Solidarita ako motor zásadných zmien sveta práce
Solidarita medzi pracujúcimi a v odborovom hnutí je základným pilierom, ktorý podporuje nielen lepšie pracovné podmienky, ale aj spravodlivosť v spoločnosti.
V čase, keď práca podľa nemeckého sociológa Ulricha Becka podlieha globalizácii, ekologizácii, digitalizácii, flexibilizácii, individualizácii, virtualizácii, progresívnej nacionalizácii, nomádistickému módu, politizácii a vzájomnej konkurencii, musí odborové hnutie zohrávať rozhodujúcu úlohu, pretože je organizované do formy kolektívnej obhajoby práv zamestnancov. Solidarita medzi pracujúcimi je motorom zmien a zlepšení, ktoré sa dotýkajú širokej škály pracovných podmienok a života samotného.
Aj v ére industrializácie pracujúci čelili zneužívaniu a neľudským pracovným podmienkam. Dlhý pracovný čas (14 – 16 hodín denne, šesť dní v týždni), nízke mzdy, absencia pracovných práv a ochrany pred vykorisťovaním boli bežnou súčasťou každodenného života pracujúcich. Na tieto problémy odpovedalo odborové hnutie, ktoré vznikalo ako reakcia na potrebu zlepšiť podmienky pracovného života.
Základným princípom bolo, že iba kolektívna organizácia pracujúcich môže efektívne vyjednávať a dosiahnuť zlepšenie ich pracovných podmienok a života. V tomto kontexte bola solidarita medzi pracujúcimi nevyhnutným prvkom, ktorý umožnil odborom rásť a získavať podporu. Odborové hnutie odmietlo logiku individuálnej súťaže a začalo spájať pracujúcich, aby mohli čeliť silným politickým a ekonomickým tlakom, ktoré bránili zlepšeniu ich pracovných podmienok.
Prekračovať hranice národných štátov
Kolektívna solidarita je nezastupiteľným nástrojom na ochranu práv a záujmov pracujúcich. V situáciách, keď je zamestnanectvo vystavené neprimeranému tlaku zo strany zamestnávateľov, môže zmeniť situáciu práve solidarita. Zjednotenie zamestnanectva umožňuje, aby mali väčší vyjednávací potenciál. Pre zamestnávateľov je totiž náročnejšie ignorovať alebo potlačiť hromadné požiadavky ako individuálne sťažnosti.
Hoci odborové organizácie zohrávajú nezastupiteľnú úlohu v boji za spravodlivé pracovné podmienky, ich sila spočíva v solidarite a jednote. Kolektívne akcie, ako sú štrajky, protesty alebo vyjednávania o kolektívnych zmluvách, sú príkladmi, keď sa solidarita medzi pracujúcimi stáva nástrojom na vynútenie si zmeny. V histórii odborového hnutia existuje mnoho príkladov, keď sa vďaka nej podarilo dosiahnuť zlepšenie pracovných podmienok, ako boli napríklad skrátenie pracovného času, zvýšenie miezd alebo zavedenie sociálneho poistenia.
Solidarita medzi pracujúcimi nie je len nástrojom na ochranu pracovných práv, ale aj na riešenie širších sociálnych problémov, ktoré sa dotýkajú ekonomickej nerovnosti, nezamestnanosti či diskriminácie. V globálnom kontexte, keď mnohé firmy presúvajú výrobu do krajín s nižšími nákladmi na pracovnú silu, sa pracujúci čoraz častejšie stretávajú s problémami, ktoré sa nedajú riešiť iba na lokálnej úrovni. Preto je dôležité, aby solidarita medzi pracujúcimi presahovala hranice národných štátov a naďalej sa posilňoval globálny pohľad na práva zamestnanectva. Medzinárodná solidarita je predpokladom schopnosti odolávať negatívnym vplyvom globalizácie a garancie spravodlivých podmienok pre všetkých pracujúcich bez ohľadu na to, v ktorej časti sveta pracujú.
S globalizáciou sa zmenila aj povaha práce. Firmy čoraz častejšie presúvajú výrobu do krajín, v ktorých sú náklady na pracovnú silu nižšie, alebo do oblastí, kde sú pracovné práva menej chránené. To vedie k znižovaniu štandardov pracovných podmienok a miezd v daných lokalitách. Medzinárodná solidarita v rámci odborov umožňuje pracujúcim v rôznych častiach sveta zjednotiť sily a spoločne čeliť praktikám, ktoré sú škodlivé pre ich práva a podmienky.
Príkladom môže byť boj proti nekalým praktikám globálnych korporácií, ktoré využívajú lacnú pracovnú silu v krajinách s nízkymi pracovnými právami. Odbory môžu spoločne koordinovať akcie cez národné a medzinárodné organizácie, aby prinútili tieto spoločnosti k zodpovednejšiemu prístupu k zamestnanectvu bez ohľadu na miesto pôsobenia.
Dôležitosť medzinárodnej solidarity
Tragédia v komplexe Rana Plaza v Bangladéši v apríli 2013, keď sa zrútila budova, v ktorej sídlili textilné závody dodávajúce oblečenie pre nadnárodné odevné firmy, vyvolala vlnu medzinárodnej solidarity medzi pracujúcimi, odborovými organizáciami a aktivistami. Nešťastie si vyžiadalo viac než 1 100 životov, ďalších zhruba 2 500 osôb bolo zranených. Do podpory obetí a ich rodín sa zapojili odbory, aktivisti a organizácie z celého sveta. Vznikli rôzne fondy a zbierky na pomoc zraneným a pozostalým. Medzinárodné odborové hnutie vyzývalo na spravodlivú kompenzáciu pre obete. Po katastrofe sa organizovali medzinárodné kampane zamerané na zlepšenie pracovných podmienok v textilnom priemysle, ktorý je často spojený s nízkymi mzdami a nebezpečnými pracovnými podmienkami.
Po tragédii bola podpísaná dohoda medzi medzinárodnými odborovými organizáciami, neziskovými organizáciami a globálnym medzinárodným sektorom, známa ako Accord on Fire and Building Safety in Bangladesh. Cieľom dohody bolo zlepšiť bezpečnostné normy v textilných továrňach v Bangladéši. Fabriky boli povinné podrobiť sa nezávislým bezpečnostným kontrolám, ktoré financovali spoločnosti podieľajúce sa na tomto programe. Dohoda významne prispela k zlepšeniu stavebnej a požiarnej bezpečnosti v krajine. V reakcii na tlak medzinárodnej komunity a odborových organizácií sa bangladéšska vláda zaviazala k zlepšeniu pracovných podmienok.
Po tragédii začali niektorí výrobcovia a maloobchodníci pristupovať k zvýšeniu miezd a zlepšovaniu pracovných podmienok v snahe získať lepšiu reputáciu na medzinárodnom trhu. V niektorých prípadoch boli v rámci kampaní za zlepšenie pracovných podmienok a práv pracujúcich presadzované vyššie minimálne mzdy a kratší pracovný čas. Viacero globálnych značiek sa zaviazalo k väčšej transparentnosti vo svojich dodávateľských reťazcoch. Viacero spoločností sa rozhodlo zverejniť zoznamy dodávateľov a zabezpečiť, aby ich fabriky spĺňali minimálne štandardy bezpečnosti a ochrany zdravia. Zvyšujúca sa informovanosť o pracovných podmienkach v krajinách ako Bangladéš tiež priniesla nárast etických iniciatív, ako sú fair trade alebo udržateľná móda, ktoré sa snažia zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky a spravodlivé mzdy pre zamestnanectvo v textilnom priemysle.
Medzinárodná solidarita pomáha odborom mobilizovať a organizovať protesty a kampane, ktoré reagujú na spoločné problémy, ako je nízka mzda, neprimerané pracovné podmienky, dlhé pracovné hodiny a zneužívanie zamestnancov. Často sú pracujúci v rôznych krajinách postavení pred rovnaké výzvy – napríklad v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo v otázkach zaisťovania pracovných zmlúv a ochrany pred prepúšťaním. Medzinárodná solidarita poskytuje platformu pre výmenu informácií a stratégií, čo umožňuje organizovanie efektívnejších kampaní a prístup k silnejším nástrojom kolektívnej akcie.
V súčasnosti sú odbory často vystavené tlakom zo strany politiky, zamestnávateľov, ale aj v súvislosti so zmenami na trhu práce. Transformácia hospodárstva a prechod na digitálnu ekonomiku, vplyvy novej vlny globalizácie a s ňou prichádzajúce zmeny v oblasti zamestnanosti a sociálnych istôt, pokles reálnych miezd, štrukturálne zmeny na trhu práce či posun stratégie investovania kapitálu – to všetko môže mať za následok aj zmenu mentality zamestnanectva a oslabovanie solidarity.
Odbory vo fragmentarizovanej spoločnosti
Úbytok solidarity kopíruje proces fragmentácie spoločnosti. Často dnes počúvame, že spoločnosť je polarizovaná, a to nielen u nás. To by však znamenalo, že sme rozdelení na dve proti sebe stojace skupiny. V skutočnosti existuje obrovské množstvo rôznych skupín a bublín, ktoré sa čoraz viac uzatvárajú do seba a prestávajú si rozumieť. Bojujú výlučne za vlastné záujmy bez ohľadu na záujmy iných a bez pochopenia faktu, že všetci majú de facto spoločné záujmy a spoločný cieľ.
Opisovaná skutočnosť súvisí aj so všeobecným oslabovaním odborového hnutia, a to najmä v postsocialistických krajinách strednej a východnej Európy, kde nástup spoločenskej a ekonomickej transformácie znamenal silnú podporu individualizmu. Práve veľký tlak na individualizmus a vzájomnú konkurenciu, ktoré významným spôsobom rámcujú súčasné podoby práce, podkopávajú princípy vzájomnej solidarity. Opomenúť nemožno ani politickú reprezentáciu, ktorej nezriedka vyhovuje oslabovať silu pracujúcich, stavať ich proti sebe, vytvárať nezmyselne súťaživé a vzájomne si konkurujúce prostredie a podkopávať autoritu, ktorú môžu nájsť jedine v jednote.
Pre odbory je výzvou udržať silu a relevantnosť v čase, keď sa mení povaha zamestnania, vzrastá flexibilita pracovného trhu a oslabuje sa tradičný model stabilných zamestnaneckých pozícií. Svet práce sa mení, čím sa mení aj prostredie, v ktorom odbory pôsobia. Nemenia sa však ciele, princípy a hodnoty, na ktorých odbory stoja. Úloha odborov v boji za solidaritu zostáva stále nezastupiteľná.
Pred vyše sto rokmi s nástupom priemyselnej revolúcie bojovali odbory za osemhodinový pracovný čas. Dnes, v ére digitálnej revolúcie, odbory opäť bojujú za kratší pracovný čas. Ak by sa svet práce nemenil, ani odbory a pracujúci by nemali za čo bojovať. Prejavy neistoty boli v živote pracujúcich prítomné v období priemyselnej revolúcie, keď sa ľudia báli, že ich stroje pripravia o prácu. A sú realitou aj v čase digitalizácie, keď narastajú obavy z vplyvov umelej inteligencie. Odbory musia nové podmienky spoznať, pochopiť, zorientovať sa v nich a na základe toho bojovať za práva pracujúcich a ochraňovať ich. V jednote a solidarite.
Preto je solidarita medzi pracujúcimi nielen historickým, ale aj súčasným a budúcim imperatívom, ktorý zabezpečuje rovnosť, spravodlivosť a ochranu práv pracujúcich. Bez nej bude ťažké vybojovať podmienky, ktoré sú spravodlivé a udržateľné pre širokú časť spoločnosti. Odborové hnutie a solidarita v ňom zostanú neoddeliteľnou súčasťou boja za lepší svet pre všetkých.
Autorka je prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR