Sociálne aspekty života pastierov na Slovensku Máloktorá zložka kultúry na Slovensku sa stala takým terčom stereotypizácie, ako tradičná kultúra spojená s pastierstvom, predovšetkým s chovom oviec na Slovensku. Gýčovo zariadené reštaurácie, dekorované drevenými vidlami a kolesami zavesenými na stene, ktoré nazývame kolibami, prvky tradičnej kultúry odosobnené od kontextu – hudba, tanec, tradičný odev, stereotypný obraz baču ako špinavého alkoholika na okraji spoločnosti, ktorý si chvíle kráti sexuálnym stykom s ovcami, je tak vzdialený realite, ako tvrdenie, že kultúra slovenského ľudu má byť slovenská, slovenská a žiadna iná. Chov oviec v podobe, v akej ho na Slovensku vnímame dnes, je výrazne determinovaný vlnami valaskej kolonizácie v 15. až 17. storočí. Dovtedy sa sústredil predovšetkým na nížinné oblasti Slovenska, pričom primárnym produktom bola ovčia vlna a mäso. Valaská kolonizácia priniesla nové spôsoby chovu oviec, spojené s využívaním horských pasienkov, ktoré boli dovtedy používané len minimálne a vďaka kolonistom prichádzajúcim z východných a juhovýchodných častí Karpát sa produkcia zamerala na mliečne výrobky. Tieto novinky výrazne formovali podobu tradičnej materiálnej i nemateriálnej kultúry, ako aj vzhľad krajiny a spôsoby jej využívania a starostlivosti o ňu. Podmienky a svojský spôsob života pastierov, ktorí boli v ustavičnom kontakte s prírodou, v mnohých ohľadoch dovtedy nezvyčajný charakter valaského hospodárenia a ich postavenia v ňom, špecifické povahové črty pastierov (predovštkým inklinácia k slobodnejšiemu životu, sklony k zbojníctvu a rebelovaniu voči feudálnemu [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Predchádzajúci
Navracení duše člověku a světu skrze (ne)viditelnou subverzivní poetiku pasteveckého zbojnictví
Ďalší
