2020 01 Duševné zdravie mladýchLiterárny KapitálMedzi akciou a literárnym umením. Ako dospieva slovenská a česká fantasy?

Michal Puchovský10. januára 2020133

 

 

Súčasná doba praje rôznym odnožiam fantastiky – sci-fi, fantasy a hororu – tak ako žiadna iná. Popularite Hry o tróny, Star Wars či komixových filmov nie je možné ujsť. A do tejto doby zreje nová spisovateľská generácia, ktorá spolu s dlhoročnými matadormi a matadorkami žánru svojimi poviedkami zdobí fantasy antológie Čas hrdinov IIVe stínu magie.

 

Obe zbierky poviedok vyšli relatívne krátko po sebe na jeseň 2019. Preto sa priam ponúka porovnať ich kvalitu, spracovanie, a tak zmapovať súčasnú úroveň slovenskej a českej literárnej fantastiky. Kam sa posunula od svojich neistých začiatkov z deväťdesiatych rokov? Slovensko malo totiž horšiu štartovaciu pozíciu, ktorá značne spomalila rozvoj knižného trhu s fantastikou. Poďme sa preto najprv v krátkosti pozrieť na dejiny literárnej fantastiky v Česku a na Slovensku.

 

Západný sused rád sníva

 

V Česku sa fantastika uhniezdila po revolúcii rýchlo. V „undergrounde“ sa stretávali jej fanúšikovia od začiatku osemdesiatych rokov na prvých Parconoch a vydávali si svoje samizdaty s prekladmi nedostupných autorov či vlastné literárne pokusy. Množstvo prekladov žánrových klasík, časopis IKARIE (dnes pod zmeneným názvom X-B1) a príklad úspechu autorov ako Ondřej Neff, Jiří Kulhánek alebo Miroslav Žamboch vytvoril v Česku živnú pôdu pre rozvoj domácej fantastiky. Českým špecifikom je obrovská popularita brakovej akčnej fantastiky, zosobnenej v tvorbe už zmienených Kulhánka a Žambocha a v súčasnosti v diele Františka Kotletu. A aj keď malo Česko v minulosti výrazné spisovateľské osobnosti píšuce klasickú fantasy (spomeňme aspoň Janu Řečkovú), tak v súčasnosti môžeme pozorovať príklon k jej dospelejším a temnejším formám. Príkladom toho je aj antológia Ve stínu magie.

 

Vydávať fantastiku sa neoplatí?

 

A teraz sa pozrime na východ od Moravy. Slovenská fantastika dlhé roky doplácala na malý slovenský trh, nezáujem čitateľov a prílišnú blízkosť češtiny so slovenčinou, ktoré viedli k nerentabilite slovenských prekladov sci-fi a fantasy literatúry. A to zase k nepočetnej čitateľskej základni, pretože žánrové knihy v českých prekladoch boli drahšie ako bežné slovenské knihy a dali sa kúpiť hlavne vo väčších mestách, väčšinou v špecializovaných obchodoch. Podhubie okolo žánrovej literárnej súťaže Víťazný Krutohlav (neskôr štafetu prebrala Martinus Cena Fantázie) a časopisu Fantázia však predsa len vytvorilo základ pre rozvoj slovenskej fantastiky. Naši autori a autorky vydávali svoje prvé knihy kvôli nezáujmu vydavateľstiev skoro zásadne v češtine. Za pozornosť stojí aj to, že dvaja najvydávanejší slovenskí autori – Juraj Červenák a Alexandra Pavelková – prerazili s klasickou a akčnou fantasy. Práve tá je na Slovensku dlhodobo najpopulárnejším subžánrom fantastiky.

 

Dnes je situácia na trhu výrazne odlišná, čomu napomohol úspech slovenského vydania Červenákových kníh v roku 2009. V súčasnosti máme na Slovensku dve výrazné domáce vydavateľstvá (Artis Omnis a Hydra) špecializované na vydávanie slovenskej fantastiky. Artis Omnis sa v roku 2011 ako prvé pustilo do vydávania žánrových zborníkov. V roku 2012 vydali Čas hrdinov, ktorému tento rok vyšlo pokračovanie s podtitulom Nová slovenská fantasy.

 

Tretí úder editorského dua Hokr – Kyša

 

Vydávanie zborníkov poviedok domácich autorov a autoriek má v Česku skoro dvadsaťročnú tradíciu. Najmladší knižný potomok editorov Borisa Hokra a Leoša Kyšu (Ve stínu říše a Ve stínu apokalypsy) ponúka pestrú paletu poviedok, ktoré zastrešuje spoločná téma mágie. Editori ustrážili vysokú kvalitu poviedok. Jednou zo silných stránok knihy je ich rozmanitosť, vďaka ktorej aj pomerne nestriedmy rozsah (šesťstotridsaťdva strán) uplynie ako voda. Nečakajte ale žiadnu prehliadku klasickej fantasy na spôsob Pána Prsteňov či série Kolo času. Nájdeme tu napríklad horory (Roman Bureš a slovenský autor Mark E. Pocha), humor (Oskar Fuchs), sci-fi (David Šenk), urban fantasy (Dalibor Vácha, Vilém Koubek), military fantasy (Jan Kotouč) či teraz mimoriadne populárnu fantastickú detektívku (sestry Lukačovičové, Julie Nováková, František Kotleta). Za klasické žánrovky môžeme označiť asi len päť textov (Michaela Merglová, Zuzana Strachotová, Petra Neomillnerová, Míla Linc, Kristýna Sněgoňová), a aj to väčšina z nich hrá na drsnú nôtu. Spisovateľské trendy sa posunuli, idealistické fantasy to dnes majú náročné. Preto by som celkovú atmosféru zborníka charakterizoval ako potemnelú. Ak ste vo vytržení z drsných zvratov a nejednoznačných charakterov v Hre o tróny, tak vám Ve stínu magie bude sedieť.

 

Na žánri nezáleží

 

V českom zborníku sa nachádza viacero textov, ktoré ukazujú výrazný posun súčasnej fantastiky od čisto oddychových a brakových šablónovitých príbehov. Menujme aspoň jeden text zo zbierky, a to poviedku Sitarane od Františka Kotletu, spisovateľského alter ega Leoša Kyšu, jedného z najpopulárnejších českých spisovateľov súčasnosti. Kým Kulhánkove romány z prelomu milénia boli testosterónovou oslavou osemdesiatkovej estetiky akčných filmov à la Terminátor či Komando, Kotleta šablónu akcie, sexu a bizarnosti posúva. Hrdinom poviedky nie je žiaden Kulhánkov frajer v koženej bunde, ale antropológ a religionista Tomáš Kosek. Príbeh nie je, ako v minulosti, čisto dielom autorovej fantázie, je vystavaný na základe skutočnej legendy a reálií ostrova Réunion. Kotleta si taktiež strieľa z čoraz rozšírenejšieho fenoménu žien posadnutých ezoterikou a nepriamo tak upozorňuje na povrchné vnímanie duchovna v modernej spoločnosti. Na prvý pohľad je poviedka oslavou žánrového písania s cieľom pobaviť čitateľov a čitateľky. Hoci nepopiera svoj brakový charakter, v jadre nie je vôbec hlúpa.

 

Návrat slovenských hrdinov na scénu

 

Slovenská antológia kráča vo veľmi podobných šľapajach ako jej česká sesternica. Aj v nej sa stretávame so zrelými textami, niektoré po jazykovej či štylistickej stránke priam ohúria. Čas hrdinov II síce nemá žiadnu jednotnú tému, ale v príbehoch sa často opakuje motív drakov. To ich síce približuje ku klasickej fantasy, ale štýlovo je táto antológia podobne pestrá ako jej český žánrový príbuzný. Dočkáme sa klasických hrdinských poviedok (Juraj Červenák, Katarína Čavojová), temnej fantasy (Lenona Štiblaríková, Ivana Molnárová Dubcová, Róbert Hric) aj humoristických kusov (Zdeno Jašek, Anna Olejárová), ktoré úspešne parodujú žánrové klišé a zbierku odľahčujú. V antológii sa stretneme aj s poviedkami, ktoré sa okolo fantasy obtrú skôr zľahka (Alexandra Pavelková, Lívia Hlavačková) a jedného lyrického hororu (Jozef Girovský). Na rozdiel od českej zbierky na mnohých miestach cítiť „slovenskosť“ poviedok, ktorá vyviera v motívoch inšpirovaných ľudovými povesťami, rozprávkami a ich jazykom (Monika Kandríková, Zdeno Jašek).

 

Dospelé témy v žánrovej literatúre

 

Za jeden z najlepších textov v zborníku považujem poviedku Peter hľadá dom od skúsenej Alexandry Pavelkovej. Jej štýl písania je úsporný, zrozumiteľný, ale i tak jazykovo pestrý a hravý. Dej poviedky by sa dal prirovnať k stretu X-Menov s Karikovým svetom zo série V tieni mafie, len vo Zvolene. Pavelkovej sa podarilo nádherne vyvážiť ponurosť námetu (dieťa na ulici, sexuálne zneužívanie, mafia) práve vložením prvkov z literárnej fantastiky (nádej v podobne domu plniaceho priania) a text vypointovať bez potreby krvavej exhibície. Pavelková bez pochýb patrí k povšimnutiahodným slovenským autorom a autorkám súčasnosti, čo dokázala aj jej výhra v ankete Kniha roka 2016 v literárnom mesačníku Knižná revue so zbierkou poviedok Medzi Nami.

 

Kto z koho?

 

Porovnanie zbierok ukazuje, že umelecké a intelektuálne ambície slovenskej a českej fantastiky stále rastú, pričom si naďalej dokážu udržiavať svoje primárne poslanie – baviť svoje publikum. Zároveň je potešujúcou skutočnosť, že nie je badať rozdiel v kvalite poviedok medzi českým a slovenským zborníkom. Rád použijem svoje obľúbené klišé z recenzií poviedkových zbierok: obe antológie sú ako Merci – plné rôznorodých chutných čokoládok, medzi ktorými si s najväčšou pravdepodobnosťou aj vy nájdete tú svoju. Osobne odporúčam z českej antológie temné fantasy od Michaely Merglovej a zo slovenskej strhujúci, takisto temný kúsok od Lenony Štiblaríkovej.

 

Na záver by som rád vyzdvihol ešte jeden prvok, ktorý obe antológie spája. A tým je otvorenosť autorkám, ktoré v slovenskom zborníku počtom dominujú nad autormi a v českom napísali približne polovicu poviedok. Rodové zastúpenie sa výrazne zmenilo od deväťdesiatych rokov, keď na tomto poli prevládali muži. Obe recenzované antológie okrem toho ukazujú, že popri finalistoch a finalistkách z Anasoft litery má význam sledovať aj súčasnú generáciu slovenských a českých autorov a autoriek fantastiky. Na túto skutočnosť upriamujú pozornosť aj editori oboch antológií a chcú tak dostať autorov známych v gete fantastiky do širšieho povedomia čitateľov a čitateliek. Ak ešte pochybujete, či má pre vás zmysel siahnuť po recenzovaných antológiách, pretože žáner fantasy nie je práve vašou šálkou kávy, skúste sa nechať presvedčiť voľnou parafrázou významného teoretika slovenskej fantastiky Ondreja Herca: fantastika nie je únik z reality, ale prienik do jej hlbších vrstiev.

 

 

Autor je doktorand, študuje religionistiku na FF MUNI v Brne 

 

 

 

Napíšte komentár

Vaša emailová adresa nebude publikovaná. Povinné polia sú označené *