Povolanie: proizraelský cenzor

V spoločnosti Meta (ktorá vlastní Instagram a Facebook) je od roku 2016 riaditeľkou politík pre Izrael a židovskú diaspóru bývalá vysoká predstaviteľka izraelskej vlády Jordana Cutlerová. Predtým, ako vstúpila do spoločnosti Marka Zuckerberga pracovala na izraelskej ambasáde vo Washingtone ako vedúca oddelenia pre verejné vzťahy a riaditeľka kancelárie; zúčastnila sa na kampani strany Likud v roku 2009 a potom štyri roky radila premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi.

Interná konverzácia, ku ktorej mal prístup The Intercept, odhaľuje, že Cutlerová využila postupy eskalácie v rámci hierarchie spoločnosti s cieľom cenzurovať instagramové účty patriace organizácii Students for Justice in Palestine (Študenti za spravodlivosť v Palestíne, ďalej SJP), organizácie zapojenej do mobilizácie amerických univerzitných kampusov proti vojne, ktorú Izrael vedie v Gaze. Cutlerová mala tímom moderátorov nahlásiť minimálne štyri príspevky SJP a rôzne iné materiály kritizujúce zahraničnú politiku vlády pána Netanjahua. Na tento účel mala odkazovať na smernicu spoločnosti Meta týkajúcu sa nebezpečných organizácií a osôb. Tá vychádza z tajného zoznamu niekoľkých tisíc subjektov, ktorých oslavovanie alebo propagácia sa nepripúšťa, pričom teoreticky umožňuje zmieniť ich „v rámci spoločenského a politického diskurzu“ alebo „neutrálnej diskusie“.¹

Ďalšie služby zasa zabezpečujú moderovanie. Nie je jasné, čo sa nakoniec s danými príspevkami stalo, čo je informácia, ktorú Meta odmieta zverejniť. No fakt, že manažérka spoločnosti, ktorá zastupuje záujmy konkrétneho štátu, môže požadovať odstránenie obsahu, ktorý je namierený proti nemu, vyvoláva obavy. „Smrdí to zaujatosťou,“ uvádza Marwa Fatafta z medzinárodnej organizácie na ochranu digitálnych práv Access Now. „Nemusíte byť veštec, aby ste pochopili, čo má táto osoba na mysli.“ Ani pani Cutlerová, ani jej vedenie neodpovedali na naše žiadosti o rozhovor.

V roku 2016 sa Gilad Erdan, vtedajší izraelský minister pre informácie, tešil z príchodu Cutlerovej do spoločnosti Meta, považoval to za znak lepšieho dialógu medzi štátom Izrael a Facebookom. Od svojho nástupu do funkcie sa Cutlerová vníma ako akýsi most medzi oboma stranami. „Som tu, aby som zastupovala Facebook v Izraeli a Izrael na Facebooku,“ povedala v roku 2020 pre Jerusalem Post, ktorý jej venoval portrét s podtitulom „Naša ambasádorka na Facebooku“. V rozhovore, ktorý bol zverejnený niekoľko týždňov neskôr na YouTube kanáli denníka, upresnila: „Mojou úlohou je byť hlasom izraelského ľudu a jeho vlády, prinášať ich obavy do spoločnosti.“ „A počúvajú vás?“, spýtal sa moderátor. „Samozrejme! To je na mojej práci úžasné: možnosť skutočne ovplyvniť spôsob, akým sa navrhujú politiky [v Meta] a akým sa veci vysvetľujú veci v teréne.“²

Meta udržiava vzťahy s množstvom vlád a svojich lobistov posiela do parlamentov po celom svete, no len zriedka sa nájde štát, ktorý má svojho vyslanca na najvyšších úrovniach spoločnosti. Neexistuje ekvivalent Cutlerovej pozície, ktorý by zastupoval názor Palestínčanov. Desiatky miliónov používateľov pripájajúcich sa z Blízkeho východu alebo severnej Afriky majú len jedného šéfa politík. To isté platí pre juhovýchodnú Áziu a takmer 700 miliónov jej obyvateľov. Tento alarmujúci silový nepomer je obzvlášť znepokojujúci, keď ide o moderovanie diskusií o vojne, ktorá podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí do dnešného dňa zabila viac než 43 000 obyvateľov Gazy.

Ak máme dôverovať dokumentom, ktoré získal The Intercept, jedna z publikácií SJP, ktorú Cutlerová požiadala stiahnuť, obsahovala odporúčanú literatúru, zahŕňajúcu autorov spojených s dvoma palestínskymi organizáciami, zaradenými na zoznam teroristických skupín spoločnosti Meta: Demokratický front pre oslobodenie Palestíny a Ľudový front pre oslobodenie Palestíny. Hoci americké ministerstvo zahraničných vecí stiahlo Demokratický front pre oslobodenie Palestíny zo svojho zoznamu zahraničných teroristických organizácií v roku 1999 – predovšetkým kvôli absencii teroristickej činnosti³ – Meta ho ponechala na svojom zozname, z ktorého The Intercept získal kópiu v roku 2021.⁴ Podľa zdroja blízkeho tomuto prípadu, Cutlerová sledovala najmä citácie z románov palestínskeho spisovateľa Ghassana Kanafaniho, ktorého zavraždil izraelský Mossad v Bejrúte v roku 1972 a ktorý bol svojho času hovorca Ľudového frontu pre oslobodenie Palestíny – medzinárodne uznávaného autora, ktorého diela boli preložené do mnohých jazykov.

Mona, študentka na Kalifornskej univerzite v Los Angeles a členka SJP, ktorá si želala zostať v anonymite, uviedla, že miestna pobočka organizácie sa pravidelne stretáva s problémami pri zverejňovaní alebo zdieľaní obsahu na svojom účte na Instagrame, čo skupina pripisuje zásahu zo strany spoločnosti Meta. Podobne v auguste minulého roka, pobočka SJP na Kolumbijskej univerzite oznámila, že jej účet bol bez vysvetlenia deaktivovaný.⁵ Jeden z jej členov si pamätal, že niekoľko príspevkov tiež citovalo Kanafaniho.

Cutlerová sa však neuspokojila s potláčaním hlasov študentov. Na druhý deň po iránskom raketovom útoku proti Izraelu 1. októbra 2024 sa okamžite ponáhľala nahlásiť videá na Instagrame, ktoré ukazovali Palestínčanov z Gazy, ako vyjadrujú svoju radosť. Rovnako sa mala niekoľkokrát pokúsiť o cenzúru účtu libanonskej satelitnej stanice Al-Mayadin potom, čo táto oslavovala pamiatku lídra Hizballáhu, zavraždeného Hassana Nasralláha.

Ashraf Zeitoun, ktorý pôsobil ako riaditeľ pre politické záležitosti na Blízkom východe a v severnej Afrike predtým, než v roku 2017 odišiel z Facebooku, tvrdí: „Toto úplne vystihuje Jordanu. Nech mi nikto netvrdí, že neprekračuje svoje kompetencie.“ Podľa neho žiadny iný regionálny predstaviteľ nemá takéto právomoci: „Ak by som bol riaditeľom pre politické záležitosti Jordánska a v televízii by som vyhlasoval, že zastupujem záujmy tejto krajiny v Mete, vyhodili by ma okamžite,“ dodáva Zeitoun, ktorý sám pochádza z Jordánska. „Bežne je to úloha štátneho zamestnanca, osoby vymenovanej politickou mocou.“

Postavenie Jordany Cutlerovej medzi zamestnancami Facebooku  vyvolávalo obavy už v roku 2017, keď si kládli otázku, aké záujmy v skutočnosti zastupuje.⁶ V tejto súvislosti si Zeitoun spomína na symbolický spor o terminológiu používanú na označenie Západného brehu: Cutlerová presadzovala, aby Facebook používal označenie „sporné územie“ namiesto „okupované územie“, ktoré je pritom oficiálne uznané aj Organizáciou Spojených národov.⁷

Zeitoun neskrýva svoj skepticizmus, keď počuje hovorcu spoločnosti Meta tvrdiť, že všetky interné podnety sú posudzované rovnako, bez ohľadu na ich pôvod. Spomína si, že keď sám zastával vysokú funkciu, jeho požiadavky smerovali priamo na najvyššie miesta a predpokladá, že v prípade Cutlerovej je to dnes rovnaké – a to zvlášť od začiatku vojny: „Som si istý, že všetko, čo nahlási, je okamžite zaradené medzi najvyššie priority.“

Výskumný pracovník Digital Forensic Research Lab (DFRLab) pri Atlantic Council (think-tank so sídlom vo Washingtone) Emerson Brooking prirovnáva situáciu k prípadu Ankhi Dasovej, bývalej riaditeľky pre politiku Facebooku v Indii – ďalšej krajiny, ktorá má na najvyšších úrovniach platformy vlastného zástupcu. V roku 2020 Dasová rezignovala na svoju funkciu po tom, čo denník Wall Street Journal odhalil, že ponechávala nenávistný obsah bez zásahu, aby nepoškodila vládnucu hinduistickú nacionalistickú stranu, ktorej sama fandila.⁸ „Meta je najpoužívanejšia platforma na svete, no je zjavné, že nie všetky hlasy majú rovnaké možnosti sa na nej presadiť,“uviedol Brooking v rozhovore. Tento názor zdieľa aj Zeitoun:„Žiadna iná vláda si nevybudovala taký silný vplyv na Metu ako Izrael a India.“

Podľa Evelyn Douekovej, odborníčky na moderovanie obsahu a profesorky na Stanford Law School, nemožno poprieť, že závažnosť situácie robí zásahy Jordany Cutlerovej mimoriadne znepokojujúcimi: „Študentské protesty na podporu Palestíny vytvorili v Spojených štátoch hlbokú priepasť, najmä v otázke hraníc slobody prejavu na univerzitných kampusoch. Nepomerne silné zastúpenie zahraničných záujmov v moderovaní tejto diskusie je dôvodom na vážne obavy.“

Autor je novinár. Táto investigatívna reportáž bola pôvodne publikovaná v dlhšej verzii na neziskovej platforme kritického žurnalizmu The Intercept dňa 21. októbra 2024. © The Intercept.

Preložil Michael Augustín
(Ústav politických vied SAV, v. v. i.)

1. « Meta overhauls controversial “dangerous organizations” censorship policy », The Intercept, 30. august 2023. ↩︎
2. Shoshana Miskin Perez, « “Consequences against Israeli BDS-supporters” », 16. jún 2016 ; Zev Stub, « Head of policy helps Jews in Israel, diaspora connect over Facebook », The Jerusalem Post, 20. september 2020 ; « Jordana Cutler, public policy director of Facebook Israel and the Jewish diaspora — Interviewed by Herb Keinon, senior contributing editor, The Jerusalem Post », 1. november 2020, dostupné na YouTube. ↩︎
3. « Foreign terrorist organizations, designations by the secretary of state », archívy ministerstva zahraničných vecí USA, 8. október 1999. ↩︎
4. « Revealed : Facebook’s secret blacklist of “dangerous individuals and organizations” », 12. október 2021. ↩︎
5. Michael Starr, « Columbia University anti-Israel group banned from Instagram », The Jerusalem Post, 27. august 2024. ↩︎
6. Ryan Mac, « Amid Israeli-Palestinian violence, Facebook employees are accusing their company of bias against Arabs and Muslims », BuzzFeedNews, 27. máj 2021. ↩︎
7. Jonah Valdez, « The ICJ ruling confirms what Palestinians have been saying for 57 years », The Intercept, 19. júl 2024. ↩︎
8. Newley Purnell, « Facebook’s top public policy executive in India steps down », The Wall Street Journal, New York, 27. október 2020. ↩︎