Francúz Oliver Assayas je človek mysliaci o filme v širokých kontextoch – okrem toho, že je scenáristom a režisérom, zaoberá sa aj teóriou, kritiky uverejňuje aj v kultovom cinefilskom periodiku Cahiers du cinema. Jeden z najväčších machrov súčasného svetového filmu je talentovaný puntičkár a rozhodne sa nenechá oblafnúť odbočkami na vychodené cestičky hollywoodskych žánrov, aj napriek tomu, že ich miluje. Jeho film Demonlover mal premiéru v roku 2002 a tematizuje niektoré temné praktiky kapitalizmu, jeho manipuláciu s animálnymi túžbami smrteľníkov.
Príbeh z prostredia pornobiznisu je zasadený do deväťdesiatych rokov a tomu zodpovedá aj hriešne podmanivá estetika. Demonlover diváka distingvovane zvádza v poriadne zamotanej predohre. Jediným kľúčom k uchopeniu vyvrcholenia príbehu je spochybňovanie a imaginácia. Intrigy sa postupne kryštalizujú, uzlia a v subtílnej gradácii obtáčajú okolo krku hlavnej hrdinky, špiónky, ktorú už v expozícii nachádzame v polčase jej rozpadu. Tragická postava znáša svoj údel so stoickým chladom. Jej zraniteľnosť presvitá v skrytých záchvevoch túžby, motivácie však zostávajú rafinovane zahmlené.
V Assayasovom poňatí trileru a neonoir filmu rozhodne neplatí, že napĺňa očakávania. Ba práve naopak, pravidlá žánrov prestupuje zavádzaním, precíznou psychologizáciou záhadných postáv a ich zamotanými, ambivalentnými vzťahmi. Chlad a profesionalitu prostredia, do ktorého divák vstupuje, zobrazuje neosobne. Zo zápletky živelne strháva šaty, aby ju vzápätí opäť zahalil a nechal nás neuspokojených pátrať v jej bludisku. Hyperbolizuje realitu. Plynutie príbehu otvára množinu interpretácií v eliptickej narácii. Hrdinka sa tragicky zmieta, nemá minulosť, je chytená do neviditeľnej pasce a jej budúcnosť je viac ako neistá. Stáva sa obeťou nevšednej profesie, vykonštruovaných intríg a osobného zmätku.
Demonlover má aj napriek trpkosti a brutalite podmanivo melancholickú atmosféru. Problematizuje obscénnosť ako krízu sexuality. V anonymite virtuálna nadobúda erotika obludné rozmery, zabíja lásku. Zločin je maskovaný. Má podobu insitných manga postavičiek, jednej z najrozšírenejších a najobľúbenejších popkultúrnych komodít súčasnosti. Len vyvolení majú heslá do zadných miestností. Intrigy vo vnútri firiem, ktoré bojujú o svetový monopol, sú surovo verejné, transparentné. Genitálie svojich sofistikovaných zločinov vystavujú na obdiv.
Demonlover je film o surovom znecitlivení. Otvára problematiku inštitucionalizovanej brutality, ale aj zraniteľnosti a manipulovateľnosti s masami. Stačí ich vzrušiť, vyviesť z miery, odomknúť im svet, kde je dovolené oslobodiť sa od morálky. Sex je komodita a ako slúžka kapitalizmu demonštruje jediné, príkre zlo.
Oliver Assayas: Demonlover. Francúzsko, 2002.
Roberta Tóthová
