Autorská monodráma Slávy Daubnerovej M.H.L. mala premiéru 22. decembra 2009 v bratislavskom Štúdiu 12. Už samotné miesto, kde sa inscenácia odohrala, je symbolicky späté s osobou Magdy Husákovej-Lokvencej. Sídli v priestoroch Divadelného ústavu, ktorý režisérka spoluzakladala.
M.H.L. je venované životu „prvej dámy slovenskej réžie“. Je to forma dokumentárneho divadla, ktorého vytvoreniu predchádzal hĺbkový výskum života aj diela režisérky. Daubnerová čerpala zo zdrojov Ústavu pamäti národa, Divadelného ústavu v Bratislave, bezpečnostných zložiek v Prahe a Ústavu pro studium totalitních režimů v Prahe. Najrozsiahlejším východiskovým materiálom však bola obsiahla publikácia Nadeždy Lindovskej a kolektívu autorov, v ktorej sa okrem faktov, štúdií a svedectiev o divadelnej režisérke nachádza aj jej osobná korešpondencia. Textová stránka inscenácie bola založená najmä na nej (listy smerované najčastejšie priateľke Oline Lichardovej, manželovi Gustávovi Husákovi či najvyšším predstaviteľom štátnej moci).
Lindovská v monografii píše: „…ako prvá priniesla na javiská našich divadiel ženskú skúsenosť, ako prvá čítala inscenované texty zo ženského uhla pohľadu. Nešlo o zámer, program, schválnosť, bol to jednoducho prirodzený dôsledok jej ženstva, ktorého sa nevzdala.“ Husáková-Lokvencová, pôvodom Češka, bola prvou slovenskou režisérkou v rámci profesionálneho divadelníctva. Okrem jej intelektu podčiarknutého vzdelaním je hodná vyzdvihnutia najmä jej odvaha a zároveň schopnosť prelomiť konvencie (a vytrvalosť neprestať ich lámať) – [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
