Opera SND: Impresario Dotcom proti kánonu

Michal Lipták18. novembra 2022486

SND nie je miesto, kde by sa zvyklo experimentovať s operným repertoárom, takže uvedenie novej súčasnej opery ma nesmierne potešilo. Zvlášť, ak autorkou je Ľubica Čekovská, ktorej osobitý hudobný jazyk – tonálny, no zároveň plne modernistický – ma zaujal už napríklad na jej profilovom albume Passing Impressions (2005).

Dej opery zachytáva päť operných spevákov, ktorí sa snažia získať angažmán u tajomného impresária Dotcoma. Identifikovaní sú cez ich operné role z Glucka, Mozarta, Offenbacha, Verdiho a Bizeta, a hudobne sú charakterizovaní citáciami árií z týchto opier. Dotcom ich tlačí do čoraz absurdnejších situácií – núti ich v rámci „avantgardnej kakofonistiky“ spievať všetky ich árie cez seba, a to navyše v akváriu pod vodou – ale prácu im nakoniec nedá, len ich zneužije na svoje pobavenie.

Malo by ísť o modernú opera buffa (voľným zdrojom libreta je Goldoni), ktorá je zároveň reflexiou tak kompozičnej, ako aj inštitucionálnej situácie súčasnej opery. Bohužiaľ, opera nefunguje veľmi dobre ani v jednej z týchto rovín.

Inštitucionálna kritika vyznieva moralisticky: operní speváci sú sebeckí a egocentrickí,  agenti ich z druhej strany degradujú na atrakcie. Tematicky to nie je ani objavné, ani veľmi zaujímavé.

Horšie je, že opera nefunguje ani hudobne. Vtip je postavený na rozbíjaní dnes už klasických árií, pričom vokálna linka je relatívne stabilná, no orchester sa za ňou postupne rozpadá. Čekovskej vlastná hutná hudba, na ktorú osamelo priľnú čriepky árií, akoby vyvstávala z tohto rozpadu. Vo výsledku to vyznieva prekvapivo konzervatívne: je to vlastne kritické kontrastovanie uctievaného kánonu s „úpadkovou“ avantgardou.

A tak aj Che farò senza Euridice, sprevádzaná ukulele, skôr pozdvihuje ukulele, než by šlo o subverziu. Samotný Offenbach je paradoxne radikálnejší, keď kontrastovaním Glucka a kankánu satiruje usmoklenú buržoáznu rozcítenosť. Naopak Čekovská aj Offenbacha pretvorí na mumifikovaný kánon, ktorému treba vzdávať úctu. Túto úctu z Čekovskej opery skutočne cítiť, ale radšej by som v nej počul viac rozjareného vandalizmu, pri ktorom sa možno skôr poškuľuje po Cageových Europeras.

Čekovská je vynikajúca skladateľka, ale tentoraz to až tak nevyšlo. Vzrušenie z nových diel vyplýva aj z toho, že sa nemusia úplne vydariť. No treba to naďalej skúšať. SND by určite malo pokračovať v nových objednávkach podobných diel, namiesto toho, aby sa donekonečna vracalo k Verdimu či Puccinimu. Aj napriek vyššie uvedenému návšteva opery Impresario Dotcom nie je zle strávený čas, určite by si zaslúžil reprízu.

Ľubica Čekovská: Impresario Dotcom (libreto: Laura Olivi / dirigentka: Alice Meregaglia / réžia: Elisabeth Stöppler); premiéra v Opere SND 21. októbra 2022.

Michal Lipták

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: