Rozhovor s Feministickým turistickým kolektívom
Kráčanie ako feministická aktivita už dlho patrí k západnej politickej predstavivosti – či už ide o prechádzky v kontemplatívnej samote alebo kolektívne pochody za práva a slobody. Slovami Rebeccy Solnit, kráčanie predstavuje spôsob, akým sa telo pomeriava so zemou; ako sa však kráčanie ako feministická aktivita pomeriava s výzvami intersekcionálnej feministickej praxe? Nielen to sme sa pýtali Eleny, jednej zo zakladateliek talianskeho Feministického turistického kolektívu.
Kedy ste sa so spoluzakladateľkami rozhodli formálne založiť Feministický turistický kolektív (Feminist Hiking Collective)?
Na začiatku roka 2020, krátko predtým, ako vypukla pandémia COVID-19. Cítili sme potrebu prepojiť feministické vedomie a politickú angažovanosť s organizovaním sa zdola. Najprv sme boli tri, postupne sa k nám pridali ďalšie.
Veľa sme sa stretávali, diskutovali a plánovali, usilovali sme sa vytvoriť priestor na spoločnú reflexiu a kolektívne fungovanie. Neustále sme pritom vysedávali vnútri, až nám raz napadlo: čo tak vyraziť von? Všetky pochádzame z hôr a tak či onak sme tam trávili veľa času, mali sme vzťah aj k chôdzi ako takej. Takže sme to raz v širšej skupine skúsili a dávalo nám to zmysel. Spoločný pohyb v prírode nás prebral a umocnil v nás pocit kolektívnej [Read More]
Pre pokračovanie článku, si prosím zakúpte predplatné.
Ak už naše predplatné máte, prihláste sa.
