Už viac ako sedem rokov sa venujem vydávaniu hudby v medzinárodnom prostredí, nastal čas rekapitulovať. Ako sa za dané obdobie zmenilo hudobné a vydavateľské prostredie? Je ešte možné plnohodnotne sa venovať vydávaniu okrajovej hudby? Čo znamená úspech v čase trvalej krízy?
Moje vydavateľstvo Warm Winters Ltd. oslavuje päť rokov fungovania, blíži sa k albumu číslo 50 a po nedávnej „narodeninovej“ párty v Štokholme sa chystá niečo podobné v Berlíne. Momenty úspechov, naplnenia a príjemnej odozvy sa však v poslednom čase striedajú s pocitmi frustrácie, únavy a otázkami o význame a budúcnosti tejto činnosti.
Prvotný impulz začať vlastné vydavateľstvo pramenil z vnútornej túžby zvýrazniť hudbu, o ktorej veľa ľudí dovtedy nevedelo. Preto som v roku 2017 založil svoje prvé vydavateľstvo ACR, zamerané na ambientnú a experimentálnu hudbu. Išlo o veľmi DIY projekt – kazety som home-dubboval na kazeťáku vo svojej izbe v Londýne, j-cards som tlačil, strihal a ohýbal sám, na každú obálku ručne písal adresáta aj odosielateľa. Edície fyzických nosičov boli malinké, od 10 do 100 kusov. A vďaka platforme Bandcamp si táto hudba nielen našla poslucháčov, ale aj celé vydavateľstvo zapadlo do akéhosi neohraničeného online networku kazetových vydavateľstiev, ktoré sa navzájom podporovali, vydávali rovnakých umelcov, zdieľali know-how a vymieňali si tituly. Bolo to skvelé obdobie. Kazety sa predávali, Bandcamp bol ešte nezávislou platformou, náklady boli v porovnaní s dneškom minimálne. Proste, zlatá doba kazetovej scény. Bolo to kľúčové obdobie, keď som pochopil, že vydavateľstvá nie sú len major labels alebo obrovské inštitúcie – dá sa to robiť aj z jednej malej izby, pričom jeden človek dokáže zmeniť trajektóriu „kariéry“ hudobníkov po celom svete.
Samozrejme, vydavateľstvo na takej úrovni má svoje limitácie, a preto som sa rozhodol v roku 2019 založiť Warm Winters Ltd. Malo byť trochu oficiálnejšie, cielenejšie, lepšie zorganizované a štruktúrované. Chcel som hudbu distribuovať širšie ako len cez Bandcamp, vydávať ju na rôznych formátoch a promovaniu albumov sa venovať dôkladnejšie. V tomto období som tiež veľa písal o hudbe ako freelancer pre rôzne medzinárodné hudobné magazíny, takže som lepšie porozumel systémom recenzovania, ale tiež som navnímal rôzne iné pravidlá „oficiálneho“ hudobného priemyslu.
Poslanie či kliatba?
Warm Winters Ltd. funguje už vyše päť rokov. Vydal som na ňom takmer 50 albumov. Ak mám byť úprimný, tak si nepamätám moment, že by som aktívne nepracoval na žiadnom titule. Je pritom zvláštne, že vydavateľstvo síce operuje mimo jedného z európskych „centier“ hudobného priemyslu, ale zároveň sa väčšinou pohybuje mimo diania na lokálnej scéne. Existuje v akomsi medzipriestore, medzi scénami, na pomedzí regiónov, medzi fyzickým a digitálnym svetom. Keď lokálni promotéri opisujú moje vydavateľstvo, niekedy používajú slovné spojenie „slovensko-medzinárodné“. Prirodzene sa často stávalo, že mojimi najbližšími spolupracovníkmi boli ľudia na druhých stranách počítačových obrazoviek, a mnoho „svojich“ umelcov som dodnes nikdy osobne nestretol. Nie je to ojedinelé, ale dlho boli jedinými pripomienkami toho, že vediem vydavateľstvo, len nové e-maily v inboxe a nepredané kópie kaziet a platní na poličke. Napriek tomu som sa dostal do bodu, kedy do vydavateľstva nemusím dávať vlastné peniaze; zarobí si aspoň samé na seba. Akonáhle však padne relatívne častá otázka, či je vydávanie experimentálnej hudby lukratívny biznis, odpoveďou je vždy úprimný smiech.
Po mojom návrate na Slovensko koncom roku 2020 som sa snažil skontaktovať s niektorými vydavateľstvami v širšom regióne, ktoré som mal rád a o ktorých aktivitách som v minulosti často písal, s cieľom vytvoriť neformálny network podpory. Išlo napríklad o vydavateľstvá ako Klammklang, mappa, LOM, Baba Vanga, AMEK, Mondoj, Muscut, Genot Centre či Gin&Platonic. Nevznikla žiadna oficiálna štruktúra, ale bolo skvelé byť v kontakte s ľuďmi, ktorí pracovali na podobných projektoch ako ja, a pýtali sa podobné otázky. Od roku 2020 niektoré z vyššie uvedených projektov zanikli alebo prestali byť aktívne, pričom spravidla operovali v takej diaľke, že náš vzťah zostal na virtuálnej úrovni. Dodnes však s ostatnými spolupracujeme v oblastiach hudobného PR, mailing listov, zdieľania know-how alebo diskrétnych varovaní o nepríjemných skúsenostiach. Spoločne sa pasujeme s poslaním/kliatbou vydavateľskej činnosti.
Úspech v kríze?
Okrem toho, že vydavateľstvo si našlo svoje miesto v rámci strednej a východnej Európy, tiež vnímam, že Warm Winters Ltd. sa (spolu s ďalšími spriaznenými vydavateľstvami) začína dostávať aj do širšieho povedomia na medzinárodnej experimentálnej scéne. Label nights ako nedávny koncert v legendárnej štokholmskej inštitúcii Fylkingen alebo minuloročný vypredaný koncert v Café OTO v Londýne mi dodávajú nádej, že umelci, s ktorými pracujem, majú reálne publikum, a že existujú ľudia ochotní prísť za ich hudbou do fyzického priestoru. Recenzie v Pitchforku či Resident Advisor, pravidelné chvály v The Quietus, rozhovory alebo umiestnenia v top albumoch roka v The Wire dosiahlo moje vydavateľstvo výlučne vďaka étosu spolupráce, priateľstva a organického rastu, vďaka kvalitnej hudbe a vytrvalosti. Je to tvrdá práca, nevďačná, ale zároveň je evidentné, že prináša ovocie. A nielen mne, ale aj mnohým iným „malým“ vydavateľstvám, ktoré operujú podobným spôsobom. Zároveň je dôležité si navzájom pripomínať, že hodnota východoeurópskeho umenia sa nemôže merať len tým, že rezonuje v západných publikáciách, obchodoch a na festivaloch. Z odozvy sa tešíme, ale nie sme sklamaní, keď nepríde.
V poslednom období sa všetci viac trápime v čoraz zvláštnejšom online priestore, ktorému vládnu zväčša nadnárodné korporácie. Napríklad Twitter bol pre mňa veľmi dôležitou platformou, vďaka ktorej som spoznal mnoho editorov, freelancerov aj hudobníkov, a kde som nachádzal mnoho kvalitnej hudby. Premenovaná verzia s názvom X je však plná propagandy, AI botov a nezmyselného obsahu. Zmysluplné interakcie sú stále zriedkavejšie a alternatívy neexistujú. Facebook a Instagram sú na tom podobne, Bandcamp je už pár rokov tiež na spadnutie. V kríze sú aj mnohé publikácie, ktoré o experimentálnom umení píšu, ich budúcnosť je neistá. V kombinácii s finančnými krízami, infláciou a vojnami je vlastne až bizarné, že toľko energie a času sme ochotní venovať marginálnemu umeniu, na ktoré má čoraz menej času a peňazí aj to malé publikum, ktoré nás doteraz sledovalo a podporovalo.
A to je presne ten paradox, tá kombinácia kliatby a poslania vydavateľa. Osobne si neviem predstaviť, čo by nahradilo tento môj projekt. Zároveň mi je však úplne jasné, že ak sa trajektória kultúrneho sveta nezmení, čoskoro bude z hudobného vydavateľstva čisto stratová záležitosť, hobby pre boháčov, neudržateľný bočný projekt. Preto aj reflektujem, spomaľujem, premýšľam ako ďalej. A ďakujem, že ste premýšľali so mnou.
Autor je v Bratislave usadený zvukový inžinier, hudobník a publicista, ktorý sa tiež venuje komunitným a vydavateľským projektom. Vedie vydavateľstvo Warm Winters Ltd., v ktorom vychádzajú nahrávky experimentálnych hudobníkov z regiónu aj zo sveta.
