„Len sa hráme!“

Škandalózna amnestia spojila tisíce mladých ľudí na demonštrácii v Budapešti

Protest, ktorý sa konal v piatok 16. februára na Námestí hrdinov v hlavnom meste Maďarska bol výnimočný tým, že ho zorganizovali influenceri a influencerky prostredníctvom sociálnych sietí. Urobili tak v reakcii na rezignáciu prezidentky Katalin Novák, ktorá odstúpila po tom, čo sa ukázalo, že omilostila muža, ktorý sedel vo väzení za zatajovanie pedofilného konania riaditeľa istého detského domova. Poslaneckého mandátu sa vzdala aj bývalá ministerka spravodlivosti Judit Varga, ktorá vtedy rozhodnutie prezidentky takisto podpísala. V júni mala viesť kandidátku strany Fidesz do europarlamentných volieb.  

Dav zložený najmä zo študentov a študentiek stredných a vysokých škôl chcel zhromaždením vyjadriť solidaritu s obeťami pedofílie a poukázať tiež na potrebu reformovať spoločnosť či maďarskú politickú kultúru. Naši kolegovia z maďarského rádia EPER sa priamo na mieste demonštrácie pýtali mladých ľudí, prečo na námestie prišli a v akom Maďarsku by chceli žiť.

„Páči sa nám, že protest neorganizujú politické strany, ale občianska spoločnosť. Navyše, už veľmi dlho sa v Maďarsku žiaden veľký protest nekonal,“ hovorí jedno z dievčat. „Je sympatické, že tu nie sú žiadne stranícke vlajky, žiadne prejavy politikov.“ Najmä to účastníkov presvedčilo, aby na námestie prišli.

Mladí protestujúci vnímajú maďarskú spoločnosť skôr ako apatickú – mnohí ľudia podľa nich síce žiadajú zmenu režimu, ale vo výsledku nič pre to nerobia. „To, čo vidím, je hlboká apatia. Možno však pramení aj z toho, že ľudia nevedia, akú stranu by vlastne mali podporiť. Neznamená to, že sú apolitickí, len nemajú radi nikoho,“ vysvetľuje jeden zo študentov. „Myslím si, že mladí sa oveľa viac zaujímajú o politiku, aj to je dôvod, prečo dnes prišli. Nikdy som na demonštrácii toľko mladých ľudí po kope nevidel,“ dodáva.

Bola demonštrácia jednorázovou záležitosťou? Ťažko povedať. „Viem si predstaviť, že by mohla nasledovať vlna protestov. Ale nie som si istá, aká by bola ich udržateľnosť a či by demonštrácie niečo na politickej scéne zmenili,“ reaguje jedna z protestujúcich. „Osamotená lastovička leto nerobí a nemal by to byť ojedinelý prípad,“ dopĺňa ju kamarátka. Tiež si však nie je istá, či toto je prípad, ktorý podnieti zásadnú celospoločenskú zmenu.

Maďarský novinár Tamás Jamriskó hovorí, že je zrejmé, že do politického priestoru vstúpili noví organizátori a noví aktéri, ktorí ho naklonili k zdravšiemu spoločenskému aktivizmu. Otázne podľa neho je, či to dokáže využiť aj maďarská opozícia a zosilnieť napriek aktuálne nízkej politickej podpore.

Jeden z oslovených chlapcov na otázku, v akej krajine by chcel žiť, odpovedal: „V takej, ktorá nie je polarizovaná, v takej kde sa ľavica a pravica nechcú vzájomne pozabíjať. Veď aj ľavičiari majú niektoré pravicové názory a naopak. Ani liberáli a konzervatívci nestoja v absolútnom protiklade. Musíme sa naučiť pochopiť toho druhého a zjednotiť sa ako spoločnosť.“ Jeho priatelia stojaci okolo súhlasia: „Chceme žiť v jednotnejšej krajine.“ Chcú však v Maďarsku ostať aj po škole? „Nechcem odísť, nikdy som nechcela a ak by k tomu niekedy došlo, nechcem odísť s pocitom, že som neurobila dosť preto, aby sa tak nestalo,“ konštatuje mladá mamička. Väčšiu angažovanosť v nej prebudilo narodenie dcéry, ktorú by chcela v Maďarsku vychovať.

Budapeštianska demonštrácia donútila vyjsť do ulíc desiatky tisíc ľudí aj preto, že hovorila o detských obetiach sexuálneho násilia. Počas protestu zaznievali z reproduktora citáty obetí: „Nepovedz to svojej mame, lebo skončíš v domove, kde sa ti budú diať ešte horšie veci.“ Alebo: „Ak sa tomu poddáš, skôr to skončí. Je to len hra, uvoľni sa. Len sa hráme.“ Deti trpia bez ohľadu na politickú príslušnosť dospelých.

Jamriskó si myslí, že maďarskú spoločnosť čakajú pred letnými eurovoľbami ešte turbulentné časy. Kiež by mal pravdu a kiež by to boli práve mladí ľudia, ktorí dozrú na to, aby ich aktuálna búrlivosť neutíchla.

Fotoreportáž z demonštrácie nájdete TU. Autor fotografií: Attila Horváth, EPER

Text je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.