Prečo by mali verejnoprávne médiá dať priestor aj skúšaniu nového

Andrea Slováková10. októbra 20191257

Progresívne myslenie o možnostiach mediálnych výstupov a formátov sa odohráva aj v niektorých inštitúciách verejnej služby a výsledky ukazujú kvalitnú tvorbu so zameraním na témy a obsahy, ktoré rozvíjajú publikum a sú významným príspevkom k premenám súčasnej mediálnej krajiny. Verejnoprávne médiá aj vďaka zákonným normám či nároku verejnej kontroly patria medzi seriózne zdroje informácií, ktoré vo svojej práci dodržujú tradičné hodnoty a zásady žurnalistiky. Ako organizácie však nemusia byť obsolétne a mnohým sa darí byť zároveň aj inovátormi v mediálnom prostredí. 

Seriál Most/Bron sa stal od roku 2011 populárnym v mnohých krajinách, hoci je z hľadiska spôsobu rozprávania elaborovanejší a zložitejší než konvenčné televízne detektívne seriály. S výraznou vizualitou a perfektným remeselným spracovaním je scenáristicky sofistikovaný a naratívne vrstevnatý seriál súčasťou tvorby tzv. quality TV, ktorá v podstate už od osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia dáva dôraz na tematickú, obsahovú aj štylistickú výnimočnosť televíznych relácií. Škandinávskym vysielateľom (Most koprodukovali verejnoprávne televízie z Dánska a Švédska, DR1 a SR1) sa už druhú dekádu darí produkovať obsah, ktorý je na špičkovej svetovej úrovni. Nemyslím, že má význam len posmutnieť nad tým, že slovenské verejnoprávne médiá medzi inovátorov obsahu ani mediálnych formátov nepatria. Skôr má zmysel pozrieť sa na príklady inej praxe a jej výsledkov.

Kvalitná televízia s dopadom na život v spoločnosti

Čoskoro po vzniku reality show začali pribúdať aj formáty tzv. reality TV s cieľom venovať sa spoločensky závažným témam. Na vývoji, produkcii alebo vysielaní mnohých z nich sa podieľali aj verejnoprávne televízie. Jedným z priekopníkov týchto „serióznych“ reality TV formátov bol Krv, pot a takeaways z roku 2009 z produkcie BBC. Neustále prítomná kamera sleduje skupinu konzumentov rýchleho občerstvenia cestujúcu do juhovýchodnej Ázie, aby videla a vyskúšala si, aké to je pracovať v továrňach spracovávajúcich jedlo pre európsky trh. Ambulancia (produkcia BBC One) priniesla dramatické blízke pozorovanie každodennej práce pohotovostných zdravotníkov, dokumentárny cyklus Zbohom, šikana (dánska stanica DK1) ukazoval šikanu ako závažný problém existujúci naprieč spoločnosťou. V reality show Veľký rasistický experiment (holandský verejnoprávny vysielateľ NPO3) sa tridsať Holanďanov zúčastní experimentu, v ktorom zistia, aké je to byť obeťou i strojcom diskriminácie. Postupy primárne zábavno-dramatických reality show sa takto prepojili s témami, ktoré jednak nahliadli z nečakaného uhla, zároveň ukazovali drámy každodenného života a popri tom konštruovali obrazy možnej zmeny v rôznych oblastiach spoločnosti.

Inovácie však vznikajú predovšetkým v prostredí, ktoré pre ne vytvorí priestor a podporu. Nórska verejnoprávna televízia NRK má oddelenie vývoja, ktoré má na starosti vývoj v oblastiach nových médií, obsahov a technológií. V rámci oddelenia funguje princíp, že sedemdesiat percent jeho produkcie sleduje už overené formáty a obsahy, dvadsať je venovaných novému vývoju a desať dedikovaných takzvaným “red ideas”, novým a riskantným nápadom, ktoré môžu byť slepou uličkou, alebo tiež viesť k zásadným objavom. Môže ísť o obsahy i formáty, ktoré doteraz na televíznych obrazovkách neexistovali, ale mohli by k mediálnej reprezentácii sveta a k obohateniu publika významne prispieť. Vďaka tomuto oddeleniu a jeho prístupu vznikol napr. fenomén tzv. pomalej televízie (slow TV – sledovanie činností a udalostí v reálnom čase, pričom sa často jedná o dlhé a pomaly sa odvíjajúce udalosti). Kto by si pomyslel, že vysielať sedemhodinový pohľad z rušňovodičovej kabíny, stotridsaťštyri hodín z plavby loďou rozvážajúcou poštu, priebeh ťažby dreva či pozorovanie zvierat vo voľnej prírode môže prekonať divácke rekordy – v Nórsku sa tak stalo od roku 2009 opakovane.

Nové obsahy aj formáty

Mediálne organizácie majú v spoločnosti obrovskú diskurzívnu moc, ktorá sa prejavuje aj možnosťou zavádzať nové postupy, formáty, pojmy – tak sa aktívne podieľajú na rozvíjaní mediálnej krajiny a zároveň posúvajú obzory predstáv, očakávaní a poznávacích vzorcov svojho publika. Objavovanie nových vhľadov do špecializovaných oblastí alebo dôraz na sociálne témy v novom formáte či dokonca médiu sú príkladmi koncepčného i konkrétneho prínosu publiku.

Nemecká verejnoprávna televízia ZDF začala používať a rozvíjať “virtual reality journalism” (pojem denníka Guardian), a tak napríklad športové prenosy alebo predstavenie kultúrne a historicky významných miest prenáša aj v 360° podobe. Vytvára aj interaktívne rozšírenia tradičného obsahu (v nadväznosti na celovečerný film Iceman vznikla inštalácia Iceman VR, rekonštrukcia neolitickej doby precízne vychádzajúca z vedeckých poznatkov) či populárno-vedecké diela o prírodných a vesmírnych javoch. 

Pojem “virual reality journalism” je nová oblasť žurnalistiky. V dobe sebadefinovania si nastavuje svoje vlastné štandardy. Práve médiá fungujúce vo vzťahu k zákonným normám a striktným etickým pravidlám by teda mali byť v debate o štandardoch podstatným hlasom, vniesť zreteľ verejného záujmu do štandardov novo sa ustanovujúcej oblasti.

Priekopníkom interaktívneho obsahu je britská televízia BBC. Prvým výrazným počinom bol v roku 2006 VR dokument We Wait: A Migrant Story, neskôr napríklad tzv. „zážitok“ pojednávajúci o živote v židovskej osade na Západnom brehu Jordánu Hebron: One Street, Two Sides. Interaktívna tvorba je v BBC podporovaná tiež systematicky: ako súčasť organizácie spolupracuje pracovisko BBC VR Hub s miestom pre výskum a vývoj interaktívneho obsahu BBC R&D Reality Lab.  

Vzhľadom k obmedzenému domácemu sledovaniu VR obsahu je možné namietnuť, prečo vôbec do podobnej inovácie investovať, keď ešte nie je overená. Avšak médium VR sa už „overilo“. Vznikajú ročne stovky diel v krajinách po celom svete. Sú predstavované a oceňované na filmových aj špecializovaných festivaloch, premietané vo VR kinách, vystavované v galériách. V prostredí bez tlaku komerčných motivácií je možné nové médium od začiatku napĺňať obsahom, ktorý má vedľa (určite tiež nezanedbateľnej) zábavnej úlohy aj potenciál rozvíjať poznanie či otvárať spoločenskú diskusiu. Orientovanie nového média od počiatku týmto smerom je dôležitou úlohou. Vo viacerých krajinách ju voči tomuto novému médiu splnili verejnoprávne „tradičné“ médiá práve tým, že už v začiatkoch jeho masového rozšírenia rázne vstúpili do tvorby ako nastavovatelia agendy i formátov, ovplyvnili podobu toho, čo sa pre VR vytvára a čo od nej diváci očakávajú.

Cielené vytvorenie priestoru pre objavovanie a vývoj nových formátov, dôraz na spoločensko-kritický obsah v populárnych žánroch či vstup verejnoprávnych médií do tvorby a nakladania s médiom virtuálnej reality sú len príkladmi, ktoré nám ukazujú všeobecne prínosnú tendenciu pre mediálnu krajinu, kultúru a verejný priestor. Myslieť dopredu a rozvojovými krokmi ovplyvňovať podobu a štandardy mediálnych obsahov ako súčasť verejnoprávneho poslania. Popularizovať náročné, ale spoločensky zásadné témy, prostredia, postavy a otázky a rozvíjaním možností média posúvať aj obzory a očakávania publika.

Autorka je filmová teoretička, kurátorka MFDF Ji.hlava, experimentálna filmárka, poetka a zakladateľka nakladateľstva Nová Beseda.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: