alebo Ako štát kóduje (našu) starostlivosť o deti Hovoríte si: „Mne sa to nemôže stať.“ Ale potom vletíte so svojimi blízkymi do konfliktu, ktorý sa v jednej chvíli zdá neriešiteľný. Napríklad sa po rozchode nedokážete dohodnúť, ako budete vychovávať deti – koľko a kedy budú s každým z vás. Nezhodnete sa, ako naložiť s ich majetkom – či za úspory kúpiť pozemok, či ich nechať ležať na účte alebo risknúť investíciu. Nezhodnete sa na škole, do ktorej budú chodiť – možno preto, že keď ste ju ešte spolu vyberali, mali ste príjem na to, aby ste ju platili, ale teraz ho nemáte. Nezhodnete sa na starostlivosti o ich duševné zdravie ani na tom, či ich očkovať alebo nie. Alebo jeden z vás bude chcieť odísť do cudziny, aj s deťmi, tá druhá nie. Najskôr vyjednávate, skúšate to uvoľniť, ale keď to nejde, keď cítite len tlak a nedôveru, v jednom momente padne veta: „Tak nech o tom rozhodne niekto nestranný.“ A do vášho života vstúpi štát. Pozerať sa na procesy, ktorými administratívne autority rámcujú svoje zásahy do rodín, starostlivosti a výchovy detí v čase, keď sú ich rodičia buď indisponovaní, alebo vo vzájomnom konflikte, teda najmä na činnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ako sa volá ten [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
