2019 04 Audre LordeTematický KapitálTicho vás neochráni

Avatar Reni Eddo-Lodge11. apríla 201914

 

Britská novinárka Reni Eddo-Lodge sa vo svojej práci venuje otázkam čierneho feminizmu a štrukturálneho rasizmu. Je jednou z hrdých nasledovníčok myšlienok Audre Lordovej. V tomto texte spomína na svoje prvé stretnutia s jej dielom.

 

Ak ste v 21. storočí feministkou s profilom na sociálnych sieťach, už ste asi narazili na dielo Audre Lordovej. Jej vety sa objavujú ako mikropoézia v tisícoch profilov a feedov. „Som pevne rozhodnutá a ničoho sa nebojím.“ „To, že sa starám o seba, nie je samoľúbosť, ale sebazáchovný akt politickej vojny.“ „Nebudem slobodná, pokiaľ bude čo len jediná ďalšia žena neslobodná – aj keby boli jej okovy iné než tie moje.“ V jej slovách nachádzame oporu; vďaka nim vidíme, že zápasy, v ktorých sme sa cítili osamotene, musela vybojovať aj ona. Nemýlila sa, keď napísala: „Učím sa stáť sama, neobľúbená a niekedy zatracovaná.“ Namietať voči tomu, ako funguje náš svet, bolo osamelou prácou vtedy a je to osamelou prácou dodnes.

 

K dielu Audre Lordovej som sa dostala, keď som sa ako aktivistka cítila najosamelejšie. Výtlačok eseje Pánove nástroje nikdy nerozoberú pánov dom sa nie tak úplne čestným spôsobom ocitol v mojom vlastníctve. V tom čase ešte nebolo v Británii publikované nič z jej tvorby. V Pánových nástrojoch Audre písala, že od čiernych žien sa očakáva, že budú učiť biele ženy, čo je rasizmus, tak ako sa od bielych žien očakáva, že budú vysvetľovať feminizmus odporujúcim bielym mužom. A napriek tomu, že na učiteľstve nie je nič zlé, v živote dospelého človeka musí prísť moment, keď začne rozmýšľať sám za seba.

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

 

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *