alebo ZUŠ na kolesách Umenie je pre dieťa svetom slobody. Na východe Slovenska pôsobí ZUŠ, ktorá si slobodu vložila do svojich hodnôt. Slobodu autentickosti. Slobodu ísť na perifériu k deťom, ku ktorým nikto ísť nechce. Slobodu prvoplánovo nebažiť po úspechu. Prináša možnosti mestských detí do dedín. Dovoľuje im tvoriť a dokazovať, že umenie je normálnou súčasťou bežných dní. A učitelia a učiteľky deň po dni putujú s plnými kuframi za prácou, ktorá im dáva zmysel. Spádová obec Havaj mala v osemdesiatych rokoch – okrem senzáciu vyvolávajúceho mena – všetko, čo si dieťa mohlo priať. Mala škôlku. Mala plne funkčnú školu s učiteľkami a učiteľmi, čo si potrpeli na to, aby sme vo svidníckom okrese patrili k najlepším a aby sa žiaci a žiačky aktívne zapájali do súťaží a mimoškolských aktivít. Mala obecnú knižnicu s regálmi plnými kvalitných kníh. Organizovali sa tu obecné festivaly, kino pravidelne premietalo, v kultúrnom dome hosťovalo prešovské divadlo. Roky v škole som si užívala a harddisk vo svojom detskom mozgu som si plnila všeličím, čo by sa mi raz mohlo zísť. Iba otcov akordeón odložený v kufri na chodbe mi pripomínal, že môjmu svetu niečo chýbalo a nebolo to fér. Otec na akordeón hrával. Dobre a často. A ja som po tom túžila tiež. Hudba mi prinášala niečo, čo [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
