2019 06 Súčasné MaďarskoTematický KapitálProtesty proti otrokárskemu zákonu a maďarská ľavica

Levente Szadai10. júna 201952

 

 

Pravdepodobne aj na Slovensko sa dostali správy o najvýznamnejších udalostiach maďarskej politiky na konci minulého roka, keď parlamentná väčšina najprv predstavila a následne uprostred veľkolepých protestov opozície prijala novelu zákonníka práce známu ako otrokársky zákon. Tá umožňuje firmám pôsobiacim v Maďarsku, aby svojich zamestnancov zaviazali namiesto pôvodných dvestopäťdesiat na štyristo hodín nadčasu ročne, ktorý však môžu vyplatiť aj o tridsaťšesť mesiacov neskôr.

 

Hoci zákon podmieňuje nariadenie nadčasov súhlasom od zamestnanca, na semiperiférnom autoritatívnom kapitalistickom rodinkárskom pracovnom trhu majú pracovníci len zriedka možnosť, aby sa k niečomu vyjadrili, tobôž nie na vidieku, kde sú v menších mestách voľné len jedno-dve dostupné pracovné miesta. Človek môže byť jednoducho donútený, aby prijal podmienky stanovené zamestnávateľom.

 

Nečakaná solidarita

 

Opatrenia mali dva hlavné dôvody: na jednej strane je to nedostatok pracovných síl, ktorý v uplynulých rokoch jednoznačne predstavuje prekážku v hospodárskom raste a vláda, ktorá to chce zdanlivo vyriešiť zvýšením vykorisťovania a uštvaním domácich zamestnancov, na druhej strane sa to dá chápať aj ako súčasť snahy o zastavenie klesajúcej konkurencieschopnosti o zahraničný kapitál v regióne. Vláda totiž rada nasľubuje všeličo z oblasti pracovného práva i oblasti nariadení pre všetkých, ak je v stávke investícia veľkej spoločnosti.

 

Podobné kroky však mohla doteraz podnikať ľahko, bez akéhokoľvek podstatnejšieho odporu, pretože maďarská opozícia a aj ľavica v rámci nej sa zaoberá takmer výlučne symbolickými politickými záležitosťami, ako je napríklad sloboda tlače a médií, otázka právneho štátu či akademická sloboda. Preto sa vláda spoliehala na to, že k významnejšiemu spoločenskému odporu nedôjde ani v súvislosti s otrokárskym zákonom.

 

Minulý rok v decembri však predsa viackrát vyšli do ulíc desaťtisíce ľudí, aby sa zastali práv zamestnancov. Významnú úlohu v tom zohrávalo aj v tom čase preslávené študentské hnutie, ktoré založili poslucháči rôznych univerzít, aby protestovali proti štátnej politike vzdelávania. Približne v rovnakom čase sa udialo viacero zmien: zrušili sa štátom financované magisterské rodové štúdiá na Univerzite Eötvösa Loránda, najväčšej vysokoškolskej inštitúcii v krajine, Korvínova univerzita v Budapešti bola privatizovaná a CEU zas donútili presťahovať sa do Rakúska. Poslucháči na protest zorganizovali demonštrácie, ktorých sa zúčastnili tisíce ľudí a na týždeň obsadili Námestie Lajosa Kossutha pri parlamente, kde spali v stanoch a zorganizovali takzvanú slobodnú univerzitu s prednáškami, spoločenskými programami a akciami zameranými na solidaritu.

 

Masa nazrela za fasádu vlády

 

Členovia študentského hnutia využili privilegované postavenie akademickej slobody v opozičnej liberálnej verejnosti na to, aby prepojili svoju situáciu so situáciou zamestnancov.

 

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *