Ako názov napovedá, je to niekto, kto má problém s platením za energie, ktoré využíva. Odborným jazykom – je to niekto, kto si nevie dovoliť (za prijateľné náklady) energetické služby v rozsahu, v akom potrebuje. Veľmi zjednodušene povedané, nevie či nemôže si dostatočne zakúriť alebo vychladiť svoju domácnosť, čo s prehlbujúcou sa klimatickou zmenou začína byť vážnym problémom aj v našom regióne.
V súvislosti s energetickou chudobou je vhodné hovoriť práve o domácnostiach, nie o individuálnych ľuďoch, pretože keď sa problém s nedostatkom finančných prostriedkov na platenie energií objaví, postihuje zväčša celú domácnosť. Existujú rôzne pohľady na zaradenie domácnosti do skupiny energeticky chudobných. Najčastejšie a najexaktnejšie sú tie, ktoré berú do úvahy príjmy domácnosti a jej výdavky na energie. Vo svete sa za energeticky chudobnú domácnosť pokladá tá, ktorá za energie v domácnosti (elektrina, plyn, drevo, uhlie, propánbutánové fľaše…) vynaloží viac ako 10 % zo svojich príjmov. Ide o prístup využívaný v anglicky hovoriacej časti Európy – práve tu sa o energetickej chudobe začalo hovoriť už v roku 1990 a problém sa dlhodobo rieši. Na Slovensku je takto chápanej energetickej chudobe vystavená každá druhá domácnosť. Podľa iného prístupu sa za energeticky chudobnú domácnosť považuje taká, ktorej výdavky na energie sú dvakrát väčšie ako národný medián (2M). Do takejto skupiny by na Slovensku patrilo minimálne 11 % domácností. Špeciálnu skupinu tvoria ľudia, ktorí na energie minú len veľmi malú časť zo svojich príjmov – menej ako polovicu národného mediánu (M/2). Táto skupina ľudí trpí tzv. skrytou energetickou chudobou. Navonok sa javí, že by nemali mať problémy s platením účtov za energie, lebo neplatia vysoké sumy. Dôvodom nízkej spotreby však môže byť extrémne šetrenie a nedostatočné vykurovanie svojich domácností. S týmto fenoménom sa stretávame najmä v domácnostiach ľudí v dôchodkovom veku, ktorí bývajú v rodinných domoch a vykurujú si iba jednu miestnosť (poväčšine kuchyňu), kde trávia celý deň a aj v nej spia.
Slovensko na čele tabuľky
Stanoviť indikátory, ktoré určia, kto spadá do skupiny energeticky chudobných a kto nie, však nie je vôbec jednoduché. Nízka spotreba totiž nemusí byť spôsobená len nedostatkom finančných prostriedkov alebo výrazným šetrením, ktoré spôsobí nízku spotrebu. Dôvodom môže byť aj vysoká energetická efektívnosť domácnosti – vhodne zateplená, s kvalitnou strechou, oknami a energeticky efektívnymi spotrebičmi vrátane kotla na vykurovanie. Podobne – vysoká spotreba neznamená, že domácnosť býva vo výrazne energeticky neefektívnej budove, kde im prefukuje cez okná aj dvere a strechu majú napoly deravú. Vysokú spotrebu majú v mnohých prípadoch aj domácnosti, ktoré si zbytočne prekurujú, neefektívne vetrajú či vyhrievajú bazén. Preto môže byť vhodnejšie identifikovať energeticky chudobnú domácnosť prostredníctvom toho, že jej po zaplatení účtov na energie zostane z príjmov nedostatočné množstvo finančných zdrojov na ďalšie fungovanie. Ak by sa za energeticky chudobné považovali také domácnosti, ktorým zostane menej ako 1,5-násobok životného minima, tak máme na Slovensku viac ako 10 % domácností pod hranicou energetickej chudoby.
Napriek rozsahu energetickej chudoby nie je tomuto problému prisudzovaná dostatočná dôležitosť. Pritom Slovensko je krajinou s najvyšším podielom výdavkov na energie v pomere ku príjmom. V celoeurópskom porovnaní dajú obyvatelia a obyvateľky Slovenska (spolu s ľuďmi v Česku) na energie najväčšiu časť svojich príjmov. Jedným z dôvodov je výška príjmov. Ale druhým, veľmi podstatným, je nedostatočná energetická efektívnosť ich obydlí. Na základe dostupných dát sa ukazuje, že týmto fenoménom trpia všetky domácnosti – či už sú príjmovo chudobné, alebo patria do skupiny domácností s najvyššími príjmami. Bývajú v nezateplených alebo veľmi slabo zateplených domoch, s nevhodnými oknami a starými dvermi, popod ktoré prefukuje.
Ako pomôcť? Informovanosťou
Prvou a veľmi dôležitou pomocou pre ľudí, ktorí sú ohrození energetickou chudobou, je široká osveta. O problematike energetickej chudoby je potrebné výrazne viac hovoriť. Nielen o jej existencii a o tom, čo so sebou prináša, ale aj o tom, ako sa jej vyhnúť. Na Slovensku žije veľká skupina ľudí, ktorí sa v najbližších rokoch veľmi pravdepodobne dostanú do skupiny ľudí ohrozených energetickou chudobou – sú to ľudia v preddôchodkovom veku. Je možné, že mnohí z nich si v súčasnej dobe ani neuvedomujú svoj blížiaci sa problém. Zo svojich súčasných príjmov zaplatia potraviny, energie, ale aj dovolenku, a časť z nich dokonca ušetria. Keď sa však ich hlavným či jediným príjmom stane dôchodok, doma začnú tráviť viac času, nastavia si termostat na vyššiu teplotu, spotrebujú viac energie – prejaví sa to na ich energetických účtoch, ktoré budú musieť splácať z nižšieho, dôchodkového príjmu. Súčasne, ak príde choroba, narastú aj ich výdavky na lieky a lekársku starostlivosť. Takto sa človek ľahko dostane zo stavu finančnej pohody do tiesne či nedostatku. Svoju úlohu tu zohráva aj strata životnej energie, ktorá častokrát prichádza so zvyšujúcim sa vekom – ľudia strácajú fyzickú i psychickú silu na zmeny a opravy svojej nehnuteľnosti. Aj táto skupina ľudí ohrozených prepadom do energetickej chudoby by vhodnými opatreniami spravenými vo vhodnom čase mohla predísť budúcim problémom. Napríklad tým, že by zvýšili energetickú efektívnosť svojej domácnosti.
Verejnosti je potrebné intenzívne a opakovane komunikovať, koľko môžu ušetriť zateplením, výmenou okien a dverí, strechy, spotrebičov, ako sú chladničky, mrazničky a práčky, ale aj znížením teploty vykurovania či správnym vetraním. Nejde pritom len o priamu úsporu finančných prostriedkov na vykurovanie. Mnohokrát je správny teplotný komfort prepojený aj so zdravím – fyzickým (najmä respiračné a alergické ochorenia) ale aj duševným. Mnohé organizácie pripravili pre domácnosti návody, ako šetriť. Jeden z najkomplexnejších a najprehľadnejších vytvorila SIEA (Slovenská inovačná a energetická agentúra). Otázkou je, koľko domácností sa k týmto informáciám dostalo.
Zvyšovať informovanosť prostredníctvom médií však rozhodne nestačí. Mnoho ľudí médiá nesleduje, prípadne tie, ktoré ich zaujímajú, im potrebné informácie nesprostredkujú. Širšiemu povedomiu by preto dopomohli odborné informačné centrá. Na to, aby si plnili svoju úlohu, však nemôžu fungovať na stacionárnom princípe, mali by byť mobilné, aby každá domácnosť získala prístup k potrebným informáciám. Takáto prax by vyžadovala nasadenie odborníčok a odborníkov, ktorí by robili prednášky na obecných úradoch, pomáhali ľuďom pri výbere vhodnej formy rekonštrukcie (napríklad pri obmedzených finančných zdrojoch by odporučili, čím začať – či najprv vymeniť okná, strechu, zatepliť), navštevovali by ľudí priamo v domácnostiach. Vďaka takémuto poradenstvu by ľudia mohli v opravách pokračovať v budúcnosti bez zbytočne zdvojených výdavkov pri neefektívnych procesoch (problém vzniká napríklad vtedy, ak zateplenie predchádza výmene okien). Mobilné informačné centrá by záujemcom a záujemkyniam poskytovali aj informácie o existujúcich schémach pomoci, pomáhali by im vybrať si tú najvhodnejšiu a podať žiadosť o financovanie rekonštrukcie. Podanie žiadosti je často zbytočne zložitým procesom, pričom chýbajú aj zrozumiteľné, jednoduchým jazykom podané informácie o tom, aké kritériá musia žiadatelia a žiadateľky spĺňať a aké podmienky musia splniť na to, aby im bol priznaný nárok na získanie príspevku. Mnohokrát po žiadosti nesiahajú ani ľudia, ktorí sú vysokoškolsky vzdelaní a majú dostatok času. A ľudia s nižším vzdelaním či nedostatkom času (rodičia s deťmi, jednorodičia) už takéto žiadosti nevyužívajú vôbec.
Finančná pomoc
Sú však domácnosti, ktoré nevyhnutne potrebujú aj finančnú pomoc na zabezpečenie zvýšenia energetickej efektívnosti – pomoc s financovaním zateplenia, opravy nehnuteľnosti či výmeny kotla. V súčasnosti existujú viaceré schémy. Jednou z nich je ObnovDom.sk. Pilotná fáza tohto programu bola spustená minulý rok, no stretla sa s malou odozvou. Dôvodov je viacero. Dôležitú prvú prekážku predstavujú obavy z administratívnej náročnosti podávania žiadostí. Kto túto prekážku prekoná, môže sa stretnúť s problémami pri získavaní všetkých potrebných povolení vrátane energetického certifikátu, ktorý vydávajú iba certifikovaní odborníci, tých je však v niektorých regiónoch málo. Ďalším problémom je ostrá podmienka 30 % šetrenia energií. Mnohí ľudia si nie sú istí, koľko by jednotlivými opatreniami ušetrili, preto sa radšej do takejto zložitej operácie nepúšťajú. Dotačné schémy je potrebné nastaviť jednoducho a tak, aby na ne dosiahli ohrozené vrstvy obyvateľstva. Inšpiráciu pritom môžeme nájsť aj v susednom Česku, kde od roku 2014 funguje dotačný program Nová zelená úsporám Light.
Je zrejmé, že ľudia na Slovensku potrebujú finančnú, administratívnu a sociálnu pomoc, ktorú vie zabezpečiť najmä štát a jeho rôzne články (napríklad samosprávy). Stále zdôrazňovaným problémom, prečo neexistuje pomoc pre veľkú skupinu ľudí, ktorí majú problém s financovaním svojich energetických nárokov, je chýbajúca oficiálna definícia energetickej chudoby. Preto je nevyhnutné vytvárať tlak na zodpovedné orgány, aby urýchlene začali pracovať na prijatí definície. Jedným z takýchto orgánov je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý pripravil Koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby, schválenú v januári 2023. V rámci nej odporučil vytvorenie nadrezortnej pracovnej skupiny vo svojej gescii, ktorá by sa otázkou definície zaoberala.
Poznámka na koniec: Vo verejných diskusiách a osobnom kontakte s (potenciálnymi) prijímateľmi a prijímateľkami pomoci je vhodné používať výraz „energetická zraniteľnosť“. Označenie za chudobných môže v mnohých vyvolať negatívnu emocionálnu reakciu a potrebu dištancovať sa od takto označenej skupiny obyvateľstva.
Autorka pôsobí ako vedecká pracovníčka na Prognostickom ústave Centra spoločenských a psychologických vied SAV
Text vznikol v spolupráci s pražskou kanceláriou Heinrich Böll Stiftung
