Prejsť na hlavný obsah

Hľadať

Vaše vyhľadávanie momentálne nezahŕňa produkty.

Pre vyhľadávanie v e-shope prejdite sem.

AGRO. Život s krajinou

Počet zhliadnutí:

PASTIER

Aký krásny ten prostý človek čo rozsieva
nevdojak cesty a kvety

Že až kričia tie kvety svoje mená a
farby
Lúka je plná kvetov
Plné zvierat je moje srdce a môj čas a
hory sú veľký zver plný zverov

A v srdci hôr
Človek

Tisíce zvoncov a potokov
V srdci hôr
Človek
Všetko ho kŕmi a všetko ho obmýva
Vietor je plný hlasov
Keď iba vietor žneš

PRÁCA

Skutočné je premýšľať a jesť, a to ti
vyplní celý deň

Som ukrutne šťastná medzi zvermi

Hľadám len zelenú pastvinu
Vysokú skalu
Košatú olivu
Starý dub
Lebo srdce sa mi naplnilo zvieratami a
miestami
(…)

Keď sa rozpŕchne a žerie a motá bez cieľa
Keď sa zvalí a prežúva a stíchnu zvonce
Keď sa dojí a zavrie oči a sám
s bielym mliekom
Keď sa narodí a chce žiť
Keď ju necháš umrieť a skoná

stádo je jak kúdeľ dymu
keď ho ruky rozoženú
putujem od stromu k stromu
po prastarom chodníku

stádo pripomína vodu
ktorá nesie sa v oblaku
putujem od brala k bralu
suchou trávou po jeho boku

nesiem si chlieb, syr a víno
pokojne spím na pasienku
tam hore mám jednu lásku
druhá zadriemala dolu

Hvízdanie pastierov a padanie žaluďov a ráno
prší a blchy ma nenechali spať a napriek
tomu sa mi snívali krásne a milované veci
koza mi zlomila zápästie zabila som
kozľa ktoré nebolo stvorené pre život nadojím
tri vedrá a padnem mŕtva do postele rádio
hrá staré pastierske piesne nazbierať
za nošu konárikov a skončím tesne
pred západom slnka dnes svietilo kratšie
už prichádza zima olivy sú mäsité a
zelené mandle na zemi a posledné
paradajky na hriadke

Sníva sa mi o skulptúre splašeného stáda
z modrého kovu, pomaly sa pohnú a pastiersky pes sa rozbehne
k môjmu psovi a ja sa prihovorím medenému pastierovi

Neviem už snívať bez zvierat a topole už takmer
celkom opadali

SPÁNOK

Spánok je boj na život a na smrť so všetkým, čo nie je
spánok
Unavenú ma realita ubíja
Navždy už budem dieťa s bielou krvou
A tu môžem večne tancovať medzi svetom bohov
a ľudí
Preto viem, že sa nikdy neunavím hoci
vždy budem unavená

Stále sa mi sníva o večne putujúcom stáde.
Neveľkom ovce kozy mäso mlieko, lebo
šaliem, kobyly vozy pastierske kapsy putovná strecha
psy mastiny pastieri. Celé Stredomorie.
Skaly a nížiny. A snáď aj úle.
Všetko patrí všetkým, a keď sa mi zunuje alebo si zmyslím,
čosi si prenajmem, alebo vtedy keď už nenájdem
pokojné miesto pre kotné ovce. Dlhé roky, pomoc a
spolupráca. Hranice budú vždy zložité.
Stále prekresľovať zvieracie chodníčky. Črieda
bylinožravcov. Ibéria, Galia, Itália, chlebové kraje,
posvätné púšte, Egypt, Kartágo, Arabi,
Afrika pod nadvládou Rimanov… či zamieriť do Etiópie
a navštíviť Fulbov, alebo putovať do Iránu po úpätí
hôr, až kým nedôjdeme na koniec
pevniny alebo neuhynú všetky zvieratá

Spýta sa ma, či píšem básne a v tom
začne rodiť ovca
Niet ani trocha miesta pre márnivosť

Julia Reznak 

Zo španielčiny preložila Barbara Sigmundová