Reportáž z USA
Johnny Cash v jednej pesničke spieva o matke, ktorá márne prosí svojho syna, aby si nebral do mesta pištole. V súčasnosti dobrá rada pre asi 50 miliónov Američanov. Ak je pravda, že väčšina držiteľov zbraní patrí k republikánsko-konzervatívnemu táboru, ktorý obhajuje druhý dodatok ústavy (právo držania zbrane), treba dodať aj to, že sa k nim pridáva stále viac demokratov a progresívcov. Boja sa totiž o svoju bezpečnosť.
Strelec drží zbraň pevne v rukách, náboj energickým pohybom zasunie do komory pištole. Hlaveň mieri k cieľu, oko zameriava, dych je pokojný. Ukazovák jemne stlačí spúšť. V zlomku sekundy vesmír exploduje. Nábojnica sa vymrští a silný zvuk zasiahne ušné bubienky (napriek protihlukovým slúchadlám). Vrchná časť trupu sa po spätnom ráze mykne dozadu, hlaveň vyskočí asi o desať centimetrov. Vzduch po výstrele páchne pušným prachom, je štipľavý.
Sandra ďalekohľadom skúma terč osadený na vyprahnutej pôde strelnice. „Zásah do čierneho!” zvolá radostne po výstrele zo svojej pištole Smith & Wesson M&P Shield, kaliber 40. Mladá opatrovateľka mexického pôvodu začala trénovať streľbu zo zbrane len nedávno. Je sobota ráno a stretávame sa v areáli Ben Avery Shooting Facility – verejnej strelnice na severe Phoenixu, hlavného mesta Arizony. Postupne prichádzajú ďalší členovia.
Ben Avery Shooting Facility je s rozlohou 668 hektárov najväčšou verejnou strelnicou v USA. Uprostred púšte s kaktusmi saguaro sa nachádza dlhý rad betónových stolov pod jednoduchou drevenou strechou. Na stanovištiach sú strelci – sami alebo so svojimi rodinami (vstup majú povolený deti od 5 rokov), ktorí cvičia s jednou alebo viacerými zbraňami, od vzduchoviek až po ďalekonosné pušky a poloautomaty. Všetci opakujú tie isté pohyby – obratne a pohotovo. Nerozptyľujú ich ani teploty, ktoré sa už dopoludnia vyšplhali na 43 ºC. Sústredia sa na terč: kruhy, ľudské tváre alebo farebných mimozemšťanov (pre tých najmenších).
Na strelnici panuje disciplína. Bezpečnosť je prvoradá (povinné prilby a ochranné okuliare), na konci tréningu si každý strelec pozametá nábojnice rozhádzané po zemi a môže ísť na piknik a grilovačku pri východe z areálu.
„Sme plnohodnotní americkí občania”
„Od pandémie COVID-19 sa biznisu celkom darí,” teší sa John, majiteľ obchodu so zbraňami v Cave Creek na severnom predmestí Phoenixu. Predaj zbraní v USA má striedavo lepšie a horšie obdobia. Dalo sa čakať, že práve počas pandémie predaj porastie kvôli pocitu neistoty, no profil kupujúcich sa odhaduje ťažko. V roku 2020 bolo predaných 23 miliónov strelných zbraní a 8,4 milióna zákazníkov si v tom istom roku zaobstaralo svoju prvú zbraň.1Jennifer Carlson, Merchants of the Right. Gun Sellers and the Crisis of American Democracy, Princeton University Press, 2023. „Nie sú to úplne tradiční klienti,” poznamenáva John stojaci za preskleným pultom s vystavenými zbraňami. Štúdia z roku 2021 ukazuje, že približne polovicu z nových vlastníkov zbraní predstavujú ženy a 40 % tvoria rasové menšiny.2Matthew Miller, Wilson Zhang a Deborah Azrael, « Firearm purchasing during the Covid-19 pandemic: Results from the 2021 national firearms survey », Annals of Internal Medicine, vol. 175, n°2, Philadelphia, 2022.
„Svoju prvú zbraň som si kúpila v roku 2016, keď zvolili Donalda Trumpa,” priznáva tridsaťročná Afroameričanka Colette Jennings počas nášho rozhovoru v jednom z fast foodov v Tucsone, druhom najväčšom meste Arizony. „Tak ako mnohých iných černochov, aj mňa znepokojovali Trumpove útoky proti Afroameričanom na predvolebných mítingoch, ako aj nenávistné komentáre jeho priaznivcov na sociálnych sieťach”. Odkedy si kúpila zbraň, nosí ju stále so sebou. Vražda Georgea Floydea v roku 2020 vyvolala veľkú vlnu demonštrácií po celej krajine, pre ktoré sa stalo symbolom heslo „Black Lives Matter” („Na čiernych životoch záleží”). Colette Jennings sa po týchto udalostiach stala obhajkyňou druhého dodatku americkej ústavy.
V nepokojnom roku 2020 stúpol počet ženských členiek v Národnej afroamerickej asociácii zbraní (NAAGA) o viac ako 25 %. Asociácia, ktorá vznikla v roku 2015, má v súčasnosti takmer 50 000 členov. Pre Afroameričanov pritom nebolo bežné, aby nosili pri sebe zbraň. Jenningsovej brata prichytila so zbraňou polícia a skončil v policajnej cele, čo sa belochom bežne nestáva.
Už v roku 1967 zaviedol guvernér štátu Kalifornia (istý Ronald Reagan) zákon známy ako Mulford Act, ktorý zakazoval držanie zbrane na verejnosti bez povolenia. Pravdou je, že toto opatrenie bolo namierené proti členom hnutia Black Panthers (Čierni panteri), ktorí hliadkovali v uliciach Oaklandu. Zákony o kontrole strelných zbraní boli vždy „nástrojom útlaku Afroameričanov,”3Angela Stroud, « Guns don’t kill people… : Good guys and the legitimization of gun violence », Humanities and Social Sciences Communications, vol. 169, n°7, 2020. tvrdí Angela Stroud, sociologička z Northland College (Wisconsin). Ich cieľom bolo zabrániť vzburám na plantážach a obmedzovať občianske práva cez segregačné zákony známe ako zákony Jima Crowa (Jim Craw laws), platné v období 1877 – 1964. „Zaslúžime si právo na držanie zbraní, pretože sme plnohodnotní americkí občania. Bojovali sme a umierali za túto krajinu ako otroci. Toto nie je právo pochádzajúce od Boha, ale právo vyplývajúce z nášho amerického občianstva,”4Lakeidra Chavis a Agya K. Aning, « In a year of racial and political turmoil, this black gun group is booming », The Trace, New York, 16. december 2020. tvrdí Philip Smith, zakladateľ a prezident NAAGA.
V roku 2020 bolo v Spojených štátoch zaznamenaných 19 613 vrážd spôsobených strelnými zbraňami.5Pozri « Standard reports », Gun Violence Archive. Ide o 25% nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Hranica 20 000 bola prekročená v roku 2021 aj v roku 2022 (21 068 a 20 390). Rovnako sa zvýšila aj štatistika masových zabití (t. j. viac ako 4 obete). V kontexte týchto nepokojov sa začali ozbrojovať aj ďalšie skupiny obyvateľov. Philip Gomez, etnický Mexičan a študent práva na univerzite v Berkeley (Kalifornia), sa po tom, ako v roku 2019 strelec zabil v supermarkete Walmart v El Pase (Texas) 23 ľudí, rozhodol založiť Latino Rifle Association. Zámerom útočníka bolo zabiť čo najviac imigrantov a Mexičanov. Cieľom Latino Rifle Association je podľa Gomeza umožniť svojim členom trénovať za účelom sebaobrany bez toho, aby museli chodiť na strelnice, kde vlajú vlajky Konfederácie a kde na zbraniach bývajú samolepky s nápisom „Build the Wall” („Postavte múr”), čo je odkaz na múr postavený na mexicko-americkej hranici v období Trumpovej vlády.
O zbrane a tréning v streľbe už prejavujú záujem aj členovia LGBT komunity, vysvetľuje nám Jason D., prezident Pink Pistols za Phoenix. Pink Pistols je klub pre ľudí zo sexuálnych alebo rodových menšín. S Jasonom sa stretávame pri strelnici na chudobnom priemyselnom predmestí Phoenixu: „Je to jedno z mála miest, kde nás neobťažujú a kde sú akceptovaní členovia mojej komunity. Stretávame sa tu každý týždeň, aj keď ja sám nemám rád zbrane a ešte menej rád z nich strieľam,” priznáva. Rozprávame sa aj o homofóbnych a transfóbnych ozbrojených útokoch. Najhorší bol útok na gay klub v Orlande (Florida). Vyžiadal si 50 obetí. „Neostáva mi nič iné, ako nosiť pri sebe zbraň,” dodáva na záver.
Sociológ David Yamane, profesor na univerzite vo Wake Forest a zakladateľ blogu Gun Culture 2.0, vysvetľuje, že aj keď v USA stále vládne stereotyp staršieho konzervatívneho belocha z južanského vidieka ako typického vlastníka zbrane, skutočnosť je komplexnejšia. „Z 50-tich miliónov majiteľov zbraní je asi 20 miliónov tradičných konzervatívcov, pričom rovnaký počet sa hlási skôr k politickému stredu, prípadne k liberalizmu (v americkom kontexte progresivizmu). Práve v tej druhej skupine je veľa čerstvých vlastníkov. Ide v podstate o dosť rôznorodú zmes socialistov, anarchistov, ale aj konzervatívnejších libertariánov a demokratov. Sú medzi nimi aj ľudia, ktorých spája iba to, že nedôverujú štátu, od Afroameričanov po Latinoameričanov.”
Lara Smith, päťdesiatročná kalifornská advokátka a hovorkyňa združenia Liberal Gun Club, vysvetľuje, že o agendu zbraní sa začala zaujímať aj v reakcii na agresívnu pravicovú rétoriku National Rifle Association (NRA) – najvplyvnejšej lobistickej organizácie v zbrojárstve. „Liberal Gun Club vznikol, aby vytvoril alternatívu k rasistickej a krajne pravicovej politike NRA,”6Derek Walter, « Vote democrat, love guns? There’s a group for you, too », The Trace, 15. september 2017. vysvetľuje Smith. Po vymenovaní Trumpa do prezidentského úradu stúpol počet členov o viac ako 10 % a dnes je na úrovni desiatok tisíc v tridsiatich štátoch: „Veľa progresívcov si zrazu uvedomilo, že vo Washingtone sa môže zmeniť politika na tyraniu a že druhý dodatok poskytuje možnosť, ako sa chrániť”.7Kali Holloway, « 6 gun groups that aren’t for white right-wingers », 3. september 2017.
Čo sa vlastne v slávnom druhom dodatku píše? „Dobre udržiavaná domobrana je pre bezpečnosť slobodného štátu nevyhnutná a právo ľudu držať a nosiť zbrane sa nesmie porušovať.” NRA však v posledných desaťročiach presadzuje interpretáciu postavenú na ochrane práva vlastnej individuálnej alebo politickej slobody. Asociácia má 5 miliónov členov po celej krajine a spadá pod ňu 14 000 pridružených organizácií (klubov, asociácií, spoločností a pod.), vďaka čomu má veľký vplyv. Vznikla v roku 1871 a pôvodne sa orientovala na poľovníctvo a športovú streľbu. V politickom lobingu sa začala angažovať až v 60. rokoch. Najkonzervatívnejšie frakcie republikánskeho tábora pritlačili na túto agendu na výročnom zjazde v roku 1977, teda tesne po založení Inštitútu pre legislatívnu činnosť (ILA), ktorý sa na svojej webovej stránke prezentuje ako „militantné krídlo NRA” a ktorého cieľom je „brániť právo všetkých jednotlivcov dodržiavajúcich zákony kupovať, vlastniť a používať zbrane na zákonné účely, ako to zaručuje druhý dodatok americkej ústavy”.
Vycvičený národ, ktorý sa dokáže brániť
Právo na zbraň zakotvené v ústave od 18. storočia nebolo „ani kultúrne, ani individualistické, ale politické a emancipačné”.8Pozri Benoît Bréville, « De Robespierre à Charlton Heston », Le Monde diplomatique, február 2013. Po tom, ako si konzervatívci privlastnili túto tému, zredukoval sa celý význam dodatku na dve – dosť odlišné – interpretácie.9Richard Uviler a William Merkel, The Militia and the Right to Arms, or, How the Second Amendment Fell Silent, Duke University Press, Durham, 2003; Patrick Charles, The Second Amendment. The Intent and Its Interpretation by the States and the Supreme Court, McFarland & Company, Jefferson, 2009. Podľa prvej je právo na zbraň prostriedkom ochrany jednotlivých štátov pred hrozbami federálnej moci v rámci „dobre udržiavanej domobrany”. Podľa druhej je jeho podstatou obrana individuálneho práva zakotvená v zákone, ako tvrdí aj Reaganov zákon o ochrane vlastníkov strelných zbraní z roku 1986, ktorý podporila nielen NRA, ale aj rozsudok Najvyššieho súdu v prípade Columbia vs. Heller (2008). Propagácia zbraní za účelom sebaobrany pred útočníkmi alebo pred vládou či iným kolektívnym orgánom10Mugambi Jouet, « Guns, identity and nationhood », Palgrave Communications, vol. 138, n°5, Londýn, 2019. je súčasťou „konzervatívnej revolúcie”, o ktorú sa usiluje Republikánska strana, založená na obnove tradičných hodnôt a na obmedzovaní právomocí štátu.
Politizácia druhého dodatku sa neobmedzuje iba na občianske právo brániť sa, ale doslova hovorí o práve od Boha, ktoré nemôže byť americkým občanom odopierané: „Milióny ľudí zo všetkých oblastí života preberajú zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť a ochranu, čo je ich základné právo dané Bohom,” rád zdôrazňuje Wayne LaPierre, výkonný viceprezident NRA v období 1991 – 2024. Tento argument je spoločný pre väčšinu obhajcov práva na zbraň. „Na tom, že v posledných rokoch stúpa počet držiteľov zbraní, je úžasné to, že sa opäť vraciame k našej spoločnej identite, ktorú otcovia zakladatelia zakotvili v ústave,” vysvetľuje nám Cheryl Todd držiac výtlačok americkej ústavy v rukách. Šesťdesiatročná majiteľka obchodu so zbraňami na predmestí Phoenixu je nadšenou aktivistkou za právo na držanie zbraní, založila dokonca rádio Gun Freedom Radio, v ktorom moderuje vlastnú reláciu. „Mám na zbraň právo ako človek, ako žena, ako matka, ako stará mama, ako manželka. Je to individuálne právo, na ktoré nemôže siahnuť žiaden štát. Toto právo mi dal Boh, aby som mohla chrániť svoj život pomocou konkrétneho prostriedku: mojej zbrane,” dodáva na záver.
NRA nie je iba lobistická organizácia zbrojárskeho priemyslu – spojka medzi biznisom a konzervatívcami v politike. Ak ju zredukujeme iba na túto oblasť, nepochopíme moc jej vplyvu v krajine. NRA, to je aj 80 000 certifikovaných inštruktorov, ktorí každý rok vyškolia v streľbe približne 750 000 Američanov. Mnohé štáty im zverujú aj výcvik, ktorý musí uchádzač absolvovať, ak chce získať povolenie na tajnú zbraň. Postavenie, ktoré má NRA, jej umožňuje presadzovať myšlienku, že vlastnenie zbrane nie je len základnou slobodou vyplývajúcou z ústavy, ale aj základným prejavom občianstva. S týmto postojom sa stotožňuje aj Carlos, inštruktor streleckého klubu Tucson (tiež patriaceho pod asociáciu): „So zbraňou som občan, bez nej som iba poddaný”.
Podobne sa vyjadruje aj Ken Campbell, bývalý šerif a súčasný riaditeľ Gunsite Academy, „najstaršieho a najväčšieho výcvikového strediska strelných zbraní na svete”, ktoré vychováva „dobrých občanov” a „dobre vyzbrojených chlapov”. Gunsite sa nachádza v Pauldene, malom meste asi dve hodiny severne od Phoenixu. Stredisko založil v roku 1976 podplukovník Jeff Cooper, bývalý námorný veterán z druhej svetovej vojny. Jeho zámerom bolo vychovať dobre vycvičený národ, ktorý sa dokáže brániť proti „gaunerom” („bad guys”). Za dvetisíc dolárov si môžete kúpiť intenzívny päťdňový kurz a naučiť sa brániť v akejkoľvek situácii. Medzi inštruktormi sú policajti, ostreľovači, bývalí námorníci či velitelia, ktorí bojovali v Iraku a Afganistane. Stredisko sa nachádza v púšti na ploche o rozlohe 1 300 hektárov. Okrem 27 strelníc tu nájdete aj autá prederavené guľkami (tréning sebaobrany na parkovisku) alebo rôzne modely domov, ktoré vám umožnia precvičiť si postupy v prípade vlámania – vo dne alebo v noci. V Gunsite dokonca cvičia aj obranu kostola či postupy pri podozrivom v reštaurácii: „Vždy si musíte sadnúť čelom k vchodovým dverám a nemali by ste mať nič za chrbtom. Dobre si poobzerajte celú miestnosť, a keď uvidíte niekoho podozrivého, buďte v strehu”, vysvetľuje Campbell. Keď sa rozprávame v jeho kancelárii, zo zapnutej televízie vysiela stanica Fox News. Na stenách visia modely starých zbraní a niekoľko amerických vlajok. „Nechcem sa spoliehať na to, že ma štát ochráni. Moc patrí ľudu, nie štátu,” uzatvára Campbell.
John Correia, odborník na sebaobranu a kritik NRA, definuje sám seba ako liberála a libertariána zároveň. Na naše stretnutie prišiel oblečený v tričku s nápisom „Rifle and Bible” („Zbraň a Biblia”), ktoré mu pripomína, že bol kedysi kazateľom. „Musíme sa vedieť brániť našimi vlastnými prostriedkami a nespoliehať sa na druhých,” vysvetľuje. „Najmä nie na policajtov, ktorým vždy trvá, kým prídu na miesto a ktorí si nerobia dobre svoju prácu”. Podobný názor má väčšina držiteľov zbraní – zrejme kvôli vysokému počtu policajných zlyhaní v teréne. Correia začal v roku 2013 zverejňovať na youtubovom kanáli Active Self Protection inštruktážne videá o tom, ako sa správať v nebezpečných situáciách typu krádež na ulici, napadnutie či únos. Jeho videá majú okolo troch miliónov odoberateľov. V deň nášho stretnutia natáčal nový tutoriál v C2 Tactical, najväčšom streleckom klube Arizony na predmestí Phoenixu. Otec šiestich detí je presvedčený, že jeho rodinu môže ochrániť jedine Boh a zbraň, ktorú vlastní. „Špecifikom nášho amerického prístupu k zbraniam je to, že my sme si slobodu vybojovali práve pomocou zbraní. Prvý dodatok, ktorý garantuje slobodu prejavu, tlače, vierovyznania a politického zhromažďovania, je dôležitejší ako druhý dodatok, ale práve druhý dodatok garantuje ten prvý tým, že nám umožňuje chrániť sa pred tyraniou štátu a pripomína nám, že štát existuje iba vďaka tomu, že je to naša vôľa. Ak sa rozhodneme to zmeniť, máme na to právo a ozbrojený odpor ostáva ako posledná možnosť”.
Nedôvera Američanov k štátu pramení z jeho neschopnosti chrániť bežných občanov, ako aj z toho, že spochybňuje ich schopnosť postarať sa o seba a svojich blízkych. Nedôveru voči štátu pociťuje aj Gully, náš ďalší respondent. Sám seba pokladá za ľavičiara. Gully a jeho priatelia zo Socialist Rifle Association si chodia každý týždeň zastrielať do púšte pri Tucsone. Stretávame sa aj s jeho kamarátom Daveom. Rozbaľujú si škatule s muníciou a vyťahujú z nich viacero modelov pušiek a pištolí. Zdobia ich samolepky s nápismi ako „Patriotism is propaganda” („Vlastenectvo je propaganda”), „Make racists afraid again” („Nažeňme rasistom opäť strach”) alebo „Destroy power not people” („Zničme moc, nie ľudí”). Dvaja kamaráti si tentokrát prišli zastrielať na plechovky či starú mikrovlnku. Nábojnice len tak lietajú. Gully poskytuje aj tréningy – najmä gayom a transsexuálom (v súčasnosti dosť zraniteľnej skupine). Stupňujúce sa násilie a brutalita policajtov však ohrozujú ďaleko viac ľudí ako len ich menšinu. Preto je dôležité mať svoju zbraň. Gully tvrdí, že je pripravený uchýliť sa aj k ozbrojenému násiliu, „ak by fašisti zašli priďaleko”. Dodáva však, že keď sa vláda rozhodne zbrane zakázať, pôjde protestovať spolu s nimi.
Ken Campbell nám prezrádza, že poskytuje „čoraz viac súkromných lekcií strieľania ľuďom, ktorí nechcú verejne priznať, že nosia zbraň… Hollywoodske hviezdy, právnici profesori a podobne. Keď sa vyhlasujete za demokrata, je ťažké priznať si, že vlastníte zbraň”. V atmosfére kultúrnej vojny medzi dvoma politickými stranami je obhajoba individuálneho a politického práva držať pri sebe zbraň v kombinácii s kritikou NRA a republikánskej strany niečo ako „politické bezdomovectvo”, tvrdí sociológ Yamane, (pričom naráža aj sám na seba). Yamane sa hlási k progresivizmu, obhajuje právo na potrat rovnako ako právo na držanie zbrane, čo ho diskvalifikuje tak medzi demokratmi, ako aj medzi republikánmi. Rétoriku NRA a konzervatívcov odmieta aj Scott Prior, prezident Liberal Gun Club v štáte Arizona. Tento politický tábor podľa neho pokladá tému zbraní za ich privátnu agendu. Prior upozorňuje tiež na to, že podobné presvedčenie zdieľajú aj progresívne médiá. „Vlastníci zbraní, ktorí sa hlásia k ľavici, málokedy vystupujú verejne. A vždy, keď diskutujú s ľuďmi z pravicového tábora, tí ich chcú za každú cenu prinútiť, aby priznali, že majú rovnaký názor na zbrane ako oni”. V tomto duchu sa odohrávalo aj výročné zhromaždenie pred arizonským Kapitolom (február 2024). „Demokrati nechápu veľmi dobre tematiku zbraní,” myslí si Prior. „Jediné, čo robia, je, že navrhujú obmedzenia, ktoré už beztak platia” (napríklad preverovanie kriminálnych záznamov pri nákupe zbrane, ktoré je platné už vo všetkých štátoch).
Za každým steblom trávy je ozbrojený muž
Sme na veľtrhu zbraní a zbrojného príslušenstva v Prescott Valley na severe Arizony. Stretávame sa s Tedom, vášnivým „trumpovcom”, ktorý tu má svoj stánok s nápisom „Make Democrats American Again” („Urobme z demokratov opäť Američanov”). Rozprávame sa o snahách demokratov zakázať zbrane: „V tejto krajine sú milióny zbraní, preto ich nikto nikdy nezakáže. Nech to skúsia! V druhej svetovej vojne Japonci neútočili na americkom území, pretože vedeli, že za každým steblom trávy bol ozbrojený muž.”
Mnohí držitelia zbraní (bez ohľadu na to, či sú progresívci alebo konzervatívci) vnímajú pohŕdanie a nepochopenie z radov Demokratickej strany. Ide najmä o elity z východného pobrežia a z Kalifornie. Yamane zdôrazňuje, že médiá ako New York Times či Washington Post „informujú stále menej a menej o oblastiach mimo lepšie situovaných mestských štvrtí. Strácajú kontakt s realitou, ktorá sa nachádza mimo týchto privilegovaných zón. Keďže sa vo svojom okolí nestretávajú s nikým ozbrojeným, volajú mi a pýtajú sa, prečo si vlastne ľudia kupujú zbrane”.
Demokratické elity nielenže pohŕdajú liberálmi, ktorí vlastnia zbrane, ale ich dokonca nenávidia. „Nenávidia ich ešte viac ako NRA,”11Ben Strauss, « The Loneliness of the liberal gun lover », Politico, 5. november 2017. myslí si Lara Smith, s ktorou sa stretávame po stretnutí združenia Everytown for Gun Safety, založeného v roku 2013 Michaelom Bloombergom (bývalým starostom New Yorku) s cieľom sprísniť kontrolu zbraní v krajine. „Je to jeden z dôvodov, pre ktoré som odišiel z Demokratickej strany,” priznáva Scott Prior. „Vyrastal som v Texase, moja teta a strýko boli zbrojári a, bez ohľadu na moje politické presvedčenie, zbrane boli a sú súčasťou môjho života”. Týka sa to aj mnohých Američanov, ktorí sa venujú lovu či športovej streľbe. „Obama nezaviedol zlé zákony, ale jeho rétorika bola katastrofálna. A Biden pokračuje v jeho šľapajách. Donald Trump pritom schválil viac predpisov o zbraniach ako demokrati!” vysvetľuje nám Cheryl Todd, ktorá je – podobne ako mnoho ďalších vlastníkov zbraní – rozhorčená z „neodpustiteľného” rozhodnutia bývalého prezidenta zakázať nasadzovacie nárazové pažby (bump stocks), ktoré umožňujú zvýšiť rýchlosť streľby z poloautomatov. Todd je síce republikánka, ale tvrdí, že si dvakrát rozmyslí, či bude voliť Trumpa. Na základe rozhovoru, ktorý sme spolu viedli, je však úplne jasné, že svoj hlas nedá ani demokratom.
Maëlle Mariette je novinárka.
Franck Poupeau je sociológ.
Preložil Peter Žiak
