Originálny svet „thajského Black Mirror“

Začiatkom decembra minulého roka mala na streamovacej platforme Netflix premiéru nová thajská miniséria s názvom Tomorrow and I. Synopsa aj trailer naznačovali, že by malo ísť o sci-fi antológiu na spôsob Black Mirror, no hneď na úvod treba povedať, že nejde o žiadnu snahu o napodobňovanie. Tomorrow and I z dielne režiséra Paweena Purijitpanyau (na Netflixe mu v roku 2021 vyšiel sci-fi horor Ghost Lab) prináša kvarteto celkom originálnych príbehov.

Na rozdiel od Black Mirror nemá Tomorrow and I presah do hororového žánru, hoci aj tu sa nájdu situácie, ktoré vyvolávajú úzkosť. Z vizuálneho hľadiska je štvorica príbehov – na rozdiel od zvyčajne temných dystópií – pestrá a žiarivá.

Každý diel sa nesie v úplne inom duchu, nič ich neprepája a je takmer nemožné vopred odhadnúť, aká bude zápletka a čo bude nasledovať. Je to osviežujúce, najmä ak je človek zvyknutý konzumovať obsah prevažne z americkej produkcie, ktorá len s ťažkosťami hľadá cestu von zo zaužívaných floskúl.

Každá z epizód má zhruba hodinu, no prípadné skrátenie by nebolo zlým rozhodnutím, miestami sa totiž zdajú byť zdĺhavé.

Zložitá dilema

Prvá epizóda s názvom Black Sheep hovorí o astronautke, ktorá je na trojročnej misii na vesmírnej stanici, kde vyvíja revolučnú technológiu organickej 3D tlače ľudských orgánov. Doma ju zatiaľ čaká milujúci manžel. Keď dôjde na stanici k havárii, musí sa odhodlať k ťažkému rozhodnutiu: využije technológiu, ktorá sa legálne používa len na zvieratá, aby ju naklonoval?

Zápletka sa však stočí úplne iným smerom, než by divák očakával. Žiaden klon, ktorý je v prvom momente darom z nebies a neskôr sa z neho stane nebezpečné monštrum. Takých príbehov tu už bolo, a určite vznikne ešte mnoho ďalších. 

Black Sheep je citlivou drámou o identite a vnútornom rozpore: Sme ochotní obetovať svoju predstavu o šťastí pre toho, koho milujeme?

Riešenie problému bezpečnosti sex workerov a workeriek

Nasledujúca časť s názvom Paradistopia je už na prvý pohľad úplné iná – nielen tematicky, ale aj vizuálne. Ide o príbeh cieľavedomej ženy, ktorej snom je vybudovať dokonalé miesto, kde sa naplnia všetky sexuálne fantázie. Namiesto ľudí tam však budú pracovať výlučne androidi, ktorých vytrénovali skutoční sex workeri a workerky.

Berúc na vedomie fakt, že sa u nich nevyvinula žiadna forma vedomia (čo je v sci-fi výnimočný scenár), ide o efektívne riešenie dlhodobého problému sexuálnej práce – ľudia pracujúci v tomto odvetví nestratia príjem, no zároveň im nehrozí žiadne nebezpečenstvo. A klienti sú spokojní tiež. 

Estetika tejto epizódy pripomína alternatívnu verziu zlatej éry pornografie, čo miestami pôsobí až parodicky, predsa to však má čaro a unikátnu atmosféru. 

Thajsko je krajinou, kde je sexturizmus rozšírený, no aj tu sa nájde množstvo ľudí, ktorí bojujú proti tomu, čo považujú za škodlivé pre verejnú morálku. Tvorcovia nezabúdajú poukázať na ich pokrytectvo.

Budhistický mních vs. AI

Epizóda Buddha Data bola pre mňa osobne z hľadiska témy a jej spracovania najzaujímavejšia. Technologická spoločnosť vyvinula špeciálnu AI aplikáciu, ktorá obsahuje všetky dostupné vedomosti o budhizme. Používateľ sa jej môže spýtať na čokoľvek, čo ho ohľadom tohto náboženstva a jeho princípov zaujíma. Lenže táto apka má aj ďalšiu funkciu – odmeňuje dobré skutky. Ulice sú tak zaplavené mladými ľuďmi zúfalo hľadajúcimi príležitosť, ako získať ďalšie body, naplniť dennú kvótu či dosiahnuť nový míľnik. 

Všetko to pozoruje budhistický mních, ktorý v tom vidí celkom jasný problém: apka je nepochybne na niečo dobrá, ľudia vďaka nej konajú dobro. Dá sa to však porovnať s tým, keby to robili z vlastného presvedčenia a bez motivácie vo forme odmeny? Prakticky to síce funguje, no ak sa na to pozrieme z duchovného hľadiska, význam sa stráca. Buddha Data rieši túto problematiku komplexne, nezdráha sa ani kritiky samotných mníchov. 

Počas sledovania tejto časti som si s istou trpkosťou uvedomila, že apka funguje na podobnom princípe ako Duolingo. Určite existujú ľudia, ktorí k tomu pristupujú svedomito a naozaj sa vďaka zelenej sove niečo naučia, no pre mnohých – vrátane mňa – ide o zachovanie pocitu, že môj streak sa zvyšuje. Často si naň spomeniem až tesne pred polnocou, takže sa rýchlo a otrávene preťukávam ďalšou lekciou. Dni v týždni som si doteraz nezapamätala, ale s istotou viem, že el gato es muy bonito. 

Vakcína proti klimatickej kríze

Posledný diel s názvom Octopus Girl je z celej série najdivokejší. Klimatická kríza je čoraz naliehavejšou témou a tvorcovia seriálu sa rozhodli poňať ju po svojom. Ich futuristický svet postihla katastrofa v podobe neustávajúceho dažďa, trvajúceho už niekoľko rokov. Táto situácia, ako to už býva, zasiahla najmä chudobnejšie vrstvy, nútené žiť v zaplavených zónach. Bohatí a mocní zatiaľ bývajú vo svojich vyvýšených sídlach a o ostatných sa nestarajú. 

Hlavnými hrdinkami príbehu sú dve malé dievčatá, najlepšie kamarátky, ktoré žijú v slume. Tón, v akom sa nesie celá epizóda, je veľmi zvláštny: na udalosti nazerá predovšetkým detskými očami, objavujúcimi čaro aj tam, kde ho už dospelí nedokážu vidieť. Dej miestami náhle preruší vtipná situácia, keďže však ide o humor, ktorý je divákovi z nášho regiónu vzdialený, pôsobí skôr rušivo.

Absurdnosť sa zintenzívni, keď ľudstvo objaví riešenie na šíriacu sa pandémiu – vakcínu so šokujúcim vedľajším účinkom.

Octopus Girl si strieľa z neschopnosti spoločnosti nájsť riešenia na problémy, ktoré sme si sami spôsobili. Kritizuje našu hlúposť, ale aj aroganciu a nefunkčný systém, v ktorom väčšina nežije, ale prežíva. 

Svet sa vyvíja, ľudstvo stagnuje

Tomorrow and I je vítaným osviežením pre ľudí, ktorí sú zvyknutí na neustále sa opakujúce témy a spôsoby ich spracovania. Hoci ide primárne o sci-fi, tvorcovia sa pohrávajú so žánrami a experimentujú, čo prináša pozoruhodné výsledky. Niektoré diváka nadchnú svojou invenčnosťou, iné ho skôr odradia. Z hľadiska scenára, efektov a samotných príbehov ide o seriál vysokej kvality. 

Jeho tvorcovia sa pýtajú, ako by nám nové technológie mohli pomôcť a aké etické dilemy s tým nevyhnutne súvisia. Svet okolo nás sa vyvíja, no je to tak aj s ľudstvom? Alebo stagnujeme, opakujúc stále tie isté chyby?

Slabé promo?

Ak sa samých seba pýtate, prečo ste ešte o Tomorrow and I nepočuli, vysvetlenie je celkom jednoduché. Ide o jeden z tých seriálov, ktoré síce majú čím zaujať, no nanešťastie sa im nedostalo toľko pozornosti, koľko by si zaslúžili. Na mieste je preto otázka, koľko prostriedkov venoval Netflix jeho propagácii.

Sama by som sa o Tomorrow and I nedozvedela, ak by som nebola súčasťou niekoľkých on-line komunít, v ktorých si ľudia zdieľajú tipy na zaujímavé seriály a filmy z prostredia žánrov sci-fi a hororu.

Thajsko pritom v poslednom období zaujalo aj širšie zahraničné publikum, a to napríklad snímkou Médium z roku 2021, ktorú krajina vybrala aj ako svojho zástupcu do boja o Oscara za najlepší zahraničný film. 

Tomorrow and I nemá ani vlastnú stránku na Wikipedii, na portáli Rotten Tomatoes má len dve recenzie od kritikov a jednu od diváka, ktorý sa celkom oprávnene čuduje, že ich tam nie je viac. Ako-tak to zachraňuje aspoň letterboxd, kde ich bolo v čase písania článku 120.

Seriál je pritom súčasťou stratégie Netflixu rozširovať svoj obsah o thajské diela – okrem Tomorrow and I uviedla streamovacia spoločnosť aj hororovú antológiu Terror Tuesday: Extreme, krimi The Believers, dramedy Doctor Climax a seriál Master of the House, ktorý dosiahol úspech nielen v Thajsku – v ôsmich krajinách sa stal najsledovanejším seriálom v inom ako anglickom jazyku.

Je teda škoda, že sa o Tomorrow and I nehovorí viac. Druhá séria zatiaľ nie je potvrdená, osobne to však vzhľadom na okolnosti nevidím veľmi nádejne.

Autorka je filmová publicistka