„Všeobecne panuje presvedčenie, že bankári financujú to, čo stavitelia stavajú. V skutočnosti je opak pravdou. Peniaze sú sine qua non. Ak máte peniaze, budete stavať.“ Citát developera z eseje americkej teoretičky mestského plánovania Susan Fainsteinovej s názvom Financialisation and justice in the city (Financializácia a spravodlivosť v meste) celkom presne vystihuje dynamiku, ktorú do mestského rozvoja priniesla financializácia. Stavitelia nestavajú to, čo je na mieste potrebné a žiadané z hľadiska verejného záujmu. Namiesto toho budujú projekty, ktoré majú potenciál zhodnotiť sa ako finančná investícia. To, akým spôsobom, kde a pre koho sa mestá budú rozvíjať, nevychádza z potrieb konkrétnej lokality, ale v čoraz väčšej miere podlieha kritériám nadnárodného finančného kapitálu. Dá sa namietať, že bankový sektor bol s rozvojom miest vždy úzko prepojený a prispieval k sociálnej segregácii a gentrifikácii, avšak toto spojenectvo nabralo novú intenzitu a rozmery, a to práve prostredníctvom mechanizmov financializácie. Jej dôsledky sa naplno prejavili počas svetovej finančnej krízy v roku 2008, ktorá síce priniesla znovuzavedenie niektorých regulačných mechanizmov do finančného bankovníctva, jej dôsledky však pocítil primárne verejný sektor vo forme škrtov a úsporných opatrení. Na zlyhanie deregulovaných finančných špekulácií sme sa vyskladali všetci a platíme zaň daň vo forme znížených rozpočtov na školstvo, zdravotníctvo, kultúru, sociálne služby. V oblasti mestského rozvoja sa podvyživenosť verejného sektora prejavuje v tom, že samosprávy nemajú dosť prostriedkov, aby [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
