Nobelova cena za mier pre Navi: povzbudenie v pochmúrnych časoch

Nobelova cena za mier udelená Navi Pillay je nielen uznaním jej celoživotného úsilia o ochranu ľudských práv a o stíhanie najzávažnejších medzinárodných zločinov, ale aj dôležitým signálom v čase, keď Donald Trump a ďalší spochybňujú medzinárodné právo.

Udelenie Nobelovej ceny za mier juhoafrickej sudkyni Navanethem „Navi“ Pillay patrí k málu radostných správ našej súčasnosti. Nórsky Nobelov výbor po vlaňajšom fiasku s venezuelskou opozičnou političkou Maríou Corinou Machadovou, ktorá servilne – a absurdne – odovzdala Nobelovu cenu za mier Donaldovi Trumpovi, tentoraz zvolil múdro.

Na strane utláčaných

Existuje iba málo ľudí, ktorí svojím celoživotným pôsobením stelesňujú boj za ľudské práva a proti genocíde tak ako Navi Pillay. Mal som tú česť pracovať pre ňu v rokoch 2010 až 2014, keď bola vysokou komisárkou OSN pre ľudské práva. V tejto funkcii preukázala hlboký humanizmus a zásadovosť, a to najmä v otázkach boja proti rasizmu a ochrany práv menšín vrátane migrantov a migrantiek. Nebála sa pritom kriticky vyjadrovať ani o politike európskych demokracií. Príkladom bola jej oficiálna návšteva Talianska v roku 2010, počas ktorej sa zastavila aj v rómskych getách na okraji Ríma a v detenčnom centre pre migrantov. Samozrejme, vtedajšej vláde Silvia Berlusconiho sa to vôbec nepáčilo.

Navi Pillay ako vysoká komisárka nebola len hlasom antikolonialistického „tretieho sveta“. Spomínam si, ako otvorene vystúpila proti predstaviteľom afrických krajín v otázke diskriminácie osôb s odlišnou sexuálnou orientáciou. Pripomínala im, že ich povinnosťou je nasledovať príklad Nelsona Mandelu, ktorý pomohol presadiť uzákonenie práv osôb LGBTIQ+ v ústave demokratickej Juhoafrickej republiky, a neschovávať sa pohodlne za verejnú mienku.

Kľúčový je však prínos Navi Pillay v boji proti zločinu genocídy – od Rwandy až po Gazu. Ako sudkyňa Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu sa vo veľkej miere podieľala na tom, že tribunál v historickom rozsudku z roku 1998 uznal ako prvý medzinárodný súd, že genocídu možno spáchať aj prostredníctvom znásilňovania a sexuálneho násilia.

Nobelova cena pre Navi je však v dnešných ťažkých časoch aj – a dokonca predovšetkým – prejavom podpory medzinárodného práva a spravodlivosti. Nobelov výbor sa tak jednoznačne postavil na stranu medzinárodného poriadku založeného na dodržiavaní pravidiel, ktorý dnes čelí priamemu útoku zo strany tých, ktorí ním otvorene pohŕdajú alebo sa dokonca snažia o jeho rozpad.

Zvíťazí ochrana dôstojnosti každého človeka alebo brutálne právo silnejšieho?

Nemôže nás prekvapiť, že Nobelova cena pre Navi Pillay – a s ňou spojená podpora dodržiavania medzinárodného práva – sa nepáči tým, ktorí sami porušujú ľudské práva alebo sa dokonca dopúšťajú genocídy. Čím väčšia je ich vlastná vina, tým zúrivejšie útočia na ocenenie a jeho nositeľku.

Podobne by však útočili na každého obhajcu či obhajkyňu ľudských práv. Najmocnejší muž planéty reagoval na túto správu vyhrážkami adresovanými Nórsku a tvrdením, že Nobelovu cenu mal, naopak, dostať on – okrem iného za vojnu proti Iránu (!). To je už svet úplne hore nohami! Znamená to, že by sa mala Nobelova cena za mier udeľovať za rozpútanie vojny? Za bombardovanie dievčenských škôl?

O Navi Pillay sa Trump vyjadril pohŕdavo, že je „liberálna“ (čo v jeho chápaní znamená „ľavicová“), pracuje pre OSN a „nikto ju nepozná“. To posledné je, žiaľ, do veľkej miery pravda. Žijeme totiž v pokrivenom svete, v ktorom poznáme – a sme nútení a nútené poznať – skôr mená rôznych diktátorov a psychopatov, bez ktorých by sme sa zaobišli. Vďaka Nobelovej cene za mier však bude Navi Pillay predsa len poznať oveľa viac ľudí ako doteraz.

Nemožno sa však ubrániť dojmu, že Trump a jemu podobní tušia, že ich činy si zaslúžia skôr medzinárodné vyšetrovanie ako mierové ceny. Krátko po oznámení mena tohtoročnej laureátky Nobelovej ceny za mier totiž americká vláda oznámila plošné sankcie proti Medzinárodnému trestnému súdu v Haagu – jedinému stálemu medzinárodnému súdu s právomocou stíhať jednotlivcov za genocídu, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a zločin agresie.

Ťažko povedať, či išlo o odvetu za Nobelovu cenu pre Pillay, ktorá v minulosti pôsobila ako sudkyňa tohto súdu, alebo o vopred pripravený krok. Isté je, že aj toto je príkladom sveta postaveného na hlavu: sankcie, ktoré majú byť namierené proti páchateľom takýchto zločinov, sa obracajú proti tým, ktorých úlohou je tieto zločiny vyšetrovať a ich páchateľov súdiť.

Sama Navi Pillay v jednom z prvých verejných vyhlásení po oznámení udelenia Nobelovej ceny za mier odsúdila americké sankcie proti Medzinárodnému trestnému súdu a vyzvala USA, aby sa vrátili k úlohe obhajcu ľudských práv a medzinárodného poriadku.

Boj o medzinárodné právo a spravodlivosť pokračuje. Je to boj o podobu ľudského spolunažívania na celej planéte: o to, či preváži ochrana ľudských práv a dôstojnosti každého človeka, alebo zvíťazí brutálne právo silnejšieho. Nobelova cena pre Navi Pillay je v tomto boji symbolickou kvapkou na strane dobra a povzbudením v pochmúrnych časoch.

Autor je obhajca ľudských práv, lekár a prekladateľ

Text publikujeme s láskavým zvolením českého internetového Deníka Referendum