Súčasná vážna hudba: Vŕtačky a zbíjačky

Michal Lipták11. mája 20211434

Experiment sa nevyhnutne vyčerpáva. Kedysi – napríklad keď Cage vo Variations bombardoval publikum rádiovým rušením, fénmi či pukaním dozimetrov – muselo byť fascinujúce sledovať kolaps poslednej bašty „starej“ hudby: štrukturálneho rozdielu medzi tónom a hlukom. Avšak šok postupne mizne a z experimentu sa stáva žáner s vlastnými idiómami, očakávanými postupmi a zvukmi.

Význačnosť hlučnej atonálnej hudby je následne odôvodňovaná do istej miery politicky: takáto hudba akoby bola nevyhnutnou vzburou voči modernému odcudzeniu, pričom iná hudba je vraj nepravdivá. Dnes je často len akýmsi dozvukom niekdajšieho experimentu; no ak dostaneme očakávané hluky, cítime sa bezpečne.

Na prvé počutie skladby švédskej skladateľky Malin Bång nevybočujú z tejto komfortnej zóny. Medzi preparované klavíry a dôsledne amplifikované nástroje – na ktorých sa hrá výlučne „neštandardne“ – sa zamiešavajú rovnakou mierou terénne nahrávky a rôzne ozvučené objekty od kovových skulptúr cez vázy, motorové píly, hojdačky, rádiá, perá, písacie stroje, až po tie, už avizované, vŕtačky a zbíjačky (nájdeme ich konkrétne v skladbe purfling, kde asistujú týraniu amplifikovaných huslí).

Avšak pri bližšom počúvaní vystúpia dva nečakané momenty: najprv nás začne fascinovať, ako dôsledne a systematicky pracuje Bång len s hlukmi; počúvame tu akoby anarchistický cageovský mód, no teraz už vyladený desaťročiami tréningu a praxe.

A následne si uvedomíme, že tu už nepočujeme ani oné dozvuky experimentov. Paralelne sa mení aj politikum: Bång síce píše, že napríklad skladba jasmonate hovorí o klimatickej zmene a šiestom vymieraní, no napriek tomu v hudbe samotnej nepočujeme vzburu.

Nie je to teda už experiment, ale definitívne utvorená nová hudba. Dôvod, prečo dnes získava pevnú estetickú pôdu pod nohami, však možno napokon súvisí aj s klimatickou krízou: pevnú pôdu potrebuje, pretože tejto novej hudbe už nejde o zasahovanie relatívne tvárnych spoločenských pohybov, ale o registrovanie tých hlbších, takpovediac geologických, seizmických. Tie sa zachytávajú v ozvučniciach, ktoré v hudbe Malin Bång môžu byť tvorené ľubovoľnými objektmi. Nie je tu štrukturálny rozdiel medzi každodennými predmetmi a hudobnými nástrojmi.

Malin Bång: structures of light and spruce (Curious Chamber Players / UmeDuo / Karin Hellqvist). NEOS, 2018.

Michal Lipták

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: