Queer revolucionár James Baldwin
James Baldwin je známy svojimi nekompromisnými a radikálnymi dielami, ktoré popisujú realitu života černochov a černošiek v USA. Nedávno o ňom vznikol film I Am Not Your Negro, ktorý bol v roku 2017 nominovaný na Oscara za najlepší celovečerný dokumentárny film. Jeden z aspektov Baldwinovej identity však dodnes zostáva v úzadí.
Rasa a sexualita
Okrem toho, že bol James Baldwin černoch, bol aj queer mužom.1
Baldwinova neskrývaná identita queer človeka, a hlavne queer černocha, bola v polovici dvadsiateho storočia priekopnícka. V roku 1956 vydal James Baldwin knihu Giovanniho izba, ktorej ústrednou témou bola túžba a identita dvoch queer mužov vo Francúzsku. Baldwin život queer ľudí približoval a opisoval o desiatky rokov skôr, než došlo k Stonewallským nepokojom v roku 1969, ktoré posunuli boj za oslobodenie queer ľudí do mainstreamu a katalyzovali novú éru queer aktivizmu. V čase vydania Giovanniho izby bolo tzv. homosexuálne správanie stále kriminalizované vo všetkých štátoch USA (dekriminalizácia na federálnej úrovni prišla až v roku 2003).
Je teda jasné, že Baldwin vydaním takejto odvážnej knihy riskoval. V tom čase navyše nebol uznávaným autorom, Giovanniho izba bola jeho druhou knihou.
Spisovateľ Kevin Quinn v prednáške s názvom Queer revolúcia Jamesa Baldwina tvrdí, že vzdor Giovanniho izby spočíval v zobrazení queer ľudí realisticky a bez snahy vyhýbať sa sexualite. Nielenže vďaka Baldwinovi získali queer hrdinovia priestor v literárnom diele, ale čitatelia a čitateľky majú dodnes vďaka nemu silnú pomôcku pri hľadaní samých seba. Hrdinovia knihy im dodnes dodávajú odvahu konfrontovať sa s vlastnou identitou cez seba, a nie očami iných. Spisovateľ pre nás jednoducho zanechal nástroj na introspekciu vlastnej queer identity a realizáciu samých seba bez vplyvu naratívov a očakávaní heterosexuálnej, patriarchálnej spoločnosti.
Avšak čítať Giovanniho izbu ako knihu, ktorá adresuje výhradne queer témy, by bolo nepochopením autorovho úmyslu. James Baldwin svoje identity: queer, černošskú a chudobnú vnímal ako vzájomne prepojené. Napriek tomu, že jeho diela nie vždy obsahovali všetky perspektívy naraz, čítať sa ich dá iba intersekcionálne, teda neustále vnímať, ako spolu rôzne pozície v spoločnosti súvisia. Hlavné postavy v knihe sú belosi, ale táto autorova voľba je alegóriou na zobrazenie útoku americkej spoločnosti na jednotlivca a jeho queer a černošské ja. David svojmu milencovi Giovannimu vyrabuje identitu, čím Baldwin demonštruje spôsob, ktorým belosi a belošky rabujú černochov a černošky. Americký kontext je vo vzťahu k černochom a černoškám podobný ako vzťah heteronormativity ku queer ľuďom.
James Baldwin vedie čitateľstvo k tomu, že introspekcia a pohľad na samých seba bez perspektívy nadvlády bielych a celospoločenskej heteronormativity môže viesť k tomu, že dosiahneme individualitu prekonávajúcu nútené štandardy belošstva a heterosexuality. Je však dôležité nevnímať individuálnu rovinu ako centrálnu, pretože individuálny človek je napokon vždy neoddeliteľný od kolektívu a ich spojitosť treba vnímať. Černošská identita človeka, jeho prežívanie alebo útlak, sa odvíjajú od belošskej identity iných. Avšak Baldwin nepovažuje priestor bielych alebo heterosexuálnych ľudí za taký, do ktorého chce vstúpiť a nepovažuje ho za spoločnosť, ktorej sa chce prispôsobiť alebo ktorá by mu bola vzorom. Naopak, podľa neho všetci existujeme v jednom spoločnom priestore a nikoho identita by nemala byť marginalizovaná: aj tá černošská, aj tá queer by mala byť vpletená do amerického kontextu.
Túto nekonformnosť môžeme dodnes považovať za revolučnú, keďže v queer aktivizme je od jeho začiatku až doteraz centrálnou témou. Pre Baldwina bola jeho queer identita neoddeliteľná od jeho osobnosti, aj napriek tomu, že v heteronormatívnej spoločnosti preňho mohla byť bremenom. Byť queer na verejnosti a prezentovať sa autenticky však znamenalo, že nad ním nikto iný nemal kontrolu. James Baldwin nežiadal o povolenie existovať vo svete ako svoje ,nedokonalé’ ja a svojou existenciou a prácou vydláždil cestu budúcim generáciám, aby mohli urobiť to isté a nemuseli sa prispôsobiť mainstreamovému naratívu. Na rozdiel od niektorých aktivistických smerov, Baldwin nemal za cieľ stať sa súčasťou heterosexuálneho sveta, ale chcel vytvoriť priestor pre queer existenciu.
Maskulinita a feminizmus
Baldwinovmu dielu môžeme vytknúť jeho vzťah k emancipácii žien. Ženy sa v jeho knihách objavujú málokedy. V debate so spisovateľkou Audre Lorde Baldwin povedal, že „jediným skutočným zločinom v tejto republike je byť černochom.” Audre Lorde ho opravila: „Nie, […] jediným zločinom je byť černochom alebo černoškou, a tam som zahrnutá aj ja.” Matt Brim v knihe James Baldwin a queer imaginácia píše, že Baldwin „sa zasekol v normatívnych podtónoch vlastnej queer imaginácie, pričom zneviditeľňuje viditeľné, pretože vynecháva prítomnosť lesieb vo svojej fikcii, aj napriek tomu, že sa s nimi zapája do verejného dialógu.”
Baldwin si nie vždy uvedomoval svoje privilégiá a dával do úzadia formy útlaku iných, no jeho dielo predsa len nepriamo reflektuje emancipáciu žien. Jedinou Baldwinovou ženskou protagonistkou je Tish v románe Keby tak Beale Street prehovorila, kde autor zdôrazňuje dôležitosť a silu černošských žien. Ženy tiež figurujú ako dôležité postavy v pozadí jeho ostatných románov, ktorých protagonisti vyrastajú bez otcov a jediným zázemím sú pre nich matky.
Pravda, Baldwinovo písanie bolo predsa zamerané na mužov a dalo by sa považovať za útok na černošskú maskulinitu. V texte Here be Dragons kritizuje normatívnu maskulinitu: „Americký ideál sexuality pravdepodobne pramení z amerického ideálu maskulinity. Tento ideál vytvoril kovbojov a Indiánov, dobrých a zlých mužov, pankáčov a sukničkárov, tvrdých chlapov a slabochov, mužatky a buzerantov, čiernu a bielu.” Podľa Baldwina bola kategória ,buzeranta’ vytvorená mužmi ako ochrana voči ich vlastným spurným túžbam. Tvrdí, že v skutočnosti sme všetci androgýnni, teda si v sebe nesieme maskulínne aj feminínne črty, „pretože každý z nás sa, bezmocne a navždy, skladá z ostatného – mužské v ženskom, ženské v mužskom, biele v čiernom a čierne v bielom.”
Zastrašovanie a cenzúra
Počas pôsobenia v hnutí za občianske práva černochov a černošiek Baldwinovu identitu queer osoby potláčala nielen spoločnosť, ale dokonca aj on sám, najmä počas radikalizácie boja proti rasizmu v neskorých šesťdesiatych rokoch. V očiach niektorých členov Baldwin nebol adekvátnym hovorcom hnutia, pretože bol queer. To sa podľa nich dalo odhaliť na prvý pohľad z jeho gestikulácie.
Film I Am Not Your Negro taktiež neberie do úvahy Baldwinovu queer identitu. Jediný verejný hlas, ktorý sa vo filme vyjadruje o jeho neheterosexualite, je dokument FBI, kde Baldwina opisujú slovami „podozrivý z homosexuality”. Toto je taktiež jediná zmienka o ňom ako černochovi, ktorý nespĺňa spoločenské normy, ktoré sú na černošských mužov kladené zo strany bielej spoločnosti. Marginalizácia dôležitosti Jamesa Baldwina ako queer černocha sa v kombinácii s použitím dokumentov FBI ako zdroja dá vo filme vnímať ako akt násilia voči queer ľuďom, ktorí boli v tých rokoch reálne prenasledovaní a kriminalizovaní. Špecifický program FBI COINTELPRO bol v USA nástrojom štátnej šikany a násilia voči aktivistom a aktivistkám alebo verejným intelektuálom a intelektuálkam. V súčasnosti slúži vymazávanie „nepríjemných” identít marginalizovaných historických osobností na to, aby pôsobili prijateľnejšie pre verejnosť. Tento jav môžeme vidieť hlavne pri queer historických osobnostiach, ale aj v súvislosti s ľavicovou politikou Martina Luthera Kinga Jr. alebo Marshy P. Johnson a iných tvárí hnutia za oslobodenie queer osôb.
Posolstvo a vplyv
Unikátnosť literárneho štýlu Jamesa Baldwina spočíva v spôsobe, akým bol schopný preniesť osobné problémy do celospoločenskej sféry. Navyše to dokázal urobiť tak, že jeho tvorba dodnes ovplyvňuje generácie queer a/alebo černošského čitateľstva. Jeho práca bola nepopierateľne prelomová a formovala spôsob, akým dnes hovoríme, píšeme a rozmýšľame nad queer a černošskými identitami. Špecificky prelomový bol Baldwinov intersekcionálny prístup v čase, keď ešte takáto klasifikácia neexistovala. Intersekcionálna identita z Baldwina spravila outsidera, čo ovplyvnilo jeho pohľad na vlastné životné skúsenosti a umožnila mu vidieť svet zreteľne, pretože doň nepatril. Matt Brim jeho vplyv nazýva baldwinizáciou queer teórie, pretože vďaka nemu vznikli černošské queer štúdie.
Charles Stephens, riaditeľ mimovládnej organizácie Counter Narrative Project, tvrdí, že: „Špecificky černošský gejovia našli v Baldwinovi otcovský vzor. Neexistuje žiadny spisovateľ beletrie alebo literatúry faktu, ktorý by bol gej a černoch a nebol by do istej miery ovplyvnený Jamesom Baldwinom.” Podľa slov Anthonyho Jamesa Williamsa je zas „autorovou misiou – liečenie z pretrvávajúceho ohrozenia belošstvom, pričom mieri na ľudí všetkých vekov, národností, schopností, sexualít, rás, etnicít, a rodových identít.”
V súvislosti s Baldwinovou queer identitou sú príkladnými práve jeho nekompromisnosť a nebojácnosť existovať a vyjadrovať sa autenticky. Bez potreby ospravedlniť sa.
Autorka je študentka práva
- Jazyk v súvislosti s neheterosexuálnymi identitami sa vyvíja pomerne rýchlo. V čase Baldwinovho pôsobenia bolo (zdanlivo) neutrálnym slovom ,homosexual’ alebo ,gay’, kým slovo ,queer’ sa používalo v hanlivom zmysle (aj keď bolo používanejšie častejšie než ktorékoľvek iné). Avšak v súčasnosti hovoríme o Baldwinovi ako o queer autorovi, keďže slovo ,homosexuál’ sa prestalo používať pre históriu medikalizácie neheterosexuálnych identít a v jazyku sa prirodzene nahradilo. Taktiež by nebolo úplne správne nazvať Baldwina gejom, keďže význam gejskej identity sa medzičasom zmenil a Baldwin sám zastával pozíciu, že takéto označenia treba prekonať. Preto je v súčasnosti najadekvátnejším slovom queer, ktoré označuje neheterosexuálne identity bez obmedzení a nadväzuje na históriu útlaku a násilia, ktorú queer ľudia prežívali a prežívajú. ↩︎