Netanjahu má v Amerike podporu, zaručujú mu ju konzervatívni protestanti

Zatiaľ čo väčšina Izraelčanov inklinuje k pravici, americkí Židia sú skôr ľavicovo orientovaní. V USA sa proizraelská loby práve preto spolieha oveľa viac na kresťanských fundamentalistov ako na Židov. Vojna v Gaze sa preniesla aj do amerických univerzít, nakoľko sa viacerí sponzori rozhodli sankcionovať inštitúcie, z ktorých sa ozýval príliš kritický hlas voči izraelskej vláde.

Päť týždňov po vražednom útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 sa asi 290 000 demonštrantov – prevažne amerických Židov – zhromaždilo vo Washingtone, aby vyjadrili podporu Izraelu, žiadali prepustenie rukojemníkov a odsúdili antisemitizmus. Nepochybne išlo o najväčšiu proizraelskú demonštráciu v histórii USA. Z čisto politického hľadiska bola zároveň aj najmenej potrebná, nakoľko sa Bidenova administratíva bez váhania postavila za všetky tri spomínané stanoviská.

Demonštráciu na podporu Izraela z minulého roka nemožno porovnávať s demonštráciou, ktorá reagovala na predošlý konflikt medzi Izraelom a Hamasom v roku 2021. Pred tromi rokmi väčšina židovských progresívnych organizácií túto iniciatívu bojkotovala a organizátorov obviňovala zo sionizmu. Tentokrát sa však zúčastnili – predtým však požiadali prezidenta Bidena, aby pritlačil na zastavenie vraždenia palestínskych civilistov. Prítomní boli aj zástupcovia oboch politických strán Kongresu – podpora Izraela je napokon jedna z mála vecí, na ktorej sa zhodnú demokrati i republikáni.

Mnohých zúčastnených Židov určite prekvapila prítomnosť evanjelického kazateľa Johna Hageeho. Vedúci skupiny Christians United for Israel (Kresťania zjednotení za Izrael) je známy kontroverznými názormi – myslí si napríklad, že Adolf Hitler bol zoslaný Bohom, aby potrestal Židov, pretože odmietli prijať sľuby z Knihy zjavenia a že ich návrat do Svätej zeme má byť predzvesťou apokalypsy. Zdá sa, že proizraelský ekumenizmus sa rozšíril dokonca aj na fanatických antisemitov.¹

„Modlím sa za mier. Aby už z Gazy nelietali žiadne rakety a na obyvateľov Gazy nepadali žiadne bomby.” Týmito slovami sa z pódia demonštrantom prihovoril Anthony Jones („Van Jones”), afroamerický komentátor Cable News Network (CNN), no tí ho vypískali a kričali, že žiaden mier nechcú. Medzitým sa uskutočnili malé protidemonštrácie pod záštitou „disidentských” židovských skupín ako Jewish Voice for Peace (Židovský hlas za mier) či IfNotNow (Ak nie teraz), ktoré sa zmobilizovali po bombových útokoch na palestínsku enklávu. Tieto a mnohé ďalšie skupiny opakovane demonštrovali, blokovali dopravu a obsadzovali stanice v niekoľkých amerických veľkomestách, aby vyjadrili nesúhlas s dodávkami zbraní Izraelu a vyzvali Bidena k intervencii za ukončenie vojny.

Protidemonštrácie boli síce menšie ako proizraelské akcie, no celkovo je väčšina Američanov skôr proti vojne. Podľa prieskumu 66 % amerických voličov uviedlo, že schvaľuje návrh na okamžité prímerie, a to v čase zberu dát, keď počet obetí ešte neprekročil hranicu desaťtisíc. Za prímerie je aj veľká časť Židov, najmä medzi respondentmi do 24 rokov, ktorí sú čoraz viac citlivejší na zaobchádzanie s Palestínčanmi. V Izreali je pritom rovnaká veková skupina orientovaná úplne opačne.

V posledných piatich izraelských voľbách voliči vyjadrili podporu autoritárskemu režimu, teokracii a postupnej anexii západného brehu Jordánu. Lídri izraelskej krajnej pravice sa zároveň začali oslobodzovať od politických i psychologických väzieb na amerických Židov a teraz sa sústredia najmä na spojenectvá so sionistami medzi protestantmi, ktorí majú veľký vplyv v Republikánskej strane. Podľa bývalého redaktora týždenníka New York Jewish Week Garyho Rosenblatta, prezident Netanjahu v súkromí priznal, že „pokiaľ má v Amerike podporu evanjelikánskych kresťanov, ktorých je oveľa viac ako Židov a určite oveľa viac ako ortodoxných Židov, môže byť pokojný.” Neokonzervatívny aparátčik Elliot Abrams rovnako poukazoval na to, že „protestantov je v krajine dvadsať až tridsaťkrát viac ako Židov”². Keď sa pozrieme na lobistickú skupinu American Israel Public Affaires Committee (AIPAC), môžeme vidieť, že čím viac sa posúva doprava, tým menej zastupuje názory Židov v USA.

Súčasný konflikt medzi Izraelom a Hamasom síce politickú orientáciu amerických Židov zásadne nezmenil, no prehĺbil už existujúce rozdiely. Viac ako päťsto zamestnancov z približne stoštyridsiatich amerických židovských organizácií poslalo Bidenovi otvorený list, v ktorom sa okrem požiadavky okamžitého prímeria uvádza aj nasledovné vyhlásenie: „Vieme, že táto kríza nemá vojenské riešenie. Izraelčania aj Palestínčania tu ostanú a ani bezpečnosť Židov, ani oslobodenie Palestíny nemožno dosiahnuť, ak sa jedni postavia proti druhým”³. Jedenásť demokratických senátorov zas podpísalo list, v ktorom vyzývali Bidena, aby priznal, že „predlžovanie stále väčšieho utrpenia v Gaze je nielen netolerovateľné zo strany palestínskych civilistov, ale je aj bezpečnostným rizikom pre izraelských civilistov z dôvodu veľkého napätia a oslabovania regionálnych spojenectiev”⁴. Zároveň žiadali, aby Biely dom vyjednal s Izraelom ústupky, čo bolo na americkej politickej scéne pred desiatimi rokmi takmer nepredstaviteľné.

Plány na anexiu Palestíny

Do sporu sa zapojil aj Bernie Sanders, ktorý na prímerie síce nevyzval priamo, nešetril však kritikou „krajne pravicovej vlády Netanjahua” a „takmer totálnej vojny proti palestínskemu ľudu, ktorá je morálne neprijateľná a porušuje medzinárodné právo”. Sanders žiadal, aby bola americká pomoc Izraelu (3,8 miliárd dolárov ročne) podmienená právom obyvateľov Gazy vrátiť sa do svojich domovov, ukončením násilia páchaného kolonistami na západnom brehu Jordánu a obnovením mierových rozhovorov smerom k riešeniu v podobe dvoch štátov.⁵

Paradoxom je, že čím viac demokratických politikov presadzuje propalestínske postoje, tým viac sa Biden snaží ísť v ústrety Netanjahuovi. Okrem niekoľkých marginálnych skupín, ktoré pokladajú útok Hamasu zo 7. októbra za „sionistickú propagandu”, nikto v USA nespochybňuje právo Izraela vojensky reagovať, no kritici si uvedomujú, že útoky zacielené na civilné obyvateľstvo Gazy a takmer úplné zničenie infraštruktúry pravdepodobne vyprovokujú protireakciu.

Americký prezident zrejme preceňuje svoj vplyv na Netanjahua. Ten sa ešte v roku 2001 zveril skupine kolonistov zo západného brehu, že „Američania sa dajú ľahko ovplyvniť podľa našich potrieb. Nebudú nám stáť v ceste”⁶. Šéf izraelskej vlády, ktorý má podporu svojich extrémistických ministrov a fanatických stúpencov, nebol v súkromí veľmi úctivý na adresu svojho amerického spojenca a vôbec sa netajil tým, že chce zorganizovať druhý palestínsky exodus vytlačením obyvateľstva z Gazy do Egypta a iných krajín. Podmienkou ukončenia vojny je splnenie troch cieľov: „Zničenie Hamasu, demilitarizovanie Gazy a deradikalizácia palestínskej spoločnosti”.

Joe Biden si tvrdohlavou podporou Izraela zhoršuje šance na vítazstvo v novembrových voľbách. S jeho proizraelskou politikou nesúhlasí väčšina demokratických voličov, najmä mladšia generácia: 70 % voličov mladších ako 24 rokov je proti spojenectvu Biden-Netanjahu. Mnohí Američania s arabskými koreňmi vyhlasujú, že Bidenovi hlas nedajú, zároveň si uvedomujú, že podpora Izraela je v republikánskom tábore ešte silnejšia.

Prečo Biden podstupuje toto politické riziko? Existuje viacero dôvodov. Jeho náklonnosť k Izraelu a k sionizmu nie je žiadnym tajomstvom. Počas prezidentskej kampane v roku 2020, keď sa jeho ľavicoví rivali Bernie Sanders a Elizabeth Warrenová odmietli zúčastniť zasadnutia AIPAC-u a požadovali podmienenú podporu Izraela (zhodne s väčšinou amerických Židov), Biden označil ich stanovisko za „absolútne škandalózne”. Ešte ako Obamov viceprezident sa v židovských kruhoch mimochodom pochválil: „Dostal som viac peňazí ako niektorí z vás”.

Americký prezident sa domnieva, že spojenectvo medzi Izraelom a USA nesmie byť spochybňované. Kedysi príležitostne zasahoval do Obamovej zahraničnej politiky, keď bolo potrebné zmierniť napätie spôsobené neochotou Izreaela udržiavať s Palestínou mierové vzťahy.⁷ Myslel si, že týmto spôsobom dokáže zabrániť agresívnemu plánu Netanjahua: anektovať západný breh Jordánu a zaútočiť na Hizballáh v Libanone.

Americké konzervatívne židovské organizácie, ktoré sa snažia sanckionovať každú odchýlku od požiadaviek ortodoxnej proizraelskej politiky, majú v krajine nepochybne veľký vplyv, čo si prezident USA uvedomuje. Keď v roku 2009 chcel novozvolený Obama obnoviť mierové rozhovory a zamedziť Izraelu rozširovať územie na západnom brehu Jordánu, AIPAC reagoval listom podpísaným 329 členmi Snemovne reprezentantov, v ktorom prezidenta žiadal, aby svoje zámery tlmočil Izraelčanom len „v súkromí”. Obama sám priznal, že za akýkoľvek malý spor s Izraelom sa „platí taká politická daň v jeho vlastnej krajine, aká nemá obdobu v prípade vzťahov so Spojeným kráľovstvom, Nemeckom, Francúzskom, Japonskom, Kanadou či inými najbližšími spojencami”.

Proizraelské organizácie dnes získavajú milióny dolárov od svojich konzervatívnych sponzorov, aby podporili kandidátov, ktorí podľa vzoru Donalda Trumpa bojujú proti progresívcom, nakoľko si uvedomujú, že tí voči izraelskej politike takí lojálni nebudú. A robia to napriek tomu, že sa 70 % amerických židov hlási k demokratom. United Democracy Project, volebný akčný výbor AIPAC-u, minul v roku 2022 takmer 36 miliónov dolárov, aby odstavil štyri najznámejšie predstaviteľky ľavicového krídla Demokratickej strany – Rashidu Tlaibovú, Ilhanu Omarovú, Alexandru Ocasio-Cortezovú a Ayannu Pressleyovú – pretože boli kritické voči izraelskej politike. Aj keď sa im to vtedy nepodarilo, tento rok sa o to pokúsia opäť. Hovorí sa aj o sume 100 miliónov dolárov, ktorá má zabezpečiť absolútnu podporu Izraelu a Netanjahuovej strany Likud. Pokiaľ neexistujú prijateľní kandidáti, AIPAC ich hľadá sám. Dvaja politici z detroitskej aglomerácie uviedli, že dostali ponuku 20 miliónov dolárov výmenou za kandidovanie proti Tlaibovej, jedinej palestínsko-americkej poslankyni v Kongrese, ktorá bola vylúčená z Výboru pre zahraničné veci Snemovne reprezentantov, pretože obhajovala práva Palestínčanov.⁸

Diskusia o izraelsko-amerických vzťahoch je poznačená alarmujúcim nárastom antisemitizmu, a tiež snahou niektorých židovských združení na čele s Ligou proti hanobeniu (ADL – Anti-Defamation League) stavať do popredia antisionizmus. Väčšina útokov proti Židom v USA totiž prichádza z tábora krajnej pravice. Údaje zozbierané ADL za rok 2022 ukazujú, že za každou vraždou spáchanou z nenávisti voči Židom v USA stál pravicový extrémista.⁹ Protestujúci, ktorí na zhromaždení v Charlottesville (2017) skandovali „Židia nás nenahradia”, boli neonacisti, a páchateľ masakry v synagóge Tree of Life v Pittsburghu (Pensylvánia), kde zomrelo jedenásť ľudí, bol biely rasista. Presne v deň odsúdenia strelca z Pittsburghu bol zatknutý ďalší pravicový extrémista, ktorý plánoval útoku na synagógu v Michigane. Ľavica je však v boji proti narastajúcemu bielemu nacionalizmu rozdelená – ani nie tak kvôli otázke podpory Palestíny, ako skôr v tom, ako túto podporu presadzovať.

Brutálny útok Hamasu iba prispel k týmto nezhodám, navyše protizraelské postoje sa odvtedy presadzujú náročnejšie. V Hollywoode napríklad propalestínski herci prišli o agentov a propalestínski agenti zas prišli o svojich klientov. Miliardársky dedič Jay Penske, ktorý vlastní newyorský umelecký časopis Artforum, vyhodil jedného redaktora po tom, čo zverejnil otvorený list na podporu palestínskeho ľudu. V New Yorku sa odohrala ďalšia podobná udalosť, keď odstúpil jeden z organizačných tímov kultúrneho centra 92nd Street Y (inštitúcie hlásiacej sa k sionizmu) v reakcii na zrušenú prednášku spisovateľa Viet Than Nguyena, ktorý sa previnil tým, že podpísal list na podporu Palestíny uverejnený v London Review of Books.¹⁰

Cenzúra na univerzitách

Najintenzívnejšie polemiky však prebiehali a stále prebiehajú na popredných amerických univerzitách. Bývalý sovietsky disident a prominentná osobnosť krajne pravicovej izraelskej politickej scény Natan Sharansky vyhlásil: „Táto vojna má okrem tunelov v Gaze a galilejských kopcov ešte ďalší front: Harvard, Yale, Penn a Columbiu”. Pravdou je, že novinári z veľkých médií sa o dianie na týchto prestížnych školách mimoriadne zaujímajú. Mnohí sú ich absolventmi, navyše židovská komunita tu má veľké zastúpenie.

Na amerických univerzitách cítiť veľký vplyv Saidovej knihy Orientalizmus a vyučuje sa tu menej manichejská verzia dejín Izraela než v minulosti (keď panovali obavy, že sa kritické postoje dotknú niektorých študentov a najmä ich rodičov). Dianie na elitných univerzitách Židia pozorne sledujú, pretože majú obavy, že v akademických a ľavicových kruhoch dochádza k zmene postojov voči Izraelu. Takmer všetci mladí Židia z vyššej strednej triedy majú vysokoškolské vzdelanie, avšak mnohí z nich si formovali názory na reálie Izraela v ideologických bublinách. Keď takíto študenti prídu na univerzitu, často objavia paralelný svet, v ktorom je Izrael zrazu definovaný ako utláčateľ a Palestína ako obeť. U mnohých to môže spôsobiť kognitívnu disonanciu a následne paniku. Ich rodičia sú zdesení ešte viac, keď vidia, že do školného investovali stovky tisíc dolárov a domov sa im vracajú deti s kritickými postojmi, ktoré sú síce opodstatnené, ale pre nich ako Židov bolestivé a urážlivé.

Konzervatívne židovské organizácie sa zas snažia presadzovať názor, že „antisionizmus je antisemitizmus” a že výraz „slobodná Palestína” je sám o sebe prejavom antisemitizmu, ako tvrdí Jonathan Greenblatt, riaditeľ ADL. Takéto útoky smerujú často práve na univerzity, kde sa medzi študentmi i učiteľmi objavujú propalestínske postoje. Pokusy ADL a ďalších pravicových organizácií obmedzovať slobodu prejavu na univerzitách majú podporu aj v médiách – najmä vo Fox News a New York Post, ktoré vlastní Murdochova mediálna spoločnosť, ale aj v ďalších (menej pravicových) spravodajských redakciách. Tie isté organizácie sa snažia ovplyvniť súkromných investorov, aby pohrozili školám, že za podporu Palestíny prídu o sponzorské príspevky.

Miliardár Marc Rowan, šéf investičného fondu Apollo Global Management a predseda organizácie United Jewish Appeal v New Yorku, je aj jedným z hlavných sponzorov ADL. Rowan zároveň sedí v poradnom výbore Wharton School, ekonomickej fakulty Pensylvánskej univerzity a zorganizoval (ešte pred udalosťami zo 7. októbra) kampaň za odvolanie rektorky Elizabeht Magillovej.

Rowanovi prekážalo, že sa v univerzitnom kampuse 22. septembra uskutočnil literárny festival „Palestine Writes” na počesť zosnulej palestínskej poetky Salmy Khadra Jayyusiovej. Podľa časopisu The American Prospect Rowan obvinil organizátorov, že „obhajovali etnické čistky” a „vyzývali k nenávisti voči Židom”, avšak žiadne dôkazy podporujúce tieto obvinenia nepredložil. Zrejme preto, lebo išlo o literárny festival, nie o politický míting a už vôbec nie o antisemitskú akciu. Rektorka Magillová napriek tomu zverejnila vyhlásenie, kde dôrazne a jednoznačne odsúdila antisemitizmus a zároveň pripomenula poslanie univerzity presadzovať slobodnú výmenu myšlienok, dialóg so židovskými študentmi a garanciu ich bezpečnosti. Zaviazala sa, že sa o to bude snažiť ešte viac ako v minulosti.

Tlak zo strany politikov, bývalých študentov a sponzorov sa však po 7. októbri ešte viac vystupňoval. Magillová bola, rovnako ako rektorka Harvardu Claudine Gayová a rektorka Massachusetts Institute of Technology (MIT) Sally Kornbluthová, vypočúvaná v Kongrese pre údajnú laxnosť pri postihovaní antisemitských prejavov. Rektorky sa bránili právnymi argumentmi, no otázky vypočúvateľov boli zámerne naformulované tak, aby vyvolali medzi stúpencami Izraela pohoršenie. Magillová odstúpila 10. decembra, čo povzbudilo Snemovňu reprezentantov (s väčšinovým zastúpením republikánov) ísť po ďalších dvoch rektorkách. Akademické prostredie bolo z tohto agresívneho nátlaku poslancov a mecenášov šokované: „Miliardári, ktorí nie sú zvolenými poslancami a nemajú žiadnu kvalifikáciu v tejto oblasti, sa snažia ovplyvňovať rozhodnutia na akademickej pôde. Tie by však mali ostať výlučne v kompetencii univerzít, pokiaľ si chcú zachovať legitimitu a autonómiu voči záujmom súkromných osôb,” píše sa v protestnom stanovisku výkonného výboru Americkej asociácie univerzitných profesorov za Pensylvánsku univerzitu.

Všetky špičkové univerzity v USA čelia podobným problémom. Miliardár Bill Ackman žiadal Harvardovu univerzitu, aby zverejnila zoznam nevhodných študentov, ktorí by nemali byť prijatí do zamestnania kvôli podpore Palestíny. Sú medzi nimi členovia tridsiatich štyroch študentských organizácií, ktoré podpísali list s obvinením Izraela z „plnej zodpovednosti za násilie, ktoré dnes prebieha”¹¹. Jedna extrémistická skupina dokonca poslala do ulíc Cambridgu (Massachusetts) auto s elektronickým bilboardom, kde sa objavovali mená a tváre študentov spolu s nápisom „Najväčší antisemiti z Harvardu”. Iná proizraelská skupina zas na internete zverejnila mená propalestínskych aktivistov s nasledovným textom: „Vašou povinnosťou je zabezpečiť, aby dnešní radikáli neboli zajtrajšími zamestnancami”.

Ackman medzičasom spustil ďalšiu kampaň za odvolanie rektorky Harvardu Gayovej – historicky prvej ženy čiernej pleti vo vedení Ivy League (združenia ôsmich najlepších univerzít na severovýchode USA – pozn. red.). Gayová nebola obviňovaná z toho, že neodsúdila konanie Hamasu alebo antisemitizmus vo všeobecnosti, ale z toho, že ich odsúdila spôsobom, ktorý Ackman a jeho kolegovia považovali za neadekvátny. Rektorka musela 2. januára rezignovať, pričom oficiálnym dôvodom bolo obvinenie z plagiátorstva.

Napriek tomu, že vzťahy Izraelu a Palestíny vyvolávajú ostré diskusie na mnohých amerických školách, nikto na akademickej pôde neobviňuje študentov z antisemitizmu. V roku 2017 dokonca výskumníci z Brandeis University realizovali na túto tému prieskum v štyroch renomovaných kampusoch a dospeli k záveru, že „židovskí študenti sú na mieste svojho štúdia vystavovaní antisemitizmu iba zriedkavo. (…) Nemyslia si, že ich kampus je nepriateľsky nastavený voči Židom. (…) Väčšina z nich si nemyslí, že ich okolie zaujíma nepriateľské postoje voči Izraelu”¹². Výskumníci z programu židovských štúdií Stanfordovej univerzity dospeli k podobnému záveru na základe pozorovania študentského života v piatich kalifornských kampusoch. Židovskí študenti, ktorí boli vybraní ako respondenti, potvrdili malý výskyt antisemitizmu a ako Židia nepociťovali ohrozenie vo svojom študentskom prostredí.¹³

K incidentom medzi moslimskou a židovskou komunitou príležitostne dochádza, avšak viaceré univerzity – vrátane Harvardu, Pensylvánskej univerzity, Stanfordu či Newyorskej univerzity – reagovali vytvorením komisií na boj proti antisemitizmu, čím chceli zároveň upokojiť aj svojich sponzorov. V prípade potreby by komisie dokonca mohli iniciovať vylúčenie zamestnancov.¹⁴ Keď sa na viacerých amerických univerzitách naplánovalo premietanie filmu Israelism, dokumentu dvoch židovských filmárov s kritickým pohľadom na sionizmus, projekcie boli neskôr zrušené – často na poslednú chvíľu, keď už diváci sedeli v sále. Vážnejší incident sa však odohral koncom novembra vo Vermonte, kde boli postrelení traja palestínski študenti, ktorí mali na sebe arafatky.¹⁵

Návrat mccarthizmu

Skutočnú výzvu pre vedenie univerzít predstavuje agresívny aktivizmus skupiny Študenti za spravodlivosť v Palestíne (SJP – Students for Justice in Palestine). Aktivisti z tejto skupiny sa uchyľujú aj k osobným útokom. V dokumentoch hnutia sa objavuje aj zmienka o útoku Hamasu zo 7. októbra ako o „historickom víťazstve”, a tiež plán akcií, ktoré je potrebné uskutočniť, aby mohla nastať revolúcia. Niektoré pobočky SJP zašli až tak ďaleko, že zverejňovali zábery paraglajdistov ako odkaz na parašutistov z Hamasu, ktorí 7. októbra napadli izraelských civilistov na hudobnom festivale blízko hranice s Gazou. Následne bolo hnutie SJP zakázané na The George Washington University, Brandeis University a na Columbia University. Pokiaľ ide o Kolumbijskú univerzitu, tá zakázala aj miestnu pobočku Židovský hlas za mier (Jewish Voice for Peace). Ultrakonzervatívny guvernér Floridy Ronald DeSantis nariadil univerzitám vo svojom štáte, aby „deaktivovali” pobočky SJP, pretože poskytujú materiálnu podporu teroristickým skupinám. Toto prehnané obvinenie šíril aj Jonathan Greenblatt, riaditeľ ADL.¹⁶

Kongres žiada ešte viac a Biely dom je s ním súčinný – už oznámil, že bude iniciovať opatrenia v rezorte školstva, spravodlivosti a vnútra, aby ochránil Židov na univerzitách pred nebezpečenstvom a nevraživosťou.¹⁷

Súčasná politická atmosféra začína pripomínať mccarthizmus (antikomunistickú hystériu sprevádzanú falošnými obvineniami, vydieraním a prenasledovaním mnohých Američanom, najmä v 50. rokoch – pozn. red.). Jediná politická moc, ktorú majú Palestínčania v USA alebo na Blízkom východe pritom spočíva v tom, že poukazujú na vlastnú existenciu. V tom, že odmietajú mlčať a že bránia Izraelu, aby ich vytláčal v tichosti a bez kritiky. Práve o to išlo aj Hamasu pri útoku na izraelských civilistov a – bohužiaľ pre samotných Palestínčanov – kvôli masakru zo 7. októbra je nádej, že si svoj osud budú raz určovať sami, ešte nereálnejšia ako kedykoľvek predtým.

Autor je americký historik a autor knihy We Are not One: A History of America’s Fight Over Israel (Basic Books, New York, 2022).

Preložil Peter Žiak

1. Pozri « Israël s’aliène les Juifs américains », Le Monde diplomatique, február 2019; Ibrahim Warde, «Il ne peut y avoir de paix avant l’avènement du Messie », Le Monde diplomatique, september 2002. ↩︎
2. Pozri «Le retour du „secrétaire d’État aux sales guerres”, Le Monde diplomatique, marec 2019. ↩︎
3. Alex Seitz-Wald, « Hundreds of Jewish organisation staffers call for White House to back Gaza cease-fire », NBC News, 7. december 2023. ↩︎
4. Patricia Zengerle, « US Democrats urge Biden to push Israel over Gaza humanitarian assistance », Reuters, 20. november 2003. ↩︎
5. « Sanders calls for conditioning aid to Israel amidst the growing crisis in Gaza and the West Bank » oficiálna webstránka Bernieho Sandersa, 18. november 2023. ↩︎
6. Ron Kampeas, « Netanyahu changed the way Americans view Israel – but not always in the way he wanted », Jewish Telegraph Agency, 2. jún 2021. ↩︎
7. Peter Beinart, « Joe Biden’s alarming record on Israel », Jewish Currents, 27. január 2020. ↩︎
8. Sara Powers, « A second Michigan senate candidate says he was offered $20M to run against Rashida Tlaib », CBS News, 28. november 2023. ↩︎
9. « Written testimony of Amy Spitalnick », Human Rights First, 16. máj 2023. ↩︎
10. Alexander Zevin, « Gaza and New York », New Left Review, n°144, Londýn, november – december 2023. ↩︎
11. Sellers Hill a Nia L. Orakwue, « Harvard student groups face intense backlash for statement calling Israel “entirely responsible” for Hamas attack », The Harvard Crimson, Cambridge (Massachusetts), 10. október 2023. ↩︎
12. Graham Wright, Michelle Shain, Shahar Hecht a Leonard Saxe, « The limits of hostility: Students report on antisemitism and anti-Israel sentiment at four US universities », Brandeis University, Waltham (Massachusetts), december 2017. ↩︎
13. « New study by professor Kelman finds lower levels of anti-sentiment at US universities », Stanford Global Studies, 15. september 2017. ↩︎
14. Peter Beinart, « Harvard is ignoring its own antisemitism experts », Jewish Currents, 11. december 2023. ↩︎
15. Nadia Abu El-Haj, « The Eye of the Beholder », The New York Review, 24. december 2023. ↩︎
16. Alex Kane, « The push to “deactivate” Students for Justice in Palestine », Jewish Currents, 21. november 2023. ↩︎
17. Emma Green, « How a student group is politicizing a generation on Palestine », The New Yorker, 15. december 2023. ↩︎