Chvála priateľstva, obhajoba hedonizmu
Eva Luka: Nekromantik
Audio verzia článku
Hlas zapožičala Michaela Malíková.Je pre nás dôležité, aby mal prístup k našim textom každý, preto je odteraz náš obsah dostupný aj v audio forme – napríklad pre ľudí so zrakovým znevýhodnením. Hlas pre audioverziu zapožičala Michaela Malíkova. Text bol konvertovaný pomocou AI nástroja. Túto možnosť vám prinášame vďaka podpore programu Perspectives. Viac o audioverzii
naše priateľstvo, na tú hanebnú, nenažranú chvíľu
z básne Granátové jablko
zabudnuté a nepodstatné, nám z karmínového blata
nenápadne vyslalo k nohám
popínavé háďa, zárodok východiska.
Keď Peter Zajac písal o tom, že žáner ódy je „princípom hodnotového prebytku (superficitu)“, konštatoval to na pozadí básne Ivana Štrpku Ovocie. A existuje snáď iné ovocie, ktoré zhmotňuje ideu nadbytku lepšie ako granátové jablko? Práve tento plod tvorí priestor rovnomennej básne Evy Luky, a to doslova – úvodný obraz znie: „Vošla som do granátového jablka.“ Lyrická aktérka tu však nie je sama – spoločnosť jej robí priateľka.
Text ponúka hýrivý metaforický opis titulného ovocia, s viacerými obrazmi zámerne dovedenými do absurdity, čo efekt superficitnosti funkčne znásobuje. Plné priehrštia malých jedlých rubínov granátového jablka tak majú svoj ekvivalent v plných priehrštiach blýskavých básnických obrazov. Rozohraná situácia následne vedie k nenásytnosti a obžerstvu: „ale občas sme zahliadli jedna druhú, / ako si nenásytne napchávame / dokrvava vyrozprávané ústa“.
Obžerstvo v básni sprítomňuje dôležitý biblický kontext, nielen ako smrteľný hriech, ale aj v nadväznosti na jablko ako symbol Evinej transgresie voči božskej autorite (akt, ktorý nemusíme automaticky vnímať negatívne). A naštrbením priateľstva sa zároveň stáva „jablkom sváru“ z antickej mytológie. Obžerstvo však implicitne odkazuje aj na konzumný spôsob života, ktorý je nám vlastný a môže byť veľmi deštruktívny: pre naše okolie, pre planétu, pre nás.
Mohlo by sa teda zdať, že báseň je o tom, ako superficit zákonite ústi do obžerstva, že jej témou sú nástrahy hedonizmu. Domnievam sa však, že Luka síce s filozofiou hedonizmu pracuje, ale práve v opačnej významovej polohe. Povrchné vnímanie hedonizmu naozaj vedie k tomu, aby sme do seba natlačili čo najviac zmyslových vnemov. Pri hĺbkovom pohľade však ide skôr o bytostné prežívanie najrozličnejších externých podnetov vedúce k naplnenému životu.
V citovanom závere báseň ukazuje, čím sa môžeme skutočne nasýtiť, ak nie jedlom či spotrebným tovarom. A to s minimálnym rizikom „zatratenia“, teda premrhania života povrchným konzumným „hedonizmom“. Predmetný text sa stáča od atomizovaného prežívania ku komunitnejšiemu žitiu. Práve „naše priateľstvo“ nám totiž ako „zárodok východiska“ môže ukázať cestu von z osídel bezrozmerného konzumu.
Eva Luka: Nekromantik. Kordíky, Skalná ruža, 2025.