Avatar 2: Cesta vody (2022) má jednoznačnú environmentálnu a antikolonialistickú agendu. Planéta Pandora, kde sa dej filmu odohráva, zosobňuje ideálny svet, v ktorom fauna a flóra prebývajú v harmónií. Do veľkolepého vizuálu je zabalená výzva na prehodnotenie vzťahu k pozemskej prírode – film sa však nevzdáva klasickej binárnej opozície medzi prírodou a kultúrou. Avatar 2: Cesta vody sa radí k filmom, ktoré sú v prvom rade audiovizuálnou atrakciou – prináša vysoko technologizované, spektakulárne predstavenie. V súvislosti s Cestou vody sa spomínalo najmä inovatívne použitie najnovších efektov metódy natáčania tzv. motion capture, ktoré pomerne presne replikujú správanie vody na rozličných povrchoch a pohyb tiel vo vode. Dej sa podriaďuje vizuálu – rozprávanie je vystavané tak, aby predviedlo čo najviac atraktívneho pohybu v lahodných farbách. Čo sa príbehu týka, od takého opulentného filmu sa očakávalo trochu viac, a to aj po zohľadnení jeho mainstreamového zacielenia. Režisér James Cameron sa snaží vytvoriť nový, osobitý svet a vtiahnuť doň diváctvo útokom na zmysly. Okrem bojových scén (ktoré Cameron údajne v strihu skracoval s cieľom nepodporovať fetišizáciu zbraní) film mámi predovšetkým pôsobivým prírodným prostredím planéty Pandora, ktorá stojí v centre príbehu. Vegetácia na Pandore je bujná, vlhká, dokonalá – ako z knihy Genezis. [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
Predchádzajúci
O odmeňovaní, ľuďoch a o ich platoch v prostredí nezriaďovaných kultúrnych centier - časť prvá: Tabu
Ďalší
