Nádej pre zdravé životné prostredie a udržateľnosť v Palestíne

Mazin Qumsiyeh9. júna 2020735

English version

V roku 1992 členské krajiny Organizácie spojených národov prijali Dohovor o biologickej diverzite, ktorého cieľom je ochrana biodiverzity, udržateľné využívanie prírodných zdrojov a zabezpečenie spravodlivého a rovnocenného prospechu z ich využívania. Schválením Cieľov udržateľného rozvoja sa zaviazali ukončiť chudobu a hlad, zabezpečiť dostupnosť a trvalo udržateľný manažment vody, prístup k čistej energii, zdravé ekosystémy a presadzovať formy vládnutia, ktoré nás privedú k udržateľnej spoločnosti. Zhoršovanie klimatickej krízy a pandémia COVID-19 nám ukázali, ako veľmi sme od ich napĺňania vzdialení a aké nedostatočné sú naše reakcie na globálnej úrovni. Rozvojové krajiny, v ktorých žije väčšina svetovej populácie, čelia osobitným výzvam. V tomto článku sa pokúsim vysvetliť, ako sme sa v roku 2014 lokálne pokúsili na tieto výzvy odpovedať založením Palestínskeho inštitútu pre biodiverzitu a udržateľnosť na Betlehemskej univerzite a čo sme sa pri našich aktivitách naučili.

Na konci devätnásteho storočia, predtým, ako sa rozbehol sionistický koloniálny projekt, bolo v Palestíne asi 1300 obcí a miest. Počet obyvateľov bol nízky a pre biodiverzitu nepredstavoval problém. Žilo tu 850 000 ľudí rozličného vierovyznania: 3 % židov, 13 % kresťanov, 80 % moslimov a 4 % obyvateľov s iným vyznaním. Až po založení štátu Izrael, v priebehu rokov 1948 až 1950, prebehla rozsiahla vlna etnických čistiek a sionisti získali kontrolu nad väčšinou palestínskeho územia. Viac ako 500 obcí a miest bolo zničených. Na ich mieste vysadili európske borovice, ktoré poškodili miestne ekotopy. Borovice si zvolili pre ich rýchly rast. Mali zakryť rozvaliny kamenných domov, aby sa ľudia, ktorí boli z oblasti vysídlení, nemali kam vrátiť. Nevyhnutným dôsledkom dovozu a rozšírenia druhov, ktoré sa predtým v tejto časti sveta nevyskytovali, boli zmeny v miestnych biotopoch. Dotkli sa poľnohospodárskych aj voľne žijúcich druhov. Borovicové monokultúry navyše zvýšili riziko ničivých požiarov v celej oblasti. Dnes, v čase klimatických zmien, je to dedičstvo s obzvlášť nepríjemnými dôsledkami.

Importovaná deštrukcia

Okupácia a kolonizácia spôsobili miestnej populácii a životnému prostrediu mnoho závažných problémov. Mohli by sme do detailu rozobrať desiatky príkladov, no teraz sa pozrieme len na dva z nich, aby sme si ukázali, aký ohromný dosah mali niektoré terénne úpravy. Sionistické hnutie sa spočiatku venovalo predovšetkým vodohospodárskym projektom: vysušeniu mokradí v Chulskom údolí (arab. Hula) a odkloneniu toku rieky Jordán. Prvý spôsobil, že z dotknutého územia zmizlo 119 druhov, druhý viedol k dezertifikácii Jordánskeho údolia a vysychaniu Mŕtveho mora. Nový kanál medzi Červeným morom a Mŕtvym morom, ktorý má problém vysychania Mŕtveho mora vyriešiť, katastrofálne zasiahne život v údolí Araba a koralové útesy v Červenom mori. Jordánsku pri jeho výstavbe vznikne dlh, ktorý sa môže vyšplhať až na 20 miliárd dolárov a bude takmer nemožné ho splatiť. Ale to nie je prekvapivé, projekty financované Svetovou bankou a Medzinárodným menovým fondom tak obvykle končia.

Menší, no stále ničivý vplyv majú i ďalšie opatrenia. Tie izraelské priemyselné podniky, ktoré najviac znečisťujú životné prostredie, stoja na palestínskych územiach. Osady a múry jazvia biblickú a prírodnú krajinu. Izraelskí osadníci a okupačná armáda pravidelne ničia majetky Palestínčanov a Palestínčaniek: napríklad podpaľujú ich stromy a vyvážajú splašky na ich polia. Izraelské osady boli postavené – a stále sa stavajú a rozširujú – na ukradnutej palestínskej pôde, väčšinou na vyvýšených miestach (svahoch a vrcholoch kopcov). Domorodé obyvateľstvo nemá nárok na rovnaký prístup k vode ako izraelskí kolonizátori. Palestínčanky a Palestínčania sa často nedostanú ani k takému množstvu vody, aké odporúča Svetová zdravotnícka organizácia, zatiaľ čo Izraelčanky a Izraelčania jej môžu získať mnohonásobne viac. Okupácia ohrozuje udržateľný rozvoj a ochranu životného prostredia aj v mnohých ďalších prípadoch – často stačí, že sa z nej dá profitovať. Ako ďalšie príklady môžeme spomenúť konfiškáciu solárnych panelov, ktoré napomáhajú prekonať výpadky prúdu, používanie zakázaných zbraní ako sú bomby s bielym fosforom alebo ochudobneným uránom, či kvapalnej chemickej zbrane s príznačným názvom „skunk“ na rozháňanie demonštrácií a slzotvorného plynu s prídavkom dráždivých látok spôsobujúcich kožné vyrážky.

Zakladateľ Izraelského zväzu na ochranu prírody Alon Tal priznáva, že „… je to sionistický paradox. Prišli sme sem obnoviť krajinu a namiesto toho sme ju kontaminovali.“

Ochrane životného prostredia v Palestíne bránia aj iné faktory ako okupácia. Rýchly nárast počtu obyvateľov, ktorý je spôsobený vysokou pôrodnosťou a migráciou, vytvára veľký tlak na neveľké územie a nedostatočné zdroje vody. Situáciu zhoršuje aj industriálne poľnohospodárstvo importované zo Západu. Využíva pesticídy a monokultúrne pestovanie plodín. Vynucovanie právnych noriem, ktoré ochraňujú životné prostredie, nie je prioritou a spoločnosť je stále do veľkej miery odtrhnutá od prírody a sústredí sa na holé prežitie. Výskum a snahy o zlepšenie situácie boli dosiaľ aj pre túto komplikovanú a napätú situáciu veľmi chatrné. V tejto súvislosti by som sa rád zmienil o vynaliezavosti ľudí v Gaze, kde s pomocou zo zahraničia začali vyrábať fonendoskopy na 3D tlačiarni, inovujú solárne pece a strešné záhrady alebo recyklujú trosky budov na nové tehly. K vývoju technológií a zapájaniu žien do týchto procesov významne prispieva práca inžinierky Majd Mashharawi.

Naša odpoveď a prvé úspechy

V roku 2014 bol založený Palestínsky inštitút pre biodiverzitu a udržateľnosť (Palestine Institute of Biodiversity and Sustainability, PIBS) a Prírodovedné múzeum na Betlehemskej univerzite. Pri ich vzniku zohrávala rozhodujúcu úlohu dobrovoľnícka práca a lokálni donori, dôležité však bolo zapojenie vznikajúcich inštitúcií do globálnych sietí (viď nižšie). Obe tieto inštitúcie sa zameriavajú na výskum, vzdelávanie a ochranu životného prostredia, kultúry a historického dedičstva. Zhromaždené poznatky využívame pri presadzovaní zodpovedných vzťahov medzi ľuďmi a všetkými zložkami životného prostredia. Snažíme sa pracovať na lokálnej, regionálnej, ale aj globálnej úrovni a prispieť k napĺňaniu globálnych cieľov OSN ako sú zdravý spôsob života a zdravé životné prostredie.

Jeden z našich menších projektov pomohol tridsiatim rodinám, aby si v záhrade múzea zriadili drobné políčka. Na vzniku našej komunitnej záhrady sa podieľali deti. Neskôr sme spomedzi nich vybrali dvanásť najaktívnejších a pomohli sme im založiť domácu záhradku. Bolo medzi nimi aj niekoľko detí z utečeneckých rodín, no nebolo potrebné, aby mali pri dome vlastnú pôdu, naučili sme ich, ako si založiť záhradku aj na balkóne (utečenecké tábory sú husto zastavané, pozn. prekl.). Po tom, ako sa pandémia COVID-19 objavila aj v Palestíne a do platnosti vstúpili opatrenia na obmedzenie pohybu, sa ukázalo, že tento projekt môže byť veľmi užitočný, a ešte sa rozšíril. V školách sme založili niekoľko environmentálnych krúžkov, ktoré tiež inšpirovali žiakov a študentky, aby počas trvania protipandemických opatrení tieto poznatky preniesli do svojich domovov. Náš inštitút nepomáha len ľuďom, ale aj rastlinám a živočíchom. Zriadili sme záchrannú stanicu pre divo žijúce zvieratá. V prípade potreby ich môže prijať, liečiť a následne vypustiť do prírody. Doposiaľ sme takto vyliečili a vypustili do prírody viacero hadov, hyenu, myšiaka, dvoch výrov a mnoho ďalších vtákov, plazov a cicavcov. V záhrade inštitútu chránime rastliny, ktoré tu rástli pôvodne, ale aj rastliny, ktoré sme v nej vysadili. Dnes v nej rastie najmenej 388 druhov rastlín. Nájdeme medzi nimi aj vzácne a ohrozené druhy, napríklad kosatce alebo orchidey.

PIBS počas posledných piatich rokov publikoval desiatky štúdií z aplikovaných výskumov. Týkali sa rôznych oblastí, od zdravého životného prostredia a biodiverzity cez udržateľné formy zaobstarávania obživy až po vzdelávanie. Zriadili sme poľnohospodárske výskumné centrum a botanickú záhradu a využili sme ich pri pomoci miestnym poľnohospodárom. Na základe našich výskumov sme napríklad vyškolili niekoľko farmárov, aby mohli využívať hydropóniu. Vytvorili sme aj vzdelávací program, do ktorého sa zapojili tisíce miestnych, ale aj zahraničných návštevníčok a návštevníkov, ktorí sa dozvedeli, akým výzvam v Palestíne čelíme a aké máme možnosti. Nadviazali sme vzťahy s miestnymi i globálnymi vládnymi aj mimovládnymi organizáciami, ktoré nám pomáhajú zlepšovať životné prostredie a presadzovať udržateľné riešenia.

Vytvorili sme integrovaný systém výskumu, vzdelávania a ochrany životného prostredia, aby sme pomohli riešiť niektoré z najpálčivejších problémov krajiny súženej okupáciou. Naším hlavným heslom je rešpekt: v prvom rade k nám samotným, potom k ostatným ľuďom a aj k všetkým zložkám životného prostredia. Priestory múzea a botanickej záhrady tvoria integrovaný ekosystém. Sú takpovediac prírodnou oázou v Betleheme, a tiež oázou pre mladých ľudí hľadajúcich alternatívne a nové cesty k vnímaniu samých seba a svojho okolia.

Botanická záhrada a výskumné centrum pre experimentálne poľnohospodárstvo vyvíjajú moduly, ktoré sa šíria ako kruhy na vode. Dajú sa dobre použiť a zopakovať aj na iných miestach. Štúdie, ktoré publikuje PIBS, inšpirujú k podobným projektom aj ľudí v ďalších rozvojových krajinách. Záujem často prejavujú skôr, než sa stihneme podeliť o všetky naše skúsenosti.

Spolupráca poráža beznádej

Spomínané úspechy sme dosiahli s obmedzenými zdrojmi a prostredníctvom prevažne dobrovoľníckej práce niekoľkých zanietených ľudí. Základnými predpokladmi nášho úspechu sú: prístup zdola nahor, zapojenie lokálnych aj medzinárodných dobrovoľníčok a dobrovoľníkov, kolaboratívny výskum, využívanie technológií a zapojenie domácich a medzinárodných študentov a študentiek.

O svoju úrodu sa v PIBS delíme s miestnymi ľuďmi. Vďaka tomu sme sa začali vo zvýšenej miere venovať permakultúre (vrátane hydroponického pestovania a akvakultúry). Podieľali sme sa na náraste ekoturizmu v štyroch komunitách (Husán, Battír, al-Waláža, Bejt Žála) v údolí al-Machrúr, zaradenom do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, kde sme pomohli osemdesiatim farmárom a ďalším miestnym ľuďom.*

S postupujúcou klimatickou zmenou a rastúcou populáciou stúpa význam spomenutých aktivít pre trvalo udržateľný rozvoj. Ľudia si vypestujú potraviny vo svojich vlastných záhradách, sú menej zraniteľní, zvýšia si príjem a zlepšuje sa ich potravinová bezpečnosť. Kvalitnejšie biopotraviny, záhradkárčenie a pobyt na čerstvom vzduchu posilňujú fyzické aj psychické zdravie ľudí z marginalizovaných komunít žijúcich v zložitých podmienkach spôsobených okupáciou. Používanie hnojiva získaného kompostovaním rastlinného odpadu pozitívne vplýva na rast vegetácie, čo zároveň znižuje negatívne účinky klimatickej zmeny.

Cez sociálne siete nás povzbudzujú kolegovia a kolegyne aj neznámi ľudia z celého sveta. Človek si musí dávať pozor, aby na sociálnych sieťach netrávil príliš veľa času. Zároveň nám však tieto platformy, ak sa s nimi efektívne narába, umožňujú plodnú spoluprácu a sieťovanie. Cez platformy ako VolunteerMatch, WorkAway, Facebook a LinkedIn sa nám podarilo získať výraznú podporu, spoznať potenciálnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčky, spolupracovníkov a spolupracovníčky a aj donorov.

V súčasnosti budujeme s podporou EÚ špičkové regionálne centrum pre biodiverzitu,* ktoré bude verejnosti prezentovať hodnotu ochrany biodiverzity v prírode aj ľudských komunitách. Tieto úžasné nové nástroje nám aj vo veľmi ťažkých podmienkach kolonizácie a ekonomickej deprivácie poskytujú možnosť zrýchleného rozvoja, a dokonca nám umožňujú vyrovnať sa najlepším svetovým centrám pre výskum, vzdelávanie a ochranu životného prostredia. Keď sa usilovnosť, spolupráca, sieťovanie a transdisciplinárny prístup zmieša s trochou pokory, dá sa dosiahnuť veľmi veľa.

*Mierovej iniciatíve Európskej únie sme veľmi vďační za podporu rodiaceho sa Centra pre biodiverzitu na PIBS a Darwinovej iniciatíve a Národnej zemepisnej spoločnosti (National Geographic Society) za podporu našej práce v údolí al-Machrúr.

Autor je zakladateľ a dobrovoľnícky riaditeľ Palestínskeho prírodovedného múzea a Palestínskeho inštitútu pre biodiverzitu a udržateľnosť (PIBS) na Betlehemskej univerzite, aktivista a publicista známy aj ako autor knihy Sharing the Land of Kanaan (Ako spoločne využívať krajinu Kanaánu)

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *

Partneri: