Dielo americkej umelkyne Genuse, ktoré je okrem iného výsledkom ready-made a cut-up techník, je jedným z najzaujímavejších, aké v ostatnom čase v oblasti (post)konceptuálnej tvorby vznikli. Autorka zacielila svoju pozornosť na online inzeráty ponúkajúce starožitné bábiky, ktoré „namixovaním“ a prenesením do priestoru zbierky získali jednak nevídaný poetický náboj, čo nie je pri apropriovaných textoch samozrejmosťou, a jednak nás takto vyčlenené motivujú aj k identifikovaniu významotvorných presahov viacerých typov.

 

K prvému nabáda už originálny názov knihy – Jane Doe je v rámci kriminalistiky termín na pomenovanie neznámej či utajenej identity ženskej mŕtvoly. Texty nás k takejto recepcii zvádzajú aj osve, bez uvedenej znalosti; chvíľami akoby sme čítali do záznamu diktovanú obhliadku mŕtvoly: „Bez ofiny. (…) Mejkap / sa zachoval v pôvodnej podobe. Niekoľko / vytrhaných rias. Cirka 3 mm prasklina / vzadu na krku. (…) Neviem, či jej ktosi upravoval / účes, ale zdá sa mi, že niektoré končatiny / sú polámané. Inak je stav tela veľmi dobrý (…) Má na sebe pôvodné nohavičky“. Uvedená významová rovina konotuje aj problém násilia na ženách, ktoré denne ústi aj do ich zabitia a ktoré rezonuje obzvlášť trýznivo v krajine, ktorej čelní predstavitelia účelovo dezinterpretujú obsah Istanbulského dohovoru, čím napomáhajú udržiavaniu nielen symbolicky nebezpečného statusu quo.

 

Starnutie a kazy

Ďalší feministický odkaz knihy sa týka „mýtu krásy“, objektivizácie tela a ageizmu, ktoré u nás v novšej (aj formálne s Genusou korešpondujúcej) tvorbe spracúva Nóra Ružičková a ktoré sa týkajú síce už nie výlučne, no naďalej najmä žien. Texty – z povahy svojho objektu až modelovo – sprítomňujú (aj cez poukazy na rôzne kazy, odvrátene zrkadliace túžbu po dokonalosti: „husté kadere naokolo jej / lysinku úplne prekrývajú“) normotvorné hodnoty, ktoré sú dnes oceňované, a hoci sa situácia (aj v dôsledku starnutia populácie a finančne motivovaného zacielenia pozornosti kozmetických firiem na čoraz skoršie dátumy narodenia) čiastočne mení, potrvá dlho, kým sa vymaníme z prahnutia po mladosti a s tým súvisiacej efektivite, pružnosti a iných neoliberálne akcelerovaných „hodnotách“, ktorých opak v našej literatúre dlhodobo reflektuje Etela Farkašová: „Vzhľadom na vek je vcelku v dobrom stave“; „vlasom by prospelo prečesanie / a nový styling“; „Jej krásne a pevné telo“.

 

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *