V rokoch 2018 až 2021 robila Kateřina Nedbálková, sociologička pôsobiaca na MUNI v Brne, terénny výskum v továrni Baťa pri Zlíne. V továrni pracovala, pozorovala a robila rozhovory s robotníčkami, robotníkmi a vedením. Kniha Tichá dřina je výsledkom tohto výskumu. Napriek tomu, že trieda a práca v továrni sú analyzované cez sociologické teórie, kniha je prístupná aj pre širšiu čitateľskú verejnosť.
MH: Nedbálková vo svojej knihe nerobí z robotníckej triedy nič exotické. Namiesto toho poukazuje na nerovnosť a triedne (ne)vedomie ľudí, ktorí sa ocitajú na okraji akademického aj verejného diskurzu. Prečo si myslíš, že sú knihy, ako táto, dôležité?
NH: Ako píše Nedbálková v knihe, sociológovia a sociologičky zväčša skúmajú a píšu o tom, čo im je blízke – o strednej triede. Práve toto chcela v rámci (českej) sociológie nabúrať a pozrieť sa tam, kde sa väčšinou ani sociológia nepozerá. Skúmať mocensky znevýhodnené skupiny je pre ňu dosť typické. Verejná debata sa točí okolo toho, že momentálne žijeme v najlepšom z možných časov, ale to možno iba preto, že sa tejto debaty zúčastňujú najmä tí a tie, pre ktorých to tak je. Pamätám si, keď túto knihu prezentovala na jednom stretnutí u nás na škole. Hneď prvý komentár bol od človeka z katedry, ktorý sa opýtal, prečo by sa mali zvyšovať platy niekomu, kto hovorí, že o to nestojí. Pritom na sociológii sa učíme o symbolickom násilí (ktoré presne takto funguje) hneď v prvom semestri. Zároveň to ani tak nie je o nejakej konkrétnej vedomosti, ako skôr o určitej kultúrnej citlivosti a reflexii voči sebe samému. Kto, ak nie práve sociológ, má byť triedne citlivý? Veď to je tak trochu aj v náplni tej práce.
MH: Aký drink sa hodí k Tichej dřine? Ja som uvažovala o klasickej ružovej malinovke, ktorú ti na meetingu ANO načapujú do plastového pohára.
NH: Chápem, ale za mňa je to jednoznačne neska. Takú, ktorú máš schovanú v skrinke a počas pracovnej doby sa tešíš, ako si ju cez prestávku zaleješ vriacou vodou a trvanlivým plnotučným mliekom (ak teda máte v kuchynke v práci chladničku).
Kateřina Nedbálková Kateřina: Tichá dřina. Display – sdružení pro výzkum a kolektivní praxi, 2021.
Natália Heriban je študentka sociológie a genderu na MUNI v Brne.
Michaela M. Hanzelová je korporátna právnička, ktorá rada číta.
Natália a Michaela sa rady (spolu) rozprávajú o knižkách.
