Súčasná vážna hudba: Miznutie

Chóra (χώρα) je pojem z Platónovho dialógu Timaios. V Platónovej metafyzike sú všetky súcna kópiami svojich foriem prežívajúcich v ríši ideí; vznik každej veci je zhmotnením jej ideálneho predobrazu. Chóra je niečo tretie – „priestorovosť“, teda niečo samo nesformované a neuchopiteľné, v čom sa veci formujú. Chóra samotná je akoby ničím, nebytím, ale je zároveň niečím, čo dáva priestor.

Chóra je v západnej filozofii provokatívny a podnetný koncept a našla si cestu aj do rovnomennej eseje Jacquesa Derridu. Chóra je pre Derridu priestor medzi bytím a nebytím, neurčitosť a neurčiteľnosť vymykajúca sa ukotveniu. No napriek tejto neurčiteľnosti Derrida v tomto prípade vykračoval zo svojho filozofického kabinetu a uvažoval o možnostiach architektonického vyjadrenia konceptu chóry vo forme záhrady v Paríži.

Na to už neprišlo; prichádza však španielsky skladateľ Sánchez-Verdú so snahou o jeho hudobné vyjadrenie. Cyklus deviatich skladieb pre saxofónový kvartet a mikrotonálny (presnejšie: štvrťtónový) akordeón už na prvý pohľad rozvoľňuje ustálené formy dvomi smermi: vďaka mikrotonalite medzi jasne určené tóny, a zároveň na jednu úroveň stavia tóny a nehudobné zvuky, ako sú aj zvuky dýchania – či už ľudského, alebo akordeónových mechov.

Pri hľadaní hudobného vyjadrenia chóry však Sánchez-Verdú nechce len dekonštruovať, chce vytvoriť z hudby priestor. Hudba je inherentne proces, vznikanie, ale Khôra (2012 – 2019) chce byť neurčitým priestorom, ktorý len existuje, bez vývoja, bez sformovania sa, bez vymedzenia, bez odpovedania na otázky, ktoré kladú osamotené zvuky.

Treba povedať, že v hudbe – vďaka jej prchavosti – má Sánchez-Verdú lepšie šance na zachytenie chóry ako Derrida vo svojej záhrade. A skutočne tie ostináta, vzdychy, zvláštne klokotavé zvuky, bzučanie a pískanie spočiatku nesmerujú odnikiaľ nikam, vynoria sa, nič nechcú, chvíľu postoja a napokon sa rozplynú ako prízraky.

Lenže proti Sánchezovi-Verdú hrá to, že ide o nahrávku, ku ktorej sa môžeme vrátiť. A tie zvuky nie sú nepríjemné, práve naopak, a v rámci akéhosi aurálneho feng šuej sa môžu stať súčasťou nášho obývacieho priestoru. Chóra, ak tu niekedy bola, bola tu len chvíľu, než sa nevyhnutne podrobila forme. Ale pre poslucháčstvo je fascinujúce pozorovať, v tej krátkej chvíli, jej miznutie.

José María Sánchez-Verdú: Khôra (SIGMA Project / Iñaki Alberdi). KAIROS, 2024.

Michal Lipták