Občania Indie vyšli do ulíc protestovať proti „Citizenship Amendment Act”, zákonu, ktorý zisťuje, či je osoba občanom Indie na základe náboženského vierovyznania. Indovia v posledných dňoch bojujú v konflikte, ktorého koniec je v nedohľadne.
Dnes ste posledná, ktorú sem veziem
Nachádzam sa v najobývanejšom meste Indie Mumbaji, v deň dlhoočakávaného protestu proti CAA. V tento deň je Mumbaj jedinou indickou metropolou, v ktorej autority neaplikovali článok 144 CrPC (trestného poriadku – pozn.red.), ktorý zakazuje verejné zhromažďovanie viac ako štyroch subjektov. V to isté ráno bolo v hlavnom meste Dillí zatknutých viac ako tisíc osôb a v tomto trende pokračovali aj ostatné väčšie mestá: Bengalúr, Mangalúr, Lucknow a Ahmedabád. Tisíce miestnych sa zhromažďujú v parku August Kranti Maidan, kde mal v roku 1942 Mahátmá Gándhí pamätný prejav vyzývajúci Britov, aby opustili Indiu. Kráčajúci dav vyjadruje svoj nesúhlas s NRC – Národným registrom občanov, CAA – zákonom pozmeňujúcim podmienky nadobudnutia občianstva a s nedávnym násilným policajným zákrokom počas protestov na univerzitách v Dillí a Aligarhe na severe Indie. Vystupujem z taxíka. „Ste prvá a posledná, ktorú sem dnes veziem,” s chladným pohľadom na tvári povie vodič, keď mu podávam drobné. Stojí na opačnej strane barikády.
Boj za ľudskosť
V dave prichádzajúcom k miestu konania sa miešajú rôzne tváre. Študenti, ktorí klamali rodičom, aby sa protestu mohli zúčastniť, ale aj staršie generácie pomaly kráčajúce medzi tými, čo si s entuziazmom pospevujú a dvíhajú farebné transparenty. Hlavne je to však dav, kde sú ľudia všetkých vierovyznaní a zo všetkých spoločenských vrstiev. „Pre mňa v tomto konflikte existuje iba správna a nesprávna strana, pretože tento zákon je jednoducho diskriminačný a neústavný. Ľudia, ktorí ho podporujú, sú pre mňa fašisti,” hovorí dvadsaťštyriročný Monis. Popevky a slogany ako „Inquilab Zindabad“ a „Azadi“, citujúce indických revolucionárov Bhagata Singha, Ram Prasada Bismila (a mnohých ďalších) znejú na každej ulici v jednej z najlukratívnejších mumbajských štvrtí. Prechádzam okolo skupiny recitujúcej „Hindu Muslim Bhai Bhai“ (hinduista a moslim sú bratia) a tieto slová pôsobia po tom, v akom duchu sa niesli posledné dni, ako balzam na dušu. Napätie sa dalo krájať. Na ulici, či sediac v autobuse, často som započula okoloidúcich dehumanizovať v debatách svojich spoluobčanov. Na demonštrácii bolo ale všetko inak. Každý veľmi dobre vie, že kritizovať na verejnosti vládnucu stranu môže viesť ak nie k zatknutiu, tak minimálne k bitke. Tieto chvíle boli pre dav vzácne, mohol pozdvihnúť svoj hlas a využil to. Protest ukázal silu jednoty a bratstva, počas ktorého sa moslimovia s príchodom západu slnka modlili a ostatní stáli po ich bokoch a indické vlajky, ktoré mali v rukách ich akoby chránili. Toto stretnutie bolo zhromaždením, kde verejnosť v spolupráci s políciou zabezpečili bezkonfliktný priebeh demonštrácií.
Študenti proti polícii alebo naopak ?
Sú to práve študenti, ktorí hrajú a budú hrať dôležitú rolu v týchto povstaniach. Vyjadrujú podporu svojim rovesníkom z univerzity Jamia Millia Islamia v Dillí, ktorých demonštrácie boli násilne potlačené. Táto udalosť otriasla verejnosťou a upútala medzinárodnú pozornosť. Trinásteho decembra na tejto univerzite a v priestoroch univerzity Aligarh Muslim University (v štáte Uttarpradéš), prebiehali demonštrácie proti spomínanému zákonu. Obe školy majú množstvo moslimských študentov. Zdieľané videá a fotografie spôsobili masový príval dezinformácii na sociálnych sieťach. Protest na JMI sa vymkol spod kontroly – demonštranti podpaľovali autobusy a napádali políciu s kameňmi v rukách. Dvaja členovia polície zostali hospitalizovaní. Študenti univerzity sa však pridŕžajú tvrdenia, že protest bol infiltrovaný osobami, ktoré nie sú členmi vysokej školy. Reakcia polície na útok bola brutálna. Vtrhla na kampus bez súhlasu administratívy a priestory knižnice čoskoro zaplnil slzný plyn. Študenti neskôr zdieľali videá svojich ranených spolužiakov nevládne ležiacich na podlahe toaliet, ukrývajúc sa v bolestiach pred útokmi autorít. Jeden zo študentov oslepol na jedno oko a nejedna kosť bola toho dňa na akademickej pôde zlomená. V tom istom čase v meste Aligarh na druhej univerzite polícia potláčala protesty takisto použitím slzného plynu na internáte. Príslušníci polície bili všetkých študentov, spôsobujúc im zlomeniny. Dokumentácia tejto brutality bola jedným z katalyzátorov, ktoré viedli k protestom po celej krajine. „Tých, ktorí budú spôsobovať násilie, viete rozpoznať podľa odevu,” reaguje premiér Narendra Modi na adresu týchto nešťastných udalostí.
Ak nie si moslim
Indický premiér Narendra Modi, ktorý sám seba označuje ako „hinduistického nacionalistu” je lídrom Bharatiya Janata Party a je pri moci už od roku 2014, teda druhé volebné obdobie. Minister vnútra a prezident strany BJP Amit Shah počas kampane v Západnom Bengálsku povedal, že „BJP v budúcnosti implementuje Národný register občanov po celej krajine…BJP odstráni každého infiltrátora v krajine. Všetci budhisti a hinduisti budú identifikovaní a bude im udelené občianstvo.” BJP svoje sľuby zatiaľ úspešne plní.
CAB (Citizenship Amendment Bill)/CAA (Citizenship Amendment Act) je zákon z roku 2016, ktorý pri prvom pokuse neprešiel parlamentom, ale podarilo sa mu to až teraz. Jadrom tohto zákona je ponúknuť indické občianstvo imigrantom z Bangladéša, Afganistanu a Pakistanu. Podmienkou však je, že aplikant nemôže byť moslimom. Zákon špecificky spomína hinduistov, budhistov, zoroastriánov, jainov a kresťanov – všetky tieto skupiny sú menšinami v týchto troch krajinách. Parlament vyslovil podporu a schválil zákon jedenásteho decembra 2019 a tento dokument bude rozhodovať o tom, komu bude ponúknuté občianstvo a kto sa stane ,,infiltrátorom”- teda ilegálnym imigrantom. Na druhej strane hinduistom, budhistom, kresťanom, jainom a páriom zo spomenutých krajín, ktorí prišli do Indie pred koncom decembra 2014 bude ponúknuté občianstvo automaticky. Náboženstvo sa stáva kritériom získania indického občianstva po prvýkrát a zákon je podľa mnohých názorov neústavný, keďže ide proti princípom sekularity a rovnosti, ktorá je daná indickou ústavou.
Obavy však vyvoláva predstava kombinácie CAA s Národným registrom občanov(NRC). Minister vnútra Amit Shah opakovane tvrdí, že zabezpečí implementáciu NRC po celej krajine, a nie iba v štáte Ásam, kde je momentálne už praxou. Národný register žiada občanov, aby sa preukázali kombináciou dokumentov, ktoré dokazujú, že ich predkovia žili a vlastnili nehnuteľnosť na území Indie pred rokom, o ktorom rozhodnú autority. Ak disponujete týmito dokumentmi, ste občanom Indie. Ak ich však nemáte, v kombinácii s CAA vám bude ponúknuté občianstvo v prípade, že nie ste jedným z 201 miliónov moslimov žijúcich v Indii. Ak nemáte tieto dôkazy, ste v očiach štátu ilegálnym imigrantom. Prídete o právo na vaše nehnuteľnosti, o právo voliť, o pas a nebudete občanom žiadnej krajiny. Budete prevezení do „detenčných táborov” po celej Indii. Toto sa môže stať nástrojom indických autorít na odobratie občianskych práv jednotlivca, keďže dokumenty, ako rodné listy rodičov, sú v Indii skôr raritou a to hlavne v rurálnych oblastiach. Prvý „detenčný tábor” sa buduje práve v tieto dni v štáte Ásam, kde je NRC ako databáza občanov už praxou. Viac ako dva milióny osôb nebolo schopných poskytnúť dokumenty na podporu tvrdenia, že sú indickými občanmi, medzi nimi aj hinduisti a moslimovia. Moslimom však na rozdiel od hinduistov nebude ponúknuté občianstvo. V Ásame nie sú ohrození len moslimovia, ale aj kmeňové komunity. Tento štát bol prvým zo severoindických celkov na hranici s Bangladéšom, v ktorom prepukli protesty. O život prišlo päť osôb.
Dillí sa nevzdáva
Napriek pozitívnemu priebehu protestov v Mumbaji sa Dillí vracia k násiliu z predošlých dní a tentokrát sa stupňuje. Práce Kruttiky, vizuálnej umelkyne žijúcej v Dillí, sa stali v posledných dňoch ikonickými najmä po tom, ako svoje ilustrácie zverejnila a účastníci protestov ich použili ako svoje transparenty. Na jednom z nich bol vyobrazený i autor indickej ústavy Dr. B.R. Ambedkar. „Dr. Ambedkar, tiež známy ako advokát Babasaheb, bol ekonóm, politik a spoločenský reformátor proti sociálnej diskriminácii „nedotknuteľných” (pozn. – dalitom, najnižšej kaste v hinduizme). Bol architektom indickej ústavy a odporcom idey náboženských štátov. Počas zostavovania ústavy a v debatách v období rozdelenia Indie a Pakistanu varoval pred vládou Hinduistického štátu. Tieto slová sa dnes zdajú relevantnejšie ako hocikedy predtým,” hovorí Kruttika. „Demonštranti po celej krajine zostávali pokojní a očakávali zrušenie zákona a vyvodenie zodpovednosti. Policajná brutalita však bola bezprecedentná – najmä v oblastiach, kde sú moslimovia väčšinou. Je to do značnej miery kvôli prívržencom vlády v radoch policajných úradníkov a odvracaniu pohľadu od spôsobeného násilia,” vysvetľuje Kruttika posledné dni demonštrácií v Dillí.
Demonštranti a tí „druhí“
Premiér Modi sa cez Twitter vyjadril, že si praje byť otvorene kritizovaný, keďže kritika posilňuje demokraciu v Indii. Je to ten istý premiér, vďaka ktorému je India na prvej priečke v počte pozastavení internetových služieb spomedzi všetkých svetových demokracií na svete. Tieto dni na severe Indie sa matky nevedia dovolať svojim deťom, ktoré študujú v iných častiach krajiny. Sú to práve sociálne siete, kde prebieha väčšina diskusií a počas udalostí posledných dní Instagram exploduje pod návalom množstva videí, dezinformácií a propagandy. Mnoho podporovateľov CAA, NRC a súčasnej vlády zdieľa videá horiacich autobusov a demonštrantov hádžucich kamene na políciu, ale vedome ignorujú dôkazy o policajných príslušníkoch, ktorí si fotografujú štítky s menami z uniformy a napádajú ľudí, vrátane žien, detí a tých, ktorí už bezmocne ležia na zemi. Prívrženci strany vysvetľujú CAA bez kontextu NRC aj napriek tomu, že Amit Shah opakovane spomína, že budú preskúmané spoločne.
Dvanásteho decembra, deň po schválení CAA parlamentom, som kráčala dole schodmi stanice, kde každý deň vystupujem z vlaku. Väčšinou počujem spev, ktorý zvoláva k modlitbe z blízkej mešity. Keď som sa snažila nájsť vodiča rikše, ktorý by ma odviezol domov, všimla som si dav zhromaždený pri vysunutom policajnom pracovisku na ulici. Poprosila som známeho, ktorý so mnou v ten deň cestoval domov, aby zistil, čo sa deje. Muži v dave boli zo spomínanej mešity, na hlavách mali biele čiapočky a boli to presne tí muži, ktorých o pár dní neskôr premiér nazve tými, ktorých ,,viete rozoznať podľa odevu.” „Niekto prišiel pred mešitu a tvrdil, že má konečne právo ju zbúrať,” hovorí mi známy. V čase písania tohto článku prebiehajú v Dillí krvavé demonštrácie a v mestách Lucknow a Kanpur polícia napáda nič netušiacich občanov v uliciach aj v ich príbytkoch. Zdá sa, že celý konflikt sa vôbec neblíži ku koncu.
Reportáž vychádza v rámci projektu Angažovaný Kapitál, ktorý je podporený z programu ACF – Slovakia a financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.
