Politika vraj do kultúry nepatrí. Iba do Slovenskej národnej galérie
„Slovenská národná galéria je symbolom dobytého územia,“ vyhlásila Verona Němcová z platformy Otvorená Kultúra! na tlačovej konferencii, ktorá spojila devätnásť iniciatív a organizácií občianskej spoločnosti. Reagovali na spoločné rokovanie českej a slovenskej vlády v priestoroch našej niekdajšej erbovej umeleckej inštitúcie. „Slovenská národná galéria sa stala kulisou vládnej politickej garnitúry, ktorá vstupuje do jej priestorov so špinavými topánkami a pritom umením a kultúrou pohŕda a systematicky ich deštruuje,“ zaznelo z úst umelkyne Olje Triašky Stefanovič.
Němcová pripomenula, že ministerka Martina Šimkovičová počas celého zápasu o SNG obviňovala kritickú kultúrnu obec z vnášania politiky do kultúry: „Dnes ona sama použila galériu ako vyprázdnené kulisy pre najvyššiu politickú hru.“ Vládne rokovania sa nezvyknú konať v galerijných priestoroch, „zlomenú a podvolenú inštitúciu“ si Robert Fico vybral zrejme zámerne, ako „memento pre búriacu sa verejnosť“. Tá sa dnes pred SNG nebúrila, pod jej oknami sa neskandovalo. Na rokovanie vlád sa totiž vzťahuje zákaz verejných zhromaždení v okruhu päťdesiatich metrov od objektu, kde sa koná. „Odsunieme vás tam, kde vás nebude vidieť a kde vás nebude počuť,“ interpretovala Němcová Ficov odkaz verejnosti. A pokračovala v jeho pomyselnom znení: „Tak ako sme si podmanili silnú a hrdú galériu, podmaníme si všetko.“
Z vyhlásení rečníčok a rečníkov sa však zdalo, že také jednoduché to nebude. Namiesto tradičného protestu zvolilo organizátorstvo tlačovú konferenciu, ktorej hlavnou témou bolo prepájanie občianskych iniciatív, spolupráca a solidarita. Aj miesto konania malo svoj symbolický význam: pamätník vzniku Československa pred Slovenským národným múzeom na bratislavskom nábreží. „Česi a Slováci postavili štát na spolupráci a demokracii. My, občianska spoločnosť, sa odvolávame na toto dedičstvo,“ zaznelo v úvodnom príhovore.
Aj v prejavoch českých iniciatív zaznelo, že kroky ich ministra kultúry Ota Klempířa kultúrnu obec nerozdelili, ale zomkli. Najmä ohrozenie nezávislosti verejnoprávnych médií vyvolalo u susedov veľkú vlnu solidarity naprieč sektormi. Vývoj na Slovensku je pre nich varovaním.
Dôkazom toho, že obrana slobodnej kultúry presahuje samotnú kultúrnu obec, bola na tlačovke účasť organizácií, ktoré sa kultúre primárne nevenujú. Xénia Makarová z nadácie Zastavme korupciu pripomenula, že kultúrne inštitúcie zvádzajú rovnaký hodnotový boj ako úrady, súdy či parlament. „Namiesto financovania základných kultúrnych potrieb idú peniaze na luxusné letenky alebo na dotácie pre kamarátov. Sloboda a nezávislosť sa obetovali funkciám a dosadení nominanti často nemajú víziu, ako budovať kultúrnosť na Slovensku, ale hľadia si svoj vlastný záujem alebo záujem svojich rodinných príslušníkov,“ povedala. Poukázala aj na ohýbanie pravidiel podľa potrieb vedenia rezortu. Kultúru podľa nej nemožno nechať osamotenú, pretože nezávislé a profesionálne umenie je súčasťou demokracie a spravodlivosti.
Rado Sloboda z Amnesty International zdôraznil potrebu spájať sa na základe univerzálnych ľudských práv, antirasizmu, feminizmu a slobodnej kultúry. Zvíťaziť podľa neho môžeme iba vtedy, ak budú ľudské práva realitou pre všetkých, na Slovensku aj za jeho hranicami. Táňa Pauhofová, členka rady ocenenia Biela vrana, prisľúbila ďalšie prepájanie s iniciatívami naprieč Slovenskom a pomoc pri vytváraní podmienok na slobodné tvarovanie verejného priestoru. Lucia Pašková za občianske združenie Bystriny a podnikateľskú komunitu dodala, že „tak ako sa teraz vlády spájajú proti demokracii, my sa spájame už dlhé roky pre demokraciu“.
O spájaní sa na Slovensku hovorí posledné tri roky nepretržite. Vznikli desiatky spoluprác, nepriaznivá situácia prebudila aj platformy a organizácie, o ktorých dlhšie nebolo počuť. Odstúpila však ministerka kultúry? Podarilo sa zabrániť rozkladu Fondu na podporu umenia? Vrátili sa do čela kultúrnych inštitúcií odborníčky a odborníci? Začalo ministerstvo riešiť prekérne pracovné podmienky ľudí v kultúre? Došlo k náprave zákona o múzeách a galériách či zákona o Audiovizuálnom fonde? Na každú z týchto otázok je žiaľ odpoveď rovnaká: nie.
Matúš Oľha síce odstúpil z funkcie predsedu Rady FPU, podľa vlastného vysvetlenia pre tlak médií, k systémovej zmene fungovania fondu však nedošlo. Lukáša Machalu odvolali z pozície generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry údajne z manažérskych dôvodov. Ani odvolanie ministerkiných nominantov Petra Grutku a Adriany Tomičovej z Rady FPU nemožno pripísať protestom kultúrnej obce.
Mottom dnešnej tlačovky bolo: „Keď sa politické sily spájajú v oslabovaní demokracie, my sa spájame v jej obrane.“ Spájať sa nám naozaj darí. Hradby, ktoré bránime, sú však na mnohých miestach rozpadnuté na prach. Značná časť verejnosti napriek tomu verí, že budúcoročné voľby prinesú úľavu. Posledné volebné prieskumy veľa dôvodov na optimizmus neponúkajú: Republika má podľa Focusu vyše jedenásť percent, podľa agentúry ixactly dokonca vyše dvanásť. Smer-SD a Progresívne Slovensko zvádzajú tesný súboj na čele, Hlas-SD sa drží okolo ôsmich až deviatich percent.
Netvrdím, že máme rezignovať, hoci únava z boja je na rôznych frontoch viditeľná a pochopiteľná. Je nevyhnutné pokračovať v advokačnej práci, ktorá navonok zostáva neviditeľná, no usiluje sa o zlepšenie verejných politík. Podporovať treba platformu Otvorená Kultúra! v jej práci na Pláne obnovy a odolnosti kultúry (POOK). Stále má zmysel informovať verejnosť o zlyhaniach a prešľapoch ministerstva kultúry aj vyjadrovať nespokojnosť na námestiach. Sú to záchytné body, o ktoré sa opierame, aby sme si udržali aspoň predstavu, že tento boj má ešte zmysel. Či je to odôvodnená nádej, alebo už len starostlivo udržiavaná ilúzia, to sa niekedy rozlišuje ťažko. Aj preto potrebujeme hovoriť o tom, či túto vytrvalosť ešte dokážeme premeniť na účinný tlak. Aby nám napokon z kultúry nezostali iba kulisy a z občianskej spolupráce spoločná fotografia.
Text vznikol s podporou nadácie Rosa Luxemburg Stiftung, so zastúpením v Českej republike. Za obsah je plne zodpovedný vydavateľ; postoje prezentované v texte nemusia nutne predstavovať stanovisko nadácie.