Keď stojíte pred modernou kovovou pyramídou v Karibiku, uvedomíte si, aké nezvyčajné je vidieť budovu s dokonalou trojuholníkovou fasádou. Očarení jedinečným tvarom premýšľate, čo sa deje vnútri a ako sa ľudia premiestňujú hore a dole – či sú tam schody alebo rampa, ktorá prepája jednotlivé poschodia, a či dvere a okná majú tiež tvar trojuholníka.

 

Nejde o tropický rozmar ani o karibské bláznovstvo. Strecha tejto jedinečnej prímorskej stavby v továrni na Barbadose bola dôsledne vypočítaná pre svoje posvätné poslanie. Uhly sú prispôsobené funkcii sypania surovej masy kryštálov cukru z výšky, čo vytvára jemný násyp. Uhol na odpočívanie voľne rozprestretého surového cukru je približne štyridsať stupňov, zatiaľ čo násypy vlhkého cukru majú uhol sklonu vysoký päťdesiat stupňov. Spôsoby, akými sa kryštály šmýkajú jeden po druhom a ako sa navzájom dotýkajú, keď padnú z hlavného násypníka, určujú stupeň vlhkosti cukru vizuálnym porovnaním cukrového násypu k uhlu sklonu strechy.

Cukor nad krv

Barbados bol známy ako drahokam v korune britského impéria. Deväťdesiatsedem percent plochy ostrova tvorili plantáže cukrovej trstiny. Spoločnosť je väčšinou na prvom mieste pred jej ekonomikou, ale v koloniálnej plantážokracii Karibiku bola na prvom mieste ekonomika a až potom obyvateľstvo. Zložitý technologický aparát, ktorý povoľoval získavanie kryštálov hnedej sacharózy zo šťavnatej cukrovej trstiny, zaviedol jednu z najnásilnejších foriem tyranie a zotročovania v ľudskej histórii. Cukrovary boli ekonomicky rentabilné jedine vtedy, ak sa za disponibilnú prácu neplatilo. Tento krutý systém bol chránený, aby držal krok s dopytom po cukre nenásytných európskych a severoamerických trhov. Závislosť od sladkostí umožnila robotníckym triedam v priemyselných európskych mestách pracovať do vysilenia vďaka kalóriám, ktoré dodával karibský cukor. Priemyselné továrne v Londýne a cukrovary na Barbadose boli úzko prepojené. Všetky utláčali svojich pracovníkov a zároveň boli súčasťou kapitalistického prúdu, ktorý viedol k zásadnej mestskej premene – karibské polia s cukrovou trstinou modernizovali veľa európskych miest. Napríklad v Británii pomenovali knižnicu Codrington Library na univerzite All Souls College v Oxforde podľa cukrového baróna z Barbadosu, ktorý ju financoval, a londýnska Bank of England, Harewood House v Leeds či Penrhyn Castle (imitujúci stredovek a postavený z bohatstva Pennantovcov z jamajských trstinových plantáží) a Lloyd’s building Richarda Rogersa boli verejne kritizované za to, že ich postavili z výnosu obchodovania s cukrom a otrokmi.

Barbados produkoval na svojom vrchole v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch dvestotisíc ton trstinového cukru. Túto bezprecedentnú ťažbu sacharidov na podporu ľudskej výdrže sprevádzal energetický vzostup Karibiku v palivových motoroch a strojoch. Rafinácia uhľovodíkov sa začala v Mexiku a vo Venezuele. Po druhej svetovej vojne naštartovala ekonomiky na ostrovoch Curaçao, Aruba či Trinidad a Tobago. Počas šesťdesiatych rokov, keď USA začali z Perzského zálivu dovážať čoraz viac surovej ropy, odpor proti budovaniu ďalších rafinérií na pobrežiach USA vytvoril z Karibiku kľúčové miesto v rafinovaní ropy, ktorá smerovala do USA.

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *