Z denníka kancelárskej pornokrysy
Deň #0
Keď v kapitalizme nevieš, v akej oblasti tvoja firma podniká, nazveš sa „solution provider“. Lebo je jedno, čo „to“ je – ak to niekto kupuje, rieši to nejaký problém. Je jedno aký. Také boli moje myšlienky, keď som išiel na pohovor do firmy, ktorá poskytovala všemocnému trhu „mobile solutions“. Mal som byť špecialistom e-mailového marketingu. Bývalá kolegyňa, ktorá túto firmu poznala, ma vystríhala, aby som bol otvorený a očakával nečakané. A keďže aj nečakané veci sú lepšie ako byť na úrade práce, neriešil som detaily. Na prvý pohľad to bola kancelária ako každá iná. Usadili ma do zasadačky a o minútku prišiel manažér, už na pohľad nervóznejší ako ja. Stereotypný pohovor. Životopis, prečo som skončil v predošlej práci, čo viem o e-mailovom marketingu. A potom prišla otázka.
„Nevadilo by vám pracovať v odvetví, ktoré ponúka produkty pre dospelých?“
„Samozrejme, že nie. Nie som bigotný človek ani nič podobné.“
„Výborne. Dnes večer vám pošlem zadanie – vytvoríte mi marketingový e-mail, ktorý bude ponúkať porno vo virtuálnej realite.“
Predtým som pracoval na marketingovom oddelení firmy, ktorá vyššiemu manažmentu predávala odborné konferencie. Povedal som si, že porno by mohlo byť fajn. Znelo to ako príjemná zmena, ponúkať produkt, ktorý môže niekoho reálne uspokojiť.
Na základe kvalitne vypracovaného zadania ma napokon prijali a o dva týždne som mal nastúpiť. Až dodatočne som si spomenul, že počas pracovného pohovoru bolo uprostred zasadačkového stola položené veľké rodinné balenie papierových vreckoviek.
Deň #1
„V tejto kancelárii sa občas vyskytnú obrázky alebo videá odhalených pŕs alebo penisov. S tým sa asi nedá nič robiť.“
„Rozumiem. Tu sa nad tým asi nikto nepozastavuje, však?“
„Okrem ľudí z finančného asi nie.“
Predstava naširoko roztiahnutej účtovnej knihy mi síce prišla ako solídna pornografia, ale radšej som len kývol. Nemusím hneď všetko cynicky komentovať. Môj manažér už bol podstatne uvoľnenejší a po očku ma sledoval, kým mi vysvetľoval, čo to vlastne VR porno je a o aké stránky ide. Len pred niekoľkými dňami som bol rekreačným užívateľom, no teraz som sa mal stať súčasťou mašinérie. Už to neboli iba prsia a penisy, ale „content“. A to aj vtedy, keď mi požičali VR okuliare a dali možnosť pozrieť si jednu z pornoscén. Nebol som vôbec ohúrený z toho glorifikovaného 180-stupňového videa, ale aj keby som bol… mohol som to dať najavo? Sú určité hranice entuziazmu pre prvý deň v práci. Tiež mi bolo oznámené, že ako zamestnanec nemám prístup k portálu. Ak by som si chcel pozrieť niektorú zo scén v súkromí, musím si zaplatiť alebo nenápadne poprosiť kolegu, nech mi vygeneruje niekoľko promo kódov so scénou zadarmo.
Prvý deň bol rovnaký ako pohovor – stereotypný. Veľa potrasených rúk, veľa mien, ktoré som okamžite zabudol, kantínová kuracia roláda s ryžou a veľa nových informácií. Akurát letmý pohľad na monitory grafických dizajnérov mi hovoril, že výsledný produkt bude kreatívnejší než v bežných firmách.
Deň #15
Na marketingu je nás sedem. Ja, manažér, traja grafickí dizajnéri, jedna kolegyňa na prieskum trhu a kolega na „content“, ktorý musí vymýšľať scenáre, témy, popisy, vyberať herečky a kontrolovať, či je scéna dobre natočená. Vraj musel raz prejsť cez tucet „soft“ videí pre nemecký trh, lebo na jednom bol krátky záber na ženské genitálie. To je v tom žánri videa zakázané. Musel ich pozerať sekundu po sekunde, záber po zábere a podľa jeho slov to bola najhoršia úloha, akú tu kedy dostal. Má ženu a dve malé deti. Podobne sú na tom niektorí ďalší kolegovia. Majú priateľky, rodiny, deti a na monitoroch sa im mihajú veľmi intímne zábery.
Každý má trochu iný prístup, ale vždy platí jedno pravidlo. Nekomentujte porno, ako keby ste boli užívateľ. Rešpekt v tejto kancelárii sa dá získať iba tak, že budete blazeovaný. Za žiadnych podmienok sa nesmiete tešiť z toho, že produkujete alebo predávate porno. Ste profesionáli. Ak sa zo svojej práce tešíte, je to podozrivé. Lebo bohvie, čo robíte doma.
Druhé pravidlo znie – držte obidve ruky na stole.
Deň #75
Pomaly končí kalendárny rok. Keď bol sviatok svätého Mikuláša, mohli si zamestnanci priviesť do práce deti, aby sa stretli s Mikulášom a dostali sladkosti. Predtým prišiel celej kancelárii e-mail, že si máme dávať pozor na to, čo sa nám objavuje na monitoroch, aby to nevideli deti. Grafici tak celé poobedie nemohli poriadne pracovať.
Bežnou súčasťou firemnej kultúry je vianočná párty. Prišli všetci vrátane externých producentov z Nemecka, ktorí samotné pornoscény natáčajú. Ako praví workoholici sa začali baviť s kolegom od „contentu“. Prezerali si nahé fotky na telefóne a pri stole riešili kvalitu poprsia dotyčných herečiek, ako aj to, ktorá by pasovala do úlohy inštruktorky jogy. „Musí vedieť aj trochu rozprávať“ sa ukazovalo ako najväčšia prekážka pri obsadzovaní správnej herečky. Očakával som sexistický vtip o čakrách, ale diskusia sa zvrtla k tomu, že teraz máme technológie, aby sme sexuálne detaily mohli zamerať v ešte lepšom rozlíšení. Pravdepodobne takto vyzerá idea pokroku v porne. Okrem toho to bola vianočná párty ako každá iná. Alkohol, nie úplne úprimné úsmevy, skryté zakázané iskrenie medzi kolegami a kolegyňami. A karaoke, aby sme si večierok neužívali príliš. Nič nevyjadruje obsah „profesionál v oblasti porna“ tak ako Céline Dion.
Cesta za rodičmi na Vianoce bude veselá, lebo sa boja vypytovať na prácu. Verzia pre starých rodičov znie „firma, čo vyvíja mobilné aplikácie“, čo znie ako klamstvo, ale je to iba korporátny jazyk. Pritom som úplne obyčajná kancelárska krysa – a to porno už nie je ani spestrením. Túto prácu už vlastne ani nerobím pre seba, ako som si predstavoval, ale skôr pre firmu.
Deň #110
Už nejakú dobu sa hovorí o tom, že k našej bežnej „vanilkovej“ VR pornostránke pridáme ďalšie dve. Prvá bude zameraná na takzvané „mature“, teda zrelé ženy. Spoločne s feministickou kolegyňou sme zistili, že to znamená vekový interval tridsať a viac. Druhá stránka by mala ponúkať takzvané „shemale“ porno, teda porno s trans ľuďmi. Že to nebude mať nič spoločné s reálnym životom trans ľudí, je jasné už z pomenovania. Kolegovia hanlivo volajú herečky v shemale scénach „to“ a vôbec, väčšina kancelárie je zhrozená, akurát inak než ja. Nerozumiem prečo. Ak im nevadilo porno doteraz, prečo by mal iný žáner? A hlavne, čoho sa boja, ohrozenia verejnej morálky? V tejto firme nadšenie z porna povolené nie je, ale transfóbia firemnú kultúru evidentne nenarúša.
Akýkoľvek pokus spraviť s VR pornom ako produktom niečo kreatívne jednoducho zlyháva. Aj scény, ktoré sa natáčali z pohľadu ženy a s precízne prepracovaným scenárom, celkom pohoreli. Najmä preto, lebo pornoherci jednoducho neboli schopní splniť scenár a zahrať ohľaduplný, konsenzuálny a zároveň príjemný sex. Mali sme aj scénu, kde boli dvaja muži a jedna žena. Režisér vydal zákaz, aby sa v akomkoľvek zábere muži k sebe priblížili. Mohlo by to vytvárať homeopatickú dávku homosexuality, a to by užívatelia neprekonali. Porno (a VR porno obzvlášť) by mohlo byť alternatívnou kultúrnou spotrebou, ale v konečnom dôsledku je to iba mainstreamový polotovar. Doma som si žiadnu našu scénu zatiaľ nepozrel a v práci ich vždy preklikám len preto, aby som vedel, čo v nich je.
Každopádne, aj počas zlých dní sa dá nájsť veľká zábava. Napríklad pri sledovaní troch grafikov, ako stoja nad priblíženým obrázkom genitálií a snažia sa odborne komentovať, či je dobre vyretušovaný.
Deň #240
Produkčná stránka pornografie dokáže absolútne zlikvidovať pôžitok a sexualitu vo výslednom videu. Nahradí ju tými istými obohranými scénami a najmä túžbou po zisku. Už nepremýšľam nad tým, či si niekto prečítal môj newsletter, pozrel si scénu a mal lepší deň. Už premýšľam len nad tým, ako dosiahnuť viac užívateľov, viac predajov a viac externých kampaní, len nech na pravidelnej porade nevyzerám ako debil.
Kancelárski ľudia sú tiež vždy rovnakí, iba majú rôzne mechanizmy, ako sa vyrovnať s produkciou porna. Niektorí proste chodia do práce rutinne. Nadávajú, že sa musia väčšinu dňa pozerať na penisy, o pornoherečkách si myslia, že sú prostitútky, ale vlastne im ich práca nevadí. Nájdete ich v tej istej kancelárii aj o päť rokov. Potom máme v kancelárii ľudí, ktorí idú za kariérou. Viac ich zaujíma, ako ohúriť šéfa než to, že vytvárame kreatívny produkt. Je jedno, že v porne, hlavne, ak zarábajú. Ďalej sú tu tí, ktorí chcú, aby ich práca napĺňala – tam sa radím aj ja. O peniaze až tak nejde, chceme proste chodiť do práce bez stresu. Porno za zlé nepovažujeme a v momente, keď prekukneme zaužívané postupy, začneme premýšľať, čo by sa dalo spraviť lepšie, ako by sa dal lepšie robiť marketing a celkovo ako spraviť z porna niečo, čo nebude mať povesť špinavej zábavy.
A ešte sú tu programátori. Oni programujú a s pornom sa vyrovnávať nemusia, lebo chyby v kóde sú dôležitejšie. Tí budú dobre zarábať, zle voliť a jednoducho existovať. Sú našou budúcnosťou a to je veľmi strašidelné.
Deň #400
Dal som výpoveď. Posledné dni boli o sedení v kancelárii a počúvaní príbehov o tom, ako si pornoherci pichajú injekcie, aby zvládli natáčania. Šéf grafikov, ktorého považujem za idiota, chce robiť „prémiové“ a „sexy“ dizajny. Pár ľudí, s ktorými sa mi dobre pracovalo, vyhodili. Ak mám niečo riešiť so šéfom produkcie, sťahuje sa mi žalúdok, lebo e-mailový marketing nezarába toľko, koľko sa čakalo, a preto som menejcenný. Trpím depresiami a úzkostnými stavmi. A samozrejme, ako správny korporátny človek mám pocit, že za toto všetko si môžem sám.
Na začiatku som si užíval, že je to iná práca než bežný korporát. Neskôr som si užíval, že je to aspoň menšia firma, a hoci porno je produkt ako každý iný, jeho výroba je špecifická. Neskôr som si užíval aspoň tých pár ľudí, s ktorými som sa skamarátil. A napokon mi došla trpezlivosť. Pretože napriek všetkým odlišnostiam je pracovať v oblasti porna úplne rovnaké ako spravovať pre anonymnú korporáciu excelovské tabuľky o ničom. Vy neprodukujete porno. Poskytujete riešenia v oblasti intímneho entertainmentu. Až kým sa vám nezhorší psychické zdravie a nejdete inam.
Niekedy neskôr
Produkcia porna je miesto, kde na seba naráža kapitalistický zákon maximalizácie zisku a jeho falošná etika, ktorá hovorí, že porno nie je správne. Vždy som podporoval široké spektrum prejavov sexuality – asi o to viac som bol sklamaný, že pornosvet sexualitu nepodporuje. Aj všetky fetiše a okrajovejšie žánre porna vznikajú predovšetkým preto, lebo zároveň s nimi existuje speňažiteľný segment trhu.
Postskriptum celej mojej pracovnej skúsenosti vo firme, ktorá produkuje pornografický materiál, je trpké. Chcel som robiť niečo kreatívnejšie a dostal som sa do úplne typickej kancelárie s úplne typickými ľuďmi za úplne typický plat. Odcudzenie od práce prišlo rýchlo a po necelom roku a pol som odišiel. Na porno som nezanevrel. Na korporátny svet áno.
Udalosti a osoby v tomto článku sú skutočné a autor ich skutočne zažil. Časová postupnosť a detaily sú rekonštruované popamäti, takže článok môže obsahovať drobné nepresnosti.
