. Napriek tomu sme v súčasnom výskumnom diskurze nútení rozlišovať medzi poznaním, ktoré prináša veda a poznaním, ktoré sprostredkúva umelecká prax. S myšlienkou, že umelecká tvorba nemusí predstavovať len jednu z výskumných stratégií, ale môže byť základným kritériom výskumu, som sa stretla prvýkrát v roku 2021 na stáži v Laponsku. Tamojšia univerzita ponúka učebný program, ktorého garantka Maria Huhmarniemi zasvätila akademický život etablovaniu umeleckej praxe ako výskumnej a edukačnej stratégie pri práci s určitou komunitou či problematikou. Umelecké poznanie, ktoré svoje etablovanie vo vedecko-výskumnom kánone stále hľadá, ponúka širokú škálu pohľadov, skúseností a názorov. Preto som sa rozhodla, že okrem vlastnej perspektívy ponúknem priestor odborníčkam a odborníkom z oblasti umeleckého výskumu. V článku odpovedajú na otázku: „Čo pre vás umelecký výskum osobne znamená z hľadiska akademickej, výskumnej či umeleckej praxe?“ „Umělecký výzkum je pro mě označení prostoru poznávání, který byl zneviditelněn skrze mainstreamové chápání vědy jako racionální a objektivní, odosobněné disciplíny a umění jako prostoru imaginace a pocitů, jedinečného prožitku, neopakovatelnosti a osobní upřímnosti. Ani striktní definice vědy, ani romantizující chápání [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
