A svet zachráni joga

Zineb Fahsi8. novembra 2023336

Z Káthmandu do Silicon Valley

Joga je na Západe čoraz populárnejšia a Organizácia spojených národov oslavuje medzinárodný deň tejto módnej disciplíny už deväť rokov. Cieľom jogy je dosiahnuť harmóniu medzi telom a mysľou, no množstvo firiem ju začalo využívať, aby dosiahli lepšie zisky a zvýšili produktivitu svojich zamestnancov. Tento trend však kritizujú aj mnohí praktizujúci.

V západnej kultúre bola joga dlhodobo považovaná za ezoterickú praktiku, ktorú si prisvojili najmä členovia hnutia Hippies. Dnes je súčasťou každodenného života bežných ľudí. Okrem špecializovaných centier a športovísk sa praktikuje aj tam, kde by sme to často ani nečakali – v nemocniciach, školách, armáde, firmách. Joga prospieva zdraviu, podporuje pozitívne myslenie, zmierňuje stres, buduje odolnosť. Pomáha nám spojiť sa s naším autentickým ja a prebúdza v nás skrytý potenciál – aby sme mohli byť výkonní, adaptabilní, kreatívni, šťastní. Joga navyše rozsieva mier do celého sveta. Zdá sa, že zoznam pozitívnych účinkov je nekonečný.

V súčasnosti sa joga prezentuje najmä ako metóda osobnostného rozvoja s príchuťou orientalizmu, čo jej dodáva autentickosť a prestíž spojenú s príslušnosťou k vzdialenej a prastarej tradícii. Podľa novinárky Marie Kock joga poskytuje „všetkým vyhoreným ľuďom modernej spoločnosti útechu, ktorá má transformačný potenciál a je navyše ľahko dostupná”.1Marie Kock, Yoga, une histoire-monde, La Découverte, Paris, 2019. Prísľub premeny nepochybne prispieva k rastúcej popularite jogy vo Francúzsku, kde ju podľa Národného zväzu učiteľov jogy (Syndicat national des professeurs de yoga) pravidelne (teda aspoň 1 až 2-krát mesačne) praktikuje 7,6 milióna ľudí.

Joga je všadeprítomná a všemocná. Spoločnosť Amazon ju v rámci programu WorkingWell ponúka zamestnancom skladov, ktorí sa môžu v miestnostiach príznačne nazvaných „AmaZen” venovať recitovaniu mantier, meditáciám či telesným cvičeniam. Tieto aktivity majú „stimulovať zamestnancov a dobiť im baterky”.2« Des „cabines zen” dans les entrepôts Amazon : même les dystopies n’avaient pas osé », Courrier international, Paris, 28. máj 2021. Riaditeľ spoločnosti predávajúcej ajurvédske čaje sa rozhodol poskytovať hodiny jogy počas obeda: „Začíname cvičením jogy (…), potom nasleduje krátka neformálna porada, a keď sú zamestnanci uvoľnení, dovolím si adresovať niektorému z nich jednu-dve výčitky. Kritiku vedia prijať, preto si myslím, že je lepšie to spraviť v tejto atmosfére a v prítomnosti ostatných”.3« La vie en yogi », epizóda z cyklu « LSD, la série documentaire », France Culture, október 2020. Jedna učiteľka jogy však spomenula aj zlé prijatie kurzov jogy zo strany zamestnancov, a to po tom, čo ich organizovalo vedenie personálneho manažmentu krátko po samovražde ich kolegu. Samotní praktikujúci však radi podliehajú ideálnym predstavám: „Svet by bol naozaj lepším miestom, keby každý cvičil jogu”. Pravdepodobne sa netrápia nad tým, že joga fascinovala aj takých antimodernistických mysliteľov, akým bol taliansky filozof Julius Evola, a že jej praktikovanie nebráni indickému premiérovi Naréndrovi Módimu, aby popritom presadzoval krajne pravicovú politiku.

V skutočnosti nehovoria tradičné učenia (na ktoré sa odvoláva aj súčasná joga) nič o prísľube lepšieho života. Existuje viacero foriem jogy a tie tradičné, ktoré sa objavili na Indickom polostrove v priebehu 1. tisícročia pred Kristom, hlásali skôr život v odriekaní a asketizme. Cieľom jogy bolo vyhnúť sa kolobehu znovuzrodenia – uväzneniu, ktoré je v Indii známe aj pod termínom sansára. Súčasná verzia jogy vyzdvihuje, naopak, istý druh optimalizácie nášho pozemského ja – skvalitnenie života tým, že sa staneme „lepšou verziou samých seba”. Ako si vysvetliť túto premenu? Joga (a indická kultúra vo všeobecnosti) priniesla do západnej spoločnosti alternatívu k vyprahnutej a zotročujúcej modernite. Do globálneho povedomia sa dostala na konci 19. storočia a odvtedy neprestávala stimulovať imagináciu orientalistov, teozofov, okultistov, členov Beat Generation a Hippies, hollywoodske hviezdy či podnikateľov, ktorí si ju postupne prispôsobovali.

Evolúciu jogy na Západe ovplyvnilo aj hnutie New Age. Začlenilo ju do náuky o premene osobnosti a prechode do novej epochy mieru a harmónie. Tento diskurz opúšťa akýkoľvek sociálny kontext v prospech duchovného rozvoja jednotlivca. V 60. rokoch sa napokon z techniky sebarozvoja stal nástroj zvyšovania produktivity a výkonnosti.

Iba niekoľko desiatok kilometrov od Haight-Ashbury v San Franciscu (epicentra kvetinového hnutia Summer Love z roku 1967) leží Silicon Valley, ohnisko ďalšej kalifornskej utópie – rodiacej sa kyberkultúry. V podhubí niekdajšej kontrakultúry vznikli technologické spoločnosti, ktoré v rámci ekonomickej liberalizácie presadzujú manažment  permanentného sebarozvoja zamestnancov. Útechou z nudy a frustrácie z opakujúcich sa pracovných dní už nie sú prestávky určené na sebarealizáciu, ale samotná práca poňatá ako prostriedok neustáleho sebarozvoja. Z práce sa stáva nový kult: dodáva životu zmysel, pocit spolupatričnosti a spásu zároveň. Utrpenie v zamestnaní sa stalo osobnou záležitosťou a oddelenie ľudských zdrojov sa transformovalo na „duševný manažment4Valérie Brunel, Les Managers de l’âme. Le développement personnel en entreprise, nouvelle pratique de pouvoir ?, La Découverte, 2008., ktorý podporuje psychickú odolnosť zamestnancov prostredníctvom programov s orientálne a motivačne znejúcimi názvami. Google a Euclid Analytics pre svojich zamestnancov napríklad vytvorili meditačné programy s názvami Search Inside Yourself („Hľadaj v sebe samom”) a Be Your Best Self („Buď svojím najlepším ja”). Objavovanie seba samého sa odteraz realizuje v zamestnaní a joga je iba jednou z viacerých techník, ako sa stať „lepším ja” pre dobro firmy.

Keď na konci 80. rokov dosiahol kapitalizmus ideologické víťazstvo a spoločnosť stratila záujem o veľké politické utópie, novým politickým horizontom sa stal jednotlivec: „Ľudia stratili nádej na zásadnú zmenu svojich životných podmienok a začali sa presviedčať o tom, že záleží najmä na kvalite ich psychického života”, konštatuje historik a sociológ Christopher Lasch.5Christopher Lasch, La Culture du narcissisme, Flammarion, edícia « Champs essais », Paris, 2008 (1. vyd. 1979). Prudký rozvoj marketingu duševnej pohody (well-being) vysvetľuje nemecký sociológ Thomas Luckmann ako prechod „od veľkých transcendencií (obrazy iného sveta) cez transcendencie nižšej úrovne (politické ideológie) až k ,mini-transcendenciám’ čisto osobného charakteru”.6Thomas Luckmann, The Invisible Religion. The Transformation of Symbols in Industrial Society, MacMillan Publishing Company, Canterbury, 1967. Pri tých posledných už nemožno hovoriť o nejakej vôli meniť spoločnosť – viac sa oplatí zmeniť seba samého. Kolektívna premena má byť výsledkom nahromadenia individuálnych volieb, budú to však voľby v oblasti produkcie a spotreby určované požiadavkami trhu.

Joga je dnes výrazne politická a depolitizujúca zároveň. Stala sa súčasťou nového diskurzu, ktorý pod zámienkou emancipácie vytvára kontraproduktívne efekty a vedie zamestnancov k sebaobviňovaniu. Jednotlivcom hrozí, že sa zacyklia v nekončiacom procese budovania lepšieho ja, čo môže viesť k nespokojnosti, vyčerpaniu a frustrácii. Nový diskurz šťastia má negatívny efekt aj na kolektív, pretože odrádza od spoločného boja za odstránenie skutočných príčin pracovných problémov. Tie majú sociálny charakter a nedokáže ich vyriešiť ani joga, ani sebarozvoj. Ste na pokraji vyhorenia? Asi ste málo meditovali. Nemáte prácu? Treba myslieť na recitovanie pozitívnych mantier. Pociťujete úzkosť? Možno ste zabudli na pravidelné dychové cvičenia. Máte málo peňazí? Je to otázka mindsetu… ale počuli ste už o zákone príťažlivosti?

Politizácia duševnej pohody

Ako poznamenávajú Dana Becker a Jane Marecek, „dobrý život nie je dostupný pre každého. Rozdiely medzi nami generuje triedna príslušnosť, pohlavie, farba pleti, rasa, národnosť či kasta. Mocenská a statusová nerovnosť zásadne ovplyvňujú duševnú pohodu jednotlivca. Tieto štrukturálne rozdiely majú veľký vplyv na prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelanie a kariérne možnosti, zaobchádzanie na súdoch, životné podmienky, budúcnosť detí či úmrtnosť”.7Dana Becker a Jane Marecek, « Dreaming the American Dream. Individualism and Positive Psychology », Social and Personality Psychology Compass, č. 2/5, 2008. Praktikujúci jogy samozrejme tieto veci neignorujú. V skutočnosti majú ďaleko od klišé narcistov opájaných vlastným duševným blahom, zelenými džúsmi a vítaním Slnka. Aj oni sa zaoberajú problémami pracovných podmienok či zhoršujúceho sa sociálneho zabezpečenia. Vo vlastných kruhoch sa kriticky stavajú najmä k zneužívaniu jogy na firemné účely. Výskumníčka Amanda Lucia na tento problém poukazuje vo svojej knihe White Utopias v súvislosti s fenoménom alternatívnych duchovných festivalov: „Iróniou je, že návštevníci, ktorí sem prídu, si pripadajú uväznení v neoliberálnom sociálnom a ekonomickom systéme a hľadajú únik. V konečnom dôsledku sa však dostávajú iba na ďalší trh sebarozvoja”.8Amanda Lucia, White Utopias. The Religious Exoticism of Transformational Festivals, University of California Press, Berkeley, 2020.

Mali by sme sa teda pridať k spisovateľke Virginie Despentes a vyhlásiť spolu s ňou: „Radšej skapať ako cvičiť jogu”?9Virginie Despentes, Cher connard, Grasset, Paris, 2022. Dnes sa už ozývajú hlasy (najmä v juhoázijskej diaspóre), ktoré presadzujú inú víziu jogy – zbavenú atribútov orientalizmu a produktivity. Jej praktikovanie – rovnako ako v prípade iných disciplín zameraných na duševnú pohodu – môže byť prospešné pre ľudí s ťažkými životnými podmienkami, či vystresovaných ľudí, aby sa na chvíľu odpútali od požiadaviek výkonnosti, užitočnosti a úspešnosti a mohli si vydýchnuť.

„Politizácia duševnej pohody”10porovnaj Camille Teste, « Politiser le bien-être », Binge Audio Éditions, Paris, 2023. predstavuje pre veľkú skupinu vykorisťovaných a sociálne marginalizovaných ľudí akt odporu, uznania a emancipácie. Predtým, než sa duševná pohoda a šťastie stali súčasťou priemyselnej výroby, boli predsa kolektívnou, a teda politickou požiadavkou.

Autorka je učiteľka jogy a autorka knihy Joga: Nový duch kapitalizmu (Yoga: Nouvel esprit du capitalisme, Textuel, Paris, 2023)

Preložil Peter Žiak

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: