2019 04 Audre LordeNiektoré veci sa pre výčitky ťažko píšu

Jana Kapelová11. apríla 2019142

 

 

Výber z denníkových záznamov Jany Kapelovej adresovaných umelcovi Michalovi Moravčíkovi. Krátke myšlienky, spomienky a zážitky si začala zapisovať po jeho smrti a opakovane ich prepisovala a upravovala tak, aby sa spomienky a každodenná realita zbavili emocionálneho náboja, aby neťažili, ale už iba všedne zapadli medzi tie ostatné.

 

  1. 1. 2017

 

Pár dní po tom, ako si zomrel, mi pri vystupovaní z auta spadol do rúk zub – malá biela stolička. Automaticky som si prešla tie svoje jazykom, no žiaden nechýbal.

 

Sny so zubami sú predzvesťou smrti, vraveli mi v detstve. Aj sa mi zvyklo občas snívať o chrupe presypanom do dlaní, pľutí zuba za zubom, ale posolstvo sa nenapĺňalo.

 

Keď sa mi pred dvomi rokmi v New Yorku odlomilo zo zuba, nebolel. Bol už dávno mŕtvy, ale aj tak – ten nepríjemný pocit vlastnej pominuteľnosti. Ani som ti o tom nepovedala. Prišlo mi to nejak symbolické, a tak som ten malý úlomok priviezla domov.

 

Keď si sa začal na jar zle cítiť a prebdel niekoľko bezsenných nocí, mne sa zrkadlovo k newyorskému úlomku zapálila ľavá spodná šestka. Na pohotovosti jej pomohli odumrieť a potom mi ju ešte niekoľkokrát bolestivo zachraňovali.

 

Celé sa to skončilo pár dní po pristátí mliečneho kúska v mojich rukách.

 

Pozerala som si psychosomatické významy zubov, premýšľala o kvalite zdedeného chrupu, posolstvách mojich snov, ale vlastne – zostali mi len tie dva biele kúsky, akoby jeden odlomený od druhého.

 

  1. 2. 2017

 

V noci chodím venčiť Ota v tvojich topánkach a vetrovke.

 

  1. 2. 2017

 

Obávala som sa toho, ako budeš prežívať Otovu smrť, on tvoju neprítomnosť nepostrehol.

 

  1. 3. 2017

 

Odstrihla som ti vlasy, už si o tom nevedel. Mohli v priemere ešte tri roky žiť a potom, ako zvyčajne, vypadnúť. Tri roky, tak dlho – ako si žiadal.

 

Všetci naliehali, aby som Kozmíkovi skrátila prvé vlásky, vraj mu idú do očí. Počkala som, kým boli dosť dlhé a dali sa zviazať červenou niťou.

 

Spojila som ňou tvoje, jeho, ešte svoje si musím odstrihnúť.

 

  1. 3. 2017

 

Zabúdam čím ďalej, tým viac pozerať tvoj e-mail.

Chodia doň len hromadné maily a spamy.

Na Facebooku ťa ktosi žiada o priateľstvo.

Nereagujem, iba cezeň šmírujem.

Internetbanking oznámil, že na účte máš cca 200 eur.

Kartičku som ti založila naspäť do peňaženky.

 

  1. 5. 2017

 

Ráno ma neskutočne bolel prst pod obrúčkou,

celý pod ňou sčervenel.

Samozrejme, nabehla interpretácia, že nastal čas – dať ju dole.

Ale nakoniec to bol len uviaznutý modrý kúsok plastelíny.

Modrý – ako tvoja vetrovka či gate.

Vyšpárala som ju narýchlo nožom.

Ešte nejde dolu.

 

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

 

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *