2019 02 Kultúra jedlaNezaradenéTematický KapitálMeniť paradigmu udržateľnosti a sociálnej spravodlivosti

Tomáš Uhnák11. februára 201922

Krátko po štúdiu na poľnohospodárskej univerzite sa rozišiel s učebnicovými metódami rastlinnej výroby a so zdanlivo jediným spôsobom pestovania plodín, aký umožňovala závislosť palestínskeho poľnohospodárstva od Izraela. Saad Dagher je od roku 2003 priekopníkom agroekológie v Palestíne. Pre Kapitál odpovedal na otázky o princípoch agroekológie aj o svojich aktivitách, ktorými prispieva k jej popularizácii.

 

Ste priekopníkom agroekológie v Palestíne. Mohli by ste nám zhrnúť, o čo vlastne ide?

 

Je to filozofia a prax s cieľom produkovať potraviny spôsobom, ktorý neškodí prírode, no pritom zvyšuje úrodnosť pôdy a zároveň samotnú prírodu napodobňuje.

 

Napodobňovať prírodu sa pokúša do istej miery aj poľnohospodársky priemysel, snaží sa byť ohľaduplnejší pri zdokonaľovaní svojich metód. V čom sa líšia alternatívne, agroekologické modely od priemyselných modelov?

Na rozdiel od agroekológie, agropriemyslu väčšinou chýba sociálny a kultúrny rozmer. V agroekológii sa sústredíme na vzťahy medzi pestovateľmi. Snažíme sa ich zblížiť, aby medzi nimi fungovala výmena poznatkov a skúseností, aby si dokázali navzájom pomáhať a spolu sa učiť pristupovať k svojim pozemkom ako k jedinečným miestam, ktoré sú súčasťou prírody. A oni sú tí, ktorí sa musia o ne starať. V našej kultúre hovorievame, že sme správcami pôdy a prírody. Byť správcom, opatrovateľom (z angl. orig.: caretaker) znamená starať sa o prírodu a chrániť ju, a starostlivosťou o prírodu chránime aj samých seba ako ľudské bytosti.

 

Ďalším predmetom záujmu agroekológie je vzťah medzi pestovateľmi a spotrebiteľmi. Tento aspekt v priemyselnom poľnohospodárstve celkom chýba, takýto vzťah tam nenájdete. Spotrebitelia a spotrebiteľky nevedia, odkiaľ ich potraviny pochádzajú, nevedia, ako boli vypestované či spracované. Nevedia, koľko ubližovania zahŕňal výrobný proces. V agroekológii rozvíjame aj tieto vzťahy, spotrebiteľky a spotrebitelia poznajú pestovateľské metódy.

 

Palestína je veľmi špecifická krajina, čo sa týka podmienok tak podnebných, ako aj politických. Môžete nám opísať kontext, čomu ako pestovatelia čelíte?

 

Väčšina palestínskych pestovateľov a pestovateliek sa potýka s problémom s vodou. Niežeby sme jej mali nedostatok. Problém nám spôsobuje to, že nemáme k podzemnej vode prístup. O osemdesiatich piatich percentách podzemnej vody rozhoduje Izrael. Nám dovoľuje použiť iba pätnásť percent z našej vlastnej vody. Zvyšok spotrebujú izraelské kolónie. Druhý problém je konfiškácia pôdy. Izrael využíva na zabavovanie pozemkov všetky možné spôsoby. Väčšina pestovateľov je pod permanentným tlakom.

 

Ďalšia komplikácia sa týka prístupu na trh. Ako Palestínčania sa nedostaneme k rozšíreniu nášho odbytiska za hranice. Musíme využívať izraelských predajcov a distribučné spoločnosti, s ktorými je to veľmi ťažké. Je tu tiež problém so zdrojmi. Od sedemdesiatych rokov Izrael vyskúšal všetko, čo sa dalo, aby boli palestínski pestovatelia závislí od izraelských spoločností. Výsledkom je odkázanosť na izraelské chemické závody, ktoré propagujú pestovanie s použitím chemických prípravkov, a na hybridné osivo od izraelských poľnohospodárskych spoločností. Pestovatelia sú v pasci. Nemôžu prestať s farmárčením, no pritom sú nonstop zadlžení. Práca im neprináša zisk. Z toho vzniklo veľa environmentálnych problémov. Kvôli nadužívaniu chemických prípravkov máme mŕtvu pôdu. A odhliadnuc od toho všetkého, musíme sa vysporiadať aj s internými problémami. Som agronóm, no spolu s kolegami predstavujeme súčasť problému. Pretože nás na univerzitách učia dávať do pôdy viac a viac jedu, čím si otravujeme aj vodu a vzduch. Vyštudovaných poľnohospodárov nie je jednoduché presvedčiť, aby na to išli inak, agroekologicky. Nie preto, že by sa nechceli vydať touto cestou, ale nemajú na to dosť vedomostí. Odbor agroekológia sa na univerzitách nevyučuje, a pritom práve tento spôsob pestovania vyžaduje rozsiahle vedomosti, na rozdiel od chemického pestovania, ktoré stojí na hotových predpisoch a zaobíde sa bez tvorivého prístupu agronóma či agronómky. Semenárske a chemické spoločnosti im všetko nachystajú a im stačí sledovať hotové návody, čo je oveľa jednoduchšie.

 

Ako nastal váš osobný prerod, čo vás priviedlo k zmene spôsobu, akým rozmýšľate a pracujete?

 

Chemikálie mi prekážali od študentských čias. Nechodil som ani na laboratórne cvičenia z chémie. Okrem toho, keď som sa vrátil domov po skončení univerzity v Krasnodare, pesticídy a rôzne chemické prípravky boli v móde, používali sa v stále väčších množstvách. Dobrého poľnohospodárskeho inžiniera z vás robili najmä znalosti o používaní pesticídov.

Pre pokračovanie článku a pre prístup do archívu, si prosím zakúpte ročné predplatné. Ďakujeme a prajeme dobré čítanie.

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *