Editoriál

Matej Sotník15. januára 2022934

Hýbala dejinami, no ostala neviditeľná 

Kapitál vstupuje do šiesteho roku svojej existencie a v rukách držíte historicky prvé číslo venované kinematografii. A to priamo jej spirituálnemu jadru: Montáži! 

Najmladšie z umení prinieslo do hry fenomén montáže – časopriestorového pohybu, ktorého energia začala veľmi rýchlo akcelerovať aj pohyby v iných umeniach či dokonca politické pohyby. Montáž sa odtlačila do modernej divadelnej estetiky, učarovala avantgardným hnutiam a sovietski montážnici v nej objavili politický potenciál ovplyvňovať masy. Z juxtapozície záberov totiž môže vzniknúť kolízia produkujúca nový význam. To, ako je zhromaždený materiál „zmontovaný,” sa tak stáva kľúčovým udávateľom rozsahu, v akom sa nás pohyblivý obraz môže dotknúť.

Montáž sa stala symptómom doby, do ktorej vstúpila. Excesívne turbulencie v globálnej politike minulého storočia zrkadlené v turbulenciách nových umeleckých manifestov či technologického pokroku si môžeme predstaviť ako dramatickú rapidmontáž záberov dela zo slávneho filmu 10 dní, ktoré otriasli svetom (1928) od Sergeja Ejzenštejna, ktorý bol oslavnou rekonštrukciou boľševickej revolúcie.

Kinematografia je syntetické umenie, ktoré do seba angažuje a prepája všetky známe umelecké druhy. Britský teoretik Vachel Lindsay vo svojej knihe The Art of The Moving Picture (1915) píše o sochárstve, výtvarnom umení či architektúre – v pohybe. Najbližšie má však film k hudbe. A to nie vďaka soundtracku, ale temporytmickým vlastnostiam strihovej skladby – napokon práve tie dokážu prepojeniu jednotlivých umení vo filme udeliť špeciálny zmysel.

V legendárnej experimentálnej miniatúre Arnulf Rainer (1960) to dokazuje viedenský štrukturálny filmár Peter Kubelka na striedaní čiernych a bielych políčok podľa vopred pripraveného zápisu strihovej partitúry, čo je jasná analógia k hudobnej kompozícii.

Strih je neviditeľný a tvorí základ samoučiaceho média filmu. A hoci mu každý podvedome rozumie, len málokto (a dokonca aj máloktorý filmový kritik či kritička) ho vyzdvihuje či analyzuje. Montáž tak najčastejšie ostáva v tieni obrazu, zvuku či hereckej akcie. A aj to je jeden z dôvodov, ktorý ma motivoval zostaviť pre vás toto číslo.

Režisérka Viera Čákanyová doň pripravila nesmierne otvorený rozhovor so strihačkou Janou Vlčkovou. Citáty Ludwiga Wittgensteina sa v úprimnom dialógu dvoch tvorkýň stávajú platformou k často vtipným či ironickým úvahám, ale aj ku kritickej reflexii vlastných pracovných postupov.

V retrospektívne ladenom texte dokumentarista a strihač Marek Šulík porovnáva, aké mimoriadne odlišné bolo strihať film v ére pred digitálom, a ako nové technologické možnosti na poli strihu dnes pomáhajú skvalitňovať výsledok, a to špeciálne keď hovoríme o dokumentárnom filme.

Český strihač a surrealista Jan Daňhel sa k montáži vyjadril pomocou fotografického cyklu Poznámky k narativu, ktorý môžu čitatelia považovať za ukážku myslenia strihom. Vo svojej eseji Psychosexuální aspekt v procesu střihové skladby sa český experimentálny filmár Martin Ježek hlási k materiálovej tradícii filmu a montáž je v jeho ponímaní autonómnou disciplínou, ktorá, ak nechce byť „(fuj! fuj! fuj!)”, nesmie ostať zviazaná diktátom filmovej reči.

Britský kurátor a kritik Christopher Small rozpráva príbeh páru svojráznych francúzskych filmárov Jeana-Marie Straub a Danièle Huillet, ktorých v procese strihu vo svojom filme Où gît votre sourire enfoui? (2001) zachytil portugalský režisér Pedro Costa.

Filmologička Tatiana Rusnáková sa zameriava na fenomén videoeseje a možností, ktoré dnes ponúka filmovej kritike, pričom sa odráža od skoro trištvrte storočia starej teórie Alexandra Astruca. Strihačka Alexandra Gojdičová sa vo svojom texte opiera o poznanie kognitívnych vied, ktoré prepája s myslením o filme a skúma, ako môže film  trénovať detské vedomie.

A kým umelec a kurátor Boris Ondreička nadväzuje na uvažovanie o montáži optikou kubistických východísk, filmová kritička Roberta Tóthová uvažuje o radikalite autorského gesta v tvorbe dvoch možno najvýraznejších súčasných európskych filmových tvorkýň Angely Schanelec a Joanny Hogg.

Montáž textov, ktorú máte k dispozícii, dopĺňajú útržky z diel nemeckého experimentálneho filmára Haruna Farockiho a text Petra Sita, kurátora jeho aktuálnej výstavy v petržalskej galérii APART / A Promise of Kneropy, kde sa vo štvrtok 20. januára večer uskutoční aj krst montážneho Kapitálu spojený s trojkanálovou expanded cinema projekciou nového filmu Martina Ježeka Náš Očistec. Ste pozvaní osláviť Montáž spolu s nami!

Toto číslo je pokusom odkryť veľmi špecifické myslenie, ktoré vám o kinematografii povie niečo, čo ste si o nej doteraz nemysleli.

Autor je kurátor čísla a kreatívny riaditeľ spoločnosti Film Expanded

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: