Kubizmus alebo „kockizmus”, naštartovaný reprezentáciou trojdimenziality v spôsobe kresby a maľby postimpresionistu Paula Cézanna, môžeme považovať za prvé rýdzo intelektuálne avantgardné hnutie či štýl. Ovplyvnila ho aj maľba syntetizmu a skupiny Nabis, podnietili ho aj Muybridgeove zoogyroskopie. Zároveň o ňom môžeme hovoriť ako o najvplyvnejšej avantgarde vôbec, ktorej sa navyše ako jednej z mála podarilo rozvinúť do komplexity slohu. Prejavuje sa vo výtvarnom umení, fotografii, v poézii, hudbe, textilnom, nábytkovom i produktovom dizajne, móde, tvorbe divadelných kostýmov i scén, vo filme aj v architektúre. Jeho pôvodcami boli Pablo Picasso a Georges Braque.
Kubizmus skúma a láme hmotu, priestor a čas v ambícii zobraziť procesualitu efemérneho. Snaží sa čo najširšie i najhlbšie obsiahnuť dočasnosť. Pracuje s dynamizujúcou deformáciou, ktorej postupy predznačila už baroková figura serpentinata. Za protokubistické zobrazenie môžeme považovať už hlavu boha času Jánusa s tromi tvárami. Kubizmus vo verejnom pôsobení skloňuje postoje excentrizmu, nezávislosti a autonomizmu. Dôležitým aspektom kubistického záznamu hybnosti aktuálneho je koláž, čo je prevratné narábanie s výtvormi iných, nesie zmysel akéhosi radikálneho realizmu a je vrcholne eklektická. Koláž (papier-collé, asambláž, brikoláž) výrazne reflektuje formy vystupovania vtedajších masmédií i stále sa zahusťujúcu textualitu verejného priestoru. Jej najranejšie formy môžeme evidovať už v antickej poézii cento a môžeme ju považovať [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
