PASTIER
Aký krásny ten prostý človek čo rozsieva
nevdojak cesty a kvety
Že až kričia tie kvety svoje mená a
farby
Lúka je plná kvetov
Plné zvierat je moje srdce a môj čas a
hory sú veľký zver plný zverov
A v srdci hôr
Človek
Tisíce zvoncov a potokov
V srdci hôr
Človek
Všetko ho kŕmi a všetko ho obmýva
Vietor je plný hlasov
Keď iba vietor žneš
PRÁCA
Skutočné je premýšľať a jesť, a to ti
vyplní celý deň
Som ukrutne šťastná medzi zvermi
Hľadám len zelenú pastvinu
Vysokú skalu
Košatú olivu
Starý dub
Lebo srdce sa mi naplnilo zvieratami a
miestami
(…)
Keď sa rozpŕchne a žerie a motá bez cieľa
Keď sa zvalí a prežúva a stíchnu zvonce
Keď sa dojí a zavrie oči a sám
s bielym mliekom
Keď sa narodí a chce žiť
Keď ju necháš umrieť a skoná
stádo je jak kúdeľ dymu
keď ho ruky rozoženú
putujem od stromu k stromu
po prastarom chodníku
stádo pripomína vodu
ktorá nesie sa v oblaku
putujem od brala k bralu
suchou trávou po jeho boku
nesiem si chlieb, syr a víno
pokojne spím na pasienku
[Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
